Sedem štádií Alzheimerovej choroby

Prejavy Alzheimerovej choroby sú premenlivé. Nasledujúcich sedem štádií všeobecne vysvetľuje, ako sa menia schopnosti človeka počas rozvoja ochorenia.

09.10.2018 14:00
mozog, diagnostika, demencia, alzheimer Foto:
Na diagnostike demencie sa podieľajú odborníci od psychológov a liečebných pedagógov až po neurológov a psychiatrov.
debata

1. štádium: Bez poškodenia (normálne fungovanie)

Človek nevykazuje žiadne problémy s pamäťou. Vyšetrenie u lekára nepreukáže prítomnosť symptómov demencie.

2. štádium: Veľmi slabé kognitívne zhoršenie

Človek môže začať pociťovať chyby pamäti – zabúdanie známych slov alebo umiestnenie vecí dennej potreby. Ale počas vyšetrenia alebo pri stretnutiach s priateľmi, rodinou alebo kolegami sa neobjavia žiadne príznaky demencie.

3. štádium: Slabé kognitívne zhoršenie

Priatelia, rodina alebo kolegovia si začínajú všímať ťažkosti. Počas vyšetrenia lekár identifikuje problémy s pamäťou a koncentráciou. Problémy v 3. štádiu zahŕňajú: zjavné problémy s hľadaním správneho slova alebo mena; problémy so zapamätávaním mien nových ľudí; zjavné ťažkosti vo vykonávaní úloh v sociálnom alebo pracovnom prostredí, zabudnutie informácií, ktoré človek práve čítal; strácanie alebo odkladanie cenných vecí; problémy s plánovaním alebo organizovaním.

4. štádium: Mierne kognitívne zhoršenie

V tomto štádiu by dôkladné lekárske vyšetrenie malo preukázať jasné príznaky choroby v niekoľkých oblastiach: zabúdanie nedávnych udalostí; poškodená schopnosť vykonávať matematické operácie – napríklad sériovo odpočítavať od čísla 100 sedmičku; výrazné ťažkosti s vykonávaním komplexných úloh ako plánovanie večere pre hostí, platenie účtov alebo hospodárenie s financiami; zabúdanie osobných zážitkov; náladovosť a uzavretosť zvlášť v sociálnych alebo mentálne náročných situáciách.

5. štádium: Stredne ťažké kognitívne zhoršenie

Výpadky pamäti a myslenia sú zjavné, pričom takáto osoba začína pociťovať potrebu pomoci s dennými aktivitami. V tomto štádiu sú prítomné tieto prejavy: neschopnosť spomenúť si na vlastnú adresu, telefónne číslo alebo na vyštudovanú školu; dezorientácia miestom, kde sa nachádza a aký je deň; problémy s jednoduchými matematickými úlohami, ako odpočítavanie od čísla 40 štvorku alebo od 20 dvojku; pomoc s výberom vhodného oblečenia v danom ročnom období alebo na určitú situáciu; stále spomína na dôležité detaily o rodine; vyžaduje pomoc pri stolovaní a toalete.

6. štádium: Ťažké kognitívne zhoršenie

Pamäť sa zhoršuje, osobnosť sa mení a človek potrebuje značnú pomoc pri každodenných aktivitách. V tomto štádiu človek: môže strácať povedomie o nedávnych udalostiach, ako aj o svojom okolí; si pamätá svoje meno, ale má problémy s vlastnou životnou históriou; rozpoznáva známe tváre, avšak má problém pamätať si ich mená; môže mať problém adekvátne sa obliecť a bez pomoci môže robiť chyby pri obliekaní alebo obúvaní sa, pokiaľ nie je vedený; môže pociťovať zmeny v spánkovom rytme – spánok počas dňa a aktivita počas noci; môže potrebovať pomoc pri vykonávaní toalety; môže mať problémy s kontrolovaním moču a stolice; môže vykazovať zmeny v osobnosti a správaní, čo zahŕňa podozrievavosť a bludy (môže napr. veriť, že jeho opatrovateľ je podvodník) alebo kompulzívne, opakujúce sa správanie, napr. mädlenie rúk alebo žmolenie vreckovky; môže blúdiť a strácať sa.

