Podľa profesorky Laury Fratiglioniovej zo švédskeho Aging Research Center existujú, okrem iného, dve alternatívy, ako predchádzať demencii a iným chronickým ochoreniam. Ide o mentálne aktivity a pravidelný pohyb. Z výsledných dát výskumov vyplýva, že u jedincov, ktorí sa podieľali na akomkoľvek type pravidelného pohybu, sa výrazne znížil výskyt symptómov, ktoré vedú k stareckým chorobám, najmä ak cvičili viac ako raz týždenne. A obdobné je to aj pri mentálnych cvičeniach – či už v podobe krížoviek, sudoku či ďalších možností, ktoré precvičujú myseľ.
V momente, keď nám začne zlyhávať pamäť, máme strach z Alzheimerovej choroby. S pribúdajúcim vekom je normálne, že pamäť je menej výkonná. „Starnutie schopnosť pamätať si nemení alebo len veľmi málo,“ hovorí profesor Bruno Dubois z kliniky Pitié-Salp'triere v Paríži. „Naopak, počas starnutia je normálne, že sa znižujú zdroje pozornosti, ktoré sú nevyhnutné pre zhromažďovanie a registrovanie informácií. Aby sme si niečo dobre pamätali, musíme byť predovšetkým sústredení. Táto etapa sústredenia je často práve tou, ktorá zlyháva. Napríklad keď vložíme seniorovi do ruky predmet, ktorý mu spôsobí rozpaky, ako sú kľúče alebo telefón, v čase, keď robí niečo iné. V tomto prípade nie je nič divné na tom, že zabudne,“ vysvetľuje Dubois.
Vďaka testom pamäti sú neurológovia schopní presne zistiť, na akej úrovni sa nachádza problém s pamäťou, uviedla ČTK. „Ak sa sťažujeme na pamäť, nemusí to nutne znamenať, že človek trpí Alzheimerovou chorobou,“ konštatoval profesor Dubois. Pri Alzheimerovej chorobe sa pamäť zhoršuje podľa toho, ako sa choroba rozvíja. V počiatočnom štádiu je postihnutá autobiografická pamäť, takže chorý napríklad zabúda, čo robil včera večer. Potom sú zasiahnuté relatívne staršie poznatky a nakoniec pretrvávajú len spomienky z detstva. Problém straty pamäti sa netýka len minulosti, ale tiež utvárania nových spomienok. „Získavanie nových poznatkov sa stáva ťažkým,“ dodal profesor Dubois.
Pozitívnou správou je, že vedci dokážu včas rozpoznať prejavy ochorenia. Štúdia zverejnená v časopise Nature hovorí o viac ako 90-percentnej presnosti krvného testu použitého na odhalenie prítomnosti proteínu spájaného s touto demenciou. Založená je na vzorke 370 ľudí, napísala agentúra ČTK. Na zistenie amyloidného proteínu beta spájaného s chorobou sa teraz používa vyšetrenie mozgu alebo rozbor mozgovo-miechového moku. Ide však o nákladné procedúry, ktoré navyše prinesú výsledok, až keď sa už choroba začala. Napriek mnohoročnému výskumu zatiaľ nie je známy žiadny liek.
Keby bol k dispozícii lacný krvný test, mohli by farmaceutické firmy získať súbor rizikových osôb na testovanie prípadných liekov, povedal Kacuhiko Janagisawa, ktorý viedol výskum v japonskom národnom centre pre geriatriu a gerontológiu, uvádza ČTK. Odborníci, ktorí neboli vo výskumnom tíme, výsledok hodnotia ako významný pokrok, ktorý však treba potvrdiť ďalšou štúdiou. „Ak to bude možné opakovať na väčšej vzorke ľudí, potom nám to pomôže nahliadnuť na zmeny súvisiace s Alzheimerovou chorobou, ku ktorým v mozgu dochádza. Cesta k tomu, aby sme boli schopní diagnostikovať Alzheimerovu chorobu z krvného testu, je však ešte dlhá,“ domnieva sa Mark Dallas z Readingskej univerzity.
10 varovných príznakov Alzheimerovej choroby
1. Strata krátkodobej i dlhodobej pamäti
Zhoršuje sa fungovanie v denných aktivitách. Je normálne občas zabudnúť nejaký termín, meno alebo priateľovo telefónne číslo a neskôr si na ne spomenúť. Človek s Alzheimerovou chorobou zabúda tieto veci častejšie a neskôr si na ne nespomenie. Zabúda hlavne udalosti, ktoré sa stali nedávno.
2. Ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností
Napríklad telefonovanie, varenie. Chorý stráca schopnosť navariť správne jedlo alebo zabúda, že už jedol.
3. Ťažkosti s rečou
Každý má niekedy problém nájsť vhodné slovo, ale osoba s touto diagnózou zabúda už jednoduché slová. Alebo ich nahrádza nesprávnymi výrazmi, čím sa stáva jej reč nezrozumiteľnou. Niekedy používa vsuvky bez významu, tzv. slovnú vatu (toto, oné).
4. Dezorientácia v čase a priestore
Je normálne na chvíľu zabudnúť, aký je deň alebo kde sme. Ale osobe s Alzheimerovou chorobou sa to stáva často alebo stále. Môže sa stratiť na vlastnej ulici a nevie trafiť domov. Nevie, aký je rok, mesiac a deň, často nevie adresu, kde býva, prípadne si pamätá starú.
5. Zhoršený úsudok
Môže sa prejaviť neprávnym zhodnotením situácie a toho, čo treba následne urobiť. Napríklad osoba s Alzheimerovou chorobou nepochopí, že má horúčku a že teba ísť k lekárovi alebo užiť liek. Takisto sa môže neprimerane obliecť – v lete kožuch a podobne.
6. Problémy s abstraktným myslením
Chorý nepochopí zložitejšie inštrukcie, napríklad ako treba vyplniť poštovú poukážku a podobne.
7. Nesprávne umiestňovanie predmetov
Každý občas zabudne, kam dal peňaženku alebo kľúče. Osoba s touto chorobou kladie veci na nesprávne alebo neprimerané miesta, napr. žehličku do chladničky, prsteň do cukorničky a pod.
8. Zmeny nálady a správania
Každý býva z času na čas smutný alebo náladový. U osoby s Alzheimerovou chorobou však môžu striedať nálady veľmi rýchlo a bez zjavnej príčiny.
9. Zmeny osobnosti
Osobnostné rysy sa môžu vekom trochu zmeniť. U osoby s týmto ochorením akoby sa postupne zmazávali pôvodné osobnostné črty a nahrádzajú ich napríklad podozrievavosť, odmietanie, roztržitosť či vystrašenosť. Niekedy sa objavuje ľahostajnosť až apatia.
10. Strata iniciatívy
Každý človek si občas neplní povinnosti, ale po čase zase získa svoju iniciatívu a vráti sa k nim. Osoba s Alzheimerovou chorobou je pasívna, vyžaduje neustále nabádanie do činnosti.