Obezita je chronické ochorenie zapríčinené energetickou nerovnováhou medzi príjmom a výdajom kalórií. Významne ovplyvňuje úmrtnosť a tiež aj kvalitu a dĺžku života obézneho človeka. „Obezita, najmä nahromadenie vnútrobrušného tuku, je jasným rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku a v celom západnom svete. Na Slovensku máme aj kvôli obezite priemernú dĺžku života iba 76,7 roka,“ konštatovala docentka Eva Gonçalvesová, primárka Oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Až za 90 % infarktov môžu ovplyvniteľné rizikové faktory, teda aj obezita. Šancou, ako zlepšiť svoje zdravie, je zmena stravovania a pohybových aktivít. „Viac ako 5 miliónov ľudí ročne zomiera v dôsledku inaktivity. Zdravotné benefity pohybu sú však nezávislé od redukcie hmotnosti a fyzicky zdatní jedinci s nadváhou či obezitou, majú podobné riziko mortality ako ľudia s normálnou hmotnosťou,“ upozorňuje doktorka Ľubomíra Fábryová, predsedníčka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Priberanie vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín. Asi polovica pacientov má už pri prvom diagnostikovaní cukrovky 2. typu srdcovocievne komplikácie. „Cukrovka a obezita sú ako dve spojené nádoby. Viac ako 80 % pacientov s novodiagnostikovanou cukrovkou má zvýšenú hmotnosť, pričom viac ako 40 % má obezitu. Na Slovensku podiel obezity presahuje 60 %. Zatiaľ čo nadváha zvyšuje riziko cukrovky 3– až 5-násobne, obezita 7– až 28-krát,“ hovorí docent Emil Martinka, primár diabetologického oddelenia, Národný endokrinologický a diabetologický ústav Ľubochňa.
Väčšina obéznych ľudí má aj vysoké hladiny cholesterolu, ktorý je príčinou aterosklerózy. Výsledkom sú srdcový infarkt, mozgová porážka, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybom. Ak sa to nedarí, sú potrebné lieky. „Pacienti majú často tendenciu túto liečbu opúšťať. Možno s istou nadsádzkou povedať, že najzávažnejším nežiaducim účinkom statínov je ich neopodstatnené vynechanie, pretože pretrvávajúca vysoká hladina cholesterolu vedie k infarktu či mozgovej príhode,“ upozorňuje kardiológ, profesor Daniel Pella.
Vysoký tlak vzniká často ako následok nadváhy a obezity. Obvod pása u mužov viac ako 102 cm a u žien viac ako 88 cm je významným rizikom. Vysoký tlak zvyšuje riziko srdcového zlyhávania, chronickej ischemickej choroby srdca či infarktu. „V prípade nadváhy alebo obezity treba upraviť príjem a výdaj energie tak, aby sa dosiahla redukcia hmotnosti. Pokles hmotnosti o 5 kg môže priniesť zníženie tlaku približne o 4 mmHg,“ dodáva doktorka Ivana Šoóšová, primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, Bratislava.