Kedy máte chrípku?
Niektorí považujú chrípku za banálne ochorenie, môže však spôsobiť aj závažné stavy, napríklad zápal pľúc alebo srdcového svalu, či dokonca úmrtie. Chrípka je rýchlo sa šíriace a vysoko nákazlivé ochorenie. Chrípkové vírusy často menia svoje vlastnosti a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusu. Vírus sa šíri najmä vzduchom pri kašľaní a kýchaní, ale aj kontaminovanými rukami a predmetmi. Najúčinnejšia ochrana pred chrípkou je očkovanie.
Ako spoznáme príznaky chrípky?
- náhly nástup,
- vysoká teplota – nad 38 °C,
- typický úvodný príznak je bolesť kĺbov,
- silná bolesť hlavy, často za očami,
- bolesť svalov v rukách, v nohách a na chrbte,
- suchý, dráždivý kašeľ,
- často sa objaví zimnica,
- po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla.
Chrípku je potrebné vyležať! Antibiotiká na ňu nezaberajú, odporúčajú sa lieky tlmiace bolesti hlavy, svalov a na zníženie teploty. Únavu a malátnosť môžete pociťovať ešte niekoľko dní či týždňov po ústupe chrípky.
Kedy ste prechladli?
Okrem chrípky na jeseň zvyknú potrápiť aj iné akútne respiračné ochorenia. Najčastejšie ich spôsobujú rinovírusy, adenovírusy, respiračno-syncyciálny vírus, baktéria Mycoplasma pneumoniae a iné. Vstupnou bránou infekcie sú predovšetkým dýchacie cesty. K vírusovej infekcii horných dýchacích ciest sa niekedy môže pridať bakteriálna infekcia a spôsobiť napríklad zápal prinosových dutín, ucha alebo dolných dýchacích ciest.
Ako spoznáme príznaky prechladnutia?
- prechladnutie sa prejaví postupne,
- teplota nie je vyššia ako 38 °C,
- kĺby bolia iba zriedkavo,
- často sa prejaví bolesť svalov v rukách, v nohách a na chrbte,
- jeden z možných príznakov je kašeľ,
- od začiatku sa objaví nádcha a bolesť hrdla.
Ako si vybaviť ošetrovné
Ak vaše dieťa ochorelo na chrípku a potrebujete s ním zostať doma, môžete požiadať o dávku ošetrovné. O ošetrovné požiada rodič, ktorému trvá nemocenské poistenie, prípadne mu plynie ochranná lehota po jeho zániku (spravidla sedem dní), podaním I. dielu Žiadosti o ošetrovné, ktoré vystaví pediater. I. diel žiadosti treba odoslať najlepšie ihneď po vystavení do Sociálnej poisťovne (zamestnanec v zásade podľa sídla zamestnávateľa, SZČO a dobrovoľne poistená osoba podľa miesta trvalého bydliska), a to buď priamo, alebo ak ide o zamestnanca, prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ktorý ho pred odovzdaním potvrdí. Rovnako potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania – II. diel tohto tlačiva – treba zaslať čo najskôr príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Nárok na ošetrovné trvá najviac 10 kalendárnych dní, samotná potreba ošetrovania (už bez nároku na dávku ošetrovné) však môže trvať aj dlhšie. Maximálna suma dávky za 10 dní je tento rok 329,90 eura.
Mýty a fakty o chrípke
Mýtus: Prečo by sa mal zdravý človek očkovať proti chrípke, keď nikdy nemal chrípku
Fakt: To, že nikdy nemal chrípku, neznamená, že túto chrípkovú sezónu na ňu neochorie. Takisto môže byť nositeľom nákazy pre iných ľudí, ktorí nemôžu byť očkovaní, a pre ktorých môže mať chrípka závažné následky. Ak nie ste v skupine s vysokým rizikom nákazy, vaša vakcinácia môže zabrániť, aby ste vírus preniesli na ďalších zraniteľných ľudí. Očkovaná osoba chrípku neprenáša.
