Preventívne prehliadky: Základ starostlivosti o zdravie

, 29.09.2018 06:00
dieťa, lekár, pediater, preventívna prehliadka
Význam preventívnej prehliadky spočíva práve v tom, že sa včas môžeme dozvedieť pravdu o svojom zdraví. Autor:

Na prvých miestach príčin úmrtnosti Slovákov sú srdcovocievne a nádorové ochorenia. Keďže v počiatočných štádiách nebolia a človek ich necíti, často sa im hovorí aj tichí zabijaci. Preto je dôležité, aby sme rozpoznali zdravotné riziká včas a zachytili ochorenie v počiatočnom štádiu, keď je ľahšie liečiteľné a má samozrejme aj lepšiu prognózu.

Význam preventívnej prehliadky spočíva práve v tom, že sa včas môžeme dozvedieť pravdu o svojom zdraví. Teda ešte v čase, keď nepociťujeme žiadne zdravotné problémy. Dodržiavanie pravidelnosti preventívnych prehliadok je preto veľmi dôležité. Zo zákona má každý Slovák právo na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára pre deti a dorast, resp. všeobecného lekára pre dospelých, stomatológa, gynekológa, urológa a gastroenterológa.

Len štvrtina z nás však absolvuje preventívne prehliadky pravidelne. Často netušíme, ako by mala správna prehliadka vyzerať. Rozhodne to nie je len o popočúvaní srdca a skontrolovaní tlaku. Lekár by sa vás mal spýtať na váš zdravotný stav od poslednej návštevy a mal by ho zaujímať výskyt vážnych ochorení u vašich príbuzných. Musí mať prehľad o operáciách, vážnejších úrazoch a o ochoreniach, na ktoré sa liečite u špecialistov. Mal by sa vás spýtať na vaše telesné funkcie – dýchanie, močenie, stolicu, spánok, chuť do jedla, či ste za posledný rok výraznejšie neschudli alebo nepribrali, či fajčíte, aké lieky užívate, či máte alergie.

Ak máte od 18 do 40 rokov čaká vás kontrola stavu očkovania. „Na Slovensku je povinné očkovanie proti tetanu. Ak je to potrebné, lekár vás preočkuje a máte „pokoj“ na ďalších 10 až 15 rokov,“ vysvetľuje Miroslava Jurčáková, z odboru programov zdravia v Zdravotnej poisťovne Union. Nasledovať bude vyšetrenie pulzu a tlaku krvi, kontrola hmotnosti a výšky. Odoberú vám moč aj krv. Laboratórne vám vyhodnotia celkový krvný obraz a tiež hodnoty cholesterolu. Ľudom, ktorí už mali 40 rokov, prináleží aj EKG.

Po päťdesiatke vás čaká ešte špeciálny test na krvácanie v stolici. Test si môžete urobiť v súkromí domova, kde si ho aj vyhodnotíte alebo požiadate o vyhodnotenie svojho lekára. Postup je veľmi jednoduchý a bezbolestný. Princípom je detekcia krvného farbiva hemoglobínu v stolici. Okultné krvácanie je jedným z prvých signálov mnohých ochorení, napríklad rakoviny hrubého čreva a konečníka alebo polypov – keďže však ide o veľmi vážne ochorenia, ktoré je potrebné liečiť čo najskôr, Union toto testovanie uhrádza už od veku 40 rokov poistenca.

Na význam prevencie upozorňuje aj Viktória Vasilenková, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Preventívna prehliadka dokáže včas odhaliť rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení. Pacient pri dodržiavaní predpísanej liečby nepociťuje zníženie kvality života. Odhalenie rakoviny v jej počiatočnom štádiu, resp. včasný záchyt rizikových faktorov tohto ochorenia zabezpečí pacientovi nezmenenú kvalitu života a neskracuje strednú dĺžku života,“ konštatovala.

Ako ďalej dodala, vďaka prevencii je možné včas diagnostikovať iné vážne ochorenia, ktoré lekár zistí na základe ďalších príznakov, ich liečbou sa preukázateľne znižuje počet tzv. odvrátiteľných úmrtí. A v neposlednom rade šetrí verejné zdroje, ktoré sa dajú efektívnejšie využiť na liečbu chorých.

Srdce nás bolí stále viac

Na Slovensku žije približne 100-tisíc pacientov so srdcovým zlyhávaním. Mnohí z nich o svojom ochorení nevedia a jeho príznaky pripisujú prirodzenému starnutiu. Približne každý piaty Slovák nad 50 rokov má príznaky srdcového zlyhávania. Pritom väčšina z tých potenciálne 100-tisíc pacientov prichádza k lekárovi neskoro, teda v čase, keď je ochorenie už v rozvinutom štádiu.

Typický pacient so srdcovým zlyhávaním je...
Typický pacient so srdcovým zlyhávaním je človek po päťdesiatom roku života. Autor: SHUTTERSTOCK

Typické príznaky srdcového zlyhávania ako dýchavičnosť, horší fyzický výkon, únava, opuchy končatín či prírastok na váhe si pacienti interpretujú ako prirodzené príznaky starnutia.