7. štádium: Veľmi ťažké kognitívne zhoršenie

V konečnom štádiu ochorenia stráca človek schopnosť odpovedať na požiadavky prostredia, komunikovať a/alebo pohybovať sa. Môže stále opakovať nejaké slová alebo frázy. V tomto štádiu potrebuje človek dennú starostlivosť pri jedení aj toalete. Môže taktiež strácať schopnosť usmievať sa, sedieť bez opory alebo zdvihnúť ruky. Reflexy sú abnormálne. Svaly sú nepohyblivé. Prehĺtanie poškodené.

Nie všetci ľudia sa vyznačujú rovnakými symptómami alebo priebehom ochorenia na rovnakej úrovni. Tento koncept siedmich štádií je založený na systéme vytvorenom Barrym Reibergom, M. D., klinickým riaditeľom New York University School of Medicine's Sil­bergstein Aging and Dementia Research Center.

www.spoluprotidemencii.sk

Diagnostika pozostáva z viacerých krokov

Podieľajú sa na nej viacerí odborníci – od psychológov a liečebných pedagógov až po neurológov a psychiatrov.

  • 1. Zistenie informácií o problémoch Na začiatku diagnostiky je dôležité, aby pacient alebo jeho rodinný príslušník povedal odborníkom o problémoch, ktoré nastali. Treba hovoriť o ich trvaní, o ďalších zdravotných ťažkostiach a liekoch, ktoré človek užíva a tiež o tom, či sa takéto problémy vyskytli už aj predtým u niekoho z rodiny.
  • 2. Orientačné vyšetrenie poznávacích funkcií Keďže demencia sa najprv prejavuje začínajúcim sa zhoršovaním pamäti a iných poznávacích funkcií, prvým krokom je práve vyšetrenie pamäti, pozornosti, reči, myslenia a iných schopností. V prvom rade sa používajú krátke orientačné skríningové testy, ktoré za 15 minút dokážu odhadnúť celkovú úroveň poznávacích funkcií. Toto vyšetrenie robia liečební pedagógovia a psychológovia, niekedy aj lekári v ambulancii. Niektoré zariadenia ponúkajú bezplatnú možnosť testovania pamäti, napr. Centrum Memory. Na základe výsledku v orientačnom teste môže vyšetrenie niekedy pokračovať v ambulancii psychológa so špecializáciou na neuropsychológiu, ktorý urobí podrobnejšie mapovanie poškodení a rezerv poznávacích funkcií. Na základe toho môže odhadnúť príčinu poškodenia. V prípade, že už test odhalil závažnejšie poškodenie, je možné rovno poslať pacienta na vyšetrenie k lekárovi.
  • 3. Telesné vyšetrenie a vyšetrenie zobrazovacími metódami Podmienkou určenia diagnózy je vyšetrenie u neurológa alebo psychiatra, ktoré pozostáva z vyšetrenia tlaku krvi, EKG, vyšetrenia hormónov štítnej žľazy a laboratórneho vyšetrenia, ktoré poskytne celkový krvný obraz a hladinu určitých vitamínov a látok v tele. Odborníci takisto posielajú pacientov na vyšetrenie zobrazovacími technikami (CT mozgu, magnetická rezonancia, EEG, PET), ktoré umožňujú vidieť, či v mozgu nastali zmeny typické pre jednotlivé typy demencií.

Typy demencií: Demencia môže byť zapríčinená rôznymi ochoreniami mozgu

Alzheimerova choroba

Je najčastejším typom demencie, ktorá sa objavuje v 50 až 75 % prípadov zo všetkých demencií. Niekedy sa u pacientov vyskytuje aj v kombinácii s inými typmi. Má veľmi pomalý nástup. Začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Chorí majú často problém sa koncentrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať sami a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.

Vaskulárna demencia

Vzniká v dôsledku upchatia ciev v mozgu, príčinou je často cievna mozgová príhoda. Ide o poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza poruchou prietoku krvi do mozgu. Najčastejšou príčinou býva cievna mozgová príhoda, ale vaskulárna demencia môže byť aj dôsledkom akéhokoľvek stavu, ktorý zužuje alebo poškodzuje cievy, vrátane krvácania do mozgu, cukrovky či bežného opotrebovania ciev spojeného so starnutím. Riziko jej vzniku zvyšuje aj vysoká hladina cholesterolu a vysoký tlak. Vaskulárna demencia je u ľudí v staršom veku často nezvratná. Na jej prevenciu pomáha zdravý životný štýl, pravidelné cvičenie, diéty, strava s nízkym obsahom tuku, vyhýbanie sa fajčeniu, nízke hodnoty krvného tlaku a nízka hladina cholesterolu.

Parkinsonova choroba

Ide o závažné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje prevažne pacientov vo vyššom veku. Jej prvé príznaky sú nenápadné, ale postupne sa zhoršujú. Príčinou vzniku choroby je strata neurónov v mozgu, ktoré produkujú neurotransmiter dopamín, a poruchy ďalších nervových prenášačov. Charakteristickým príznakom je pohybové postihnutie pacientov. Prejavuje sa trasením rúk, zníženou a pomalou schopnosťou sa pohybovať, strnulosťou, ohnutým držaním tela, ale aj poruchami státia a chôdze. V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť. Existuje však niekoľko spôsobov liečby, ktoré účinne zmierňujú príznaky ochorenia. Ide najmä o lieky, ktoré sa využívajú pri regulácii koncentrácie dopamínu, pomáha tiež hlboká mozgová stimulácia a fyzioterapia.

Demencia s Lewyho telieskami

Má príznaky Alzheimerovej aj Parkinsonovej choroby. Prejavuje sa aj typickými symptómami, medzi ktoré patrí kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie v podobe ľudských postáv a zvierat či poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti. Ide o neurodegene­ratívne ochorenie, ktorého príčinou sú tzv. Lewyho telieska. Tie vznikajú vo vnútri neurónov v mozgovom kmeni a mozgovej kôre a vytvárajú sa na základe hromadenia patologického proteínu alfa synukleínu. Liečba je podobná ako pri Alzheimerovej chorobe.

Frontotemporálna demencia

Má niekoľko podtypov a prejavuje sa najmä poruchami správania a reči. Vyskytuje sa najčastejšie okolo 60. roku života. Začína sa nenápadne a vyvíja sa pomaly. Zasahuje výhradne čelný lalok mozgu a občas sa rozširuje aj do spánkového laloku. Objavuje sa asi v 5 % prípadov demencií a má niekoľko ďalších poddruhov. V porovnaní s inými typmi demencií zohráva dôležitú úlohu genetika. Rizikovým faktorom pre vznik ochorenia je často jeho predošlý výskyt v rodine pacienta. Ochorenie často sprevádza aj prejedanie sa, nadmerné fajčenie alebo pitie alkoholu.

Huntingtonova choroba

Je dedičné ochorenie s výraznými prejavmi v oblasti pohybu aj poznávania. Sprevádzajú ho abnormálne pohyby svalov, mimovôľové trhavé a krútivé pohyby, ktoré sa opakujú v jednom alebo vo viacerých svaloch – predovšetkým tváre, hlavy, rúk a nôh. Ochorenie sa často vyznačuje aj problémami s pamäťou, úsudkom alebo rečou, keď sa môžu objaviť mimovoľné zvuky až nezrozumiteľnosť. Chorobu sprevádzajú aj rôzne psychiatrické prejavy vo forme úzkosti a zmeny nálad. V pokročilejších štádiách sa často pridružujú – srdcové zlyhanie, poranenia spojené s pádom či zápal pľúc, ktorý môže viesť až k smrti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Parkinsonova choroba #Alzheimerova choroba #Huntingtonova choroba #Frontotemporálna demencia #Demencia s Lewyho telieskami #Vaskulárna demencia