Mýtus: Chrípku je možné dostať aj z očkovania
Fakt: Očkovanie proti chrípke sa vykonáva neaktívnymi, neživými časticami vírusu, chrípku z neho teda očkovaný dostať nemôže. Tento mylný názor vychádza z faktu, že po vakcinácii trvá približne dva týždne, kým si telo vytvorí protilátky, takže až potom je organizmus plne chránený. Pokiaľ po vakcinácii dostane pacient chrípku, je to možné v tom prípade, keď sa nakazil predtým, ako si stihol vytvoriť protilátky, alebo ochorel na iné vírusové ochorenie. Je aj možné, že sa nakazil kmeňom, ktorý nebol súčasťou vakcíny. Vtedy vakcína účinkuje len čiastočne, zmierňuje priebeh ochorenia. Po očkovaní môže nastať reakcia s podobnými príznakmi ako ochorenie samotné, zvýšená teplota, bolesti svalov. Takéto príznaky však trvajú len 1 až 2 dni a rýchlo odznejú bez ďalších následkov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mýtus: Kto bol očkovaný minulý rok, tento rok sa nemusí očkovať
Fakt: Vírus chrípky je unikátny tým, že je nesmierne premenlivý. Očkovacie látky proti chrípke sa od ostatných očkovacích látok odlišujú – ich zloženie sa každoročne mení podľa aktuálne cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky, preto je potrebné očkovanie vykonať každoročne. Očkovanie proti chrípke sa odporúča vykonať každý rok aj v prípade, keď je zloženie chrípkových vakcín rovnaké ako v predchádzajúcej chrípkovej sezóne, z toho dôvodu, že ochranná hladina protilátok po očkovaní proti chrípke pretrváva po dobu 6 až 12 mesiacov. Zloženie chrípkových vakcín pre chrípkovú sezónu odporúčajú experti Svetovej zdravotníckej organizácie a Výbor pre humánne lieky. Vakcína pripravuje telo na boj s vírusom. Pravidelne očkovaní ľudia sú pred touto chorobou omnoho lepšie chránení.
Mýtus: Nosenie rúška ochráni
Fakt: Nosením rúška chráni chorý svoje okolie, aby nešíril vírusy kýchaním a kašľaním. Pri chrípke je možné šírenie priamo vzduchom drobnými kvapôčkami alebo kontaminovanými predmetmi (vírus chrípky prežíva pri izbovej teplote v prachu až 14 dní). Pre vlastnú ochranu je nutné zabrániť vstupu vírusu na sliznice (oči, nos, ústa). Vírus môžete na seba preniesť priamo osobným kontaktom, alebo aj nepriamo dotykom rúk kontaminovaných predmetov a následným prenesením na tvár. Nosiť rúško má význam, ak ste chorý a nechcete nákazu šíriť do svojho okolia v čase, kým prídete domov.
Mýtus: Je lepšie prekonať chrípku, ako sa očkovať
Fakt: Chrípka je vážnym ochorením najmä pre tehotné ženy, malé deti, starších dospelých a osoby s niektorými chronickými zdravotnými problémami, ako je astma, srdcové choroby, pľúcne ochorenia alebo diabetes. Chrípka u nich môže spôsobiť vážne komplikácie, hospitalizáciu alebo smrť, dokonca aj u zdravých detí a dospelých. Preto je očkovanie bezpečnejšou voľbou, ako riskovať ochorenie na získanie imunitnej ochrany.
Mýtus: Vitamín C zaberá
Fakt: Nie je to pravda. Účinnosť vitamínu C proti chrípkovým vírusom preukázaná nebola. Zatiaľ čo jeho pravidelná konzumácia je pre zdravie človeka prospešná, proti chrípke nezaberá a ani nepomáha jej prevencii.
Mýtus: Kurací vývar alebo grog chrípku liečia
Fakt: Obľúbená liečba chrípky pomocou horúceho kuracieho vývaru je veľmi rozšírenou ľudovou poverou. Kurací vývar síce chrípku nelieči, horúca tekutina však môže zmierniť kašeľ alebo škrabanie v hrdle. Mnohí zas pri liečbe používajú horúci grog alebo varené víno. Lekári však chorým odporúčajú, aby sa alkoholu vyvarovali. Jeho konzumácia totiž ničí pečeň. Ak je pečeň zaťažovaná alkoholom, bacily sa v tele držia oveľa dlhšie.
Mýtus: Chrípku dostanete, keď sa pohybujete v chlade
Fakt: Samotná prechádzka v chladnom počasí vám chrípku privodiť nemusí. Je však pravda, že chrípkové vírusy ľudský organizmus napádajú najčastejšie v zimných mesiacoch, pretože sa vírus šíri rýchlejšie. Semeniskom chrípkových vírusov sú najmä prostriedky mestskej hromadnej dopravy, kde sa na jednom mieste pohybuje veľké množstvo ľudí. Ľuďom, ktorí sa chcú vyhnúť ochoreniu, sa odporúča vyhnúť sa týmto miestam.
Mýtus: Rastlinné prípravky zaberajú
Fakt: Liečebné prípravky na rastlinnej báze sa pri liečbe chrípky aj prechladnutia síce často používajú, ale ich účinnosť nebola vedecky preukázaná.
Mýtus: Antibakteriálne mydlá fungujú
Fakt: Ak sa chcete vyhnúť chrípke, je dôležité poriadne si umývať ruky. Umyť si ruky studenou vodou však nepomôže. Na rukách totiž zostáva mastnota, v ktorej sa držia baktérie, a samotná voda ich nespláchne. Mydlo je na to, aby rozpustilo mastnoty, ktoré potom aj s baktériami