„Srdcové zlyhávanie je porucha srdcovej činnosti, ktoré sprevádza súbor typických symptómov,“ hovorí docentka Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH v Bratislave. „O srdcovom zlyhávaní hovoríme, ak tento dôležitý orgán dobre nefunguje a často sa dokonca aj zväčší. Keď srdce nepracuje správne, príčinou zvyčajne býva to, že srdcový sval je poškodený – zväčša pre jeho nedostatočné krvné zásobovanie. Srdce následne nie je schopné adekvátne zásobovať telo kyslíkom a živinami.“

Typický pacient so srdcovým zlyhávaním je človek po päťdesiatom roku života. Často je po prekonanom infarkte, so zvýšeným krvným tlakom, po vírusovom ochorení srdca či s poškodením srdcových chlopní. Svoj vplyv majú aj vrodené poruchy. Srdcové zlyhávanie však súvisí aj s faktormi, ktoré vieme ovplyvniť – zlá životospráva, nedostatok pohybu, stres, zlozvyky, ako je nadmerný príjem alkoholu, fajčenie a nedostatok spánku. Diagnóza srdcové zlyhávanie znamená predovšetkým nižšiu telesnú zdatnosť. Základným príznakom je dýchavica, pocit nedostatku vzduchu a opuchy dolných končatín. Pri vykonávaní bežných činností musí človek energiou šetriť a plánovite si ju rozdeliť na celý deň. Mal by však naďalej zostať aktívny, ale s dostatočným odpočinkom.

Približne polovica pacientov je v prípade srdcového zlyhávania ohrozená možnou náhlou smrťou. Druhá polovica pacientov zomiera na pomalé vyhasínanie srdcovej činnosti.

Kedy ísť k lekárovi?

Chronické srdcové zlyhávanie nie je porucha, ktorá sa objaví odrazu, ale jej symptómy sa postupne zhoršujú. V prípade, že sa prejavia niektoré z opísaných príznakov (dýchavičnosť, únava, opuchy končatín), najmä u ľudí s už známym ochorením srdca – je dôležité vyhľadať lekára a zájsť na vyšetrenie aj k špecialistovi kardiológovi. Podceňovanie príznakov a odkladanie návštevy lekára zhoršuje vyhliadky na úspešnú liečbu.

Prevenciou osýpok je očkovanie

Počet prípadov osýpok tento rok v Európe dramaticky vzrástol. V prvej polovici roka sa nakazilo vyše 41 000 detí a dospelých, upozornila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Najmenej 37 prípadov sa skončilo úmrtím pacienta. Počet ľudí infikovaných osýpkami narastá v Európe už mnoho mesiacov. Za celý minulý rok evidovala WHO v Európe 23 927 chorých a predvlani 5 273.

„Po najnižšom počte prípadov v roku 2016 zažívame dramatický nárast prípadov infekcie a rozšíreného prepuknutia choroby,“ povedala regionálna riaditeľka WHO pre Európu Zsuzsanna Jakabová. Vyzvala 53 európskych členských štátov WHO na prijatie rozsiahlych opatrení, ktoré by ďalšiemu šíreniu ochorenia zabránili. „Dobré zdravie pre všetkých sa začína očkovaním,“ citovala Jakabovú agentúra DPA.

Viac ako polovica ochorení na osýpky bola tento rok zaznamenaná na Ukrajine (približne 23 000 prípadov), pretože pre tamojšie konflikty bolo prerušené rutinné očkovanie a dohľad. Vyše tisíc nakazených bolo hlásených aj z Francúzska, Gruzínska, Grécka, Talianska, Ruska a Srbska, uviedla WHO.

Osýpky sú infekčné ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkami vzduchom, napríklad pri kašli. Začína sa horúčkou, kašľom, nádchou, svetloplachosťou a začervenaním očných spojiviek.

Čítate a hráte hry často? Môže vám to len prospieť

V rámci štúdie, ktorej výsledky boli publikované v prestížnom časopise JAMA Psychiatry, odborníci po dobu piatich rokov sledovali 15 500 dobrovoľní­kov vo vekovej skupine 65+ žijúcich v čínskom Hongkongu. Na začiatku štúdie sledovaní muži ani ženy netrpeli demenciou, do konca sledovaného obdobia sa choroba rozvinula u viac ako 1 300 ľudí.

Na začiatku aj v priebehu štúdie sa pri rozhovoroch jedincov pýtali, ako sú na tom s rôznymi intelektuálnymi aktivitami a ktoré z nich opakovane vykonávali za posledný mesiac, v ktorom boli rozhovory uskutočnené. Skupina daných aktivít zahŕňala čítanie kníh, časopisov, hranie doskových či kartových hier, dokonca aj stávkovanie na konské dostihy.

Nižšie riziko výskytu demencie potom bolo podľa výsledkov zaznamenané práve u ľudí, ktorí niektoré z aktivít vykonávali denne, oproti tým, ktorí sa im venovali len občas alebo vôbec nie. Ako vedci dodávajú, nebolo preukázané, že by toto znížené riziko malo nejakú spojitosť napríklad aj so zdravším stravovaním či s cvičením.

„Vzhľadom na nárast počtu staršieho obyvateľstva po celom svete môže byť zapojenie do podobných intelektuálnych aktivít účinnou formou prevencie alebo spomalenia výskytu tejto choroby,“ cituje server časopisu Time vyjadrenia autorov štúdie.

Našli sa však aj jedinci, ktorí, naopak, tvrdia, že podobná spojitosť medzi uvedenými činnosťami a nižším rizikom výskytu demencie neexistuje. Autori spomínanej štúdie si však stoja za svojím a tvrdia, že akékoľvek zapojenie do mentálne náročnejších aktivít – hoci aj v neskoršom veku – môže byť len a len prínosom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#WHO #srdcovocievne ochorenia #srdce #preventívna prehliadka #osýpky #NÚSCH #nádorové ochorenia #krvný tlak
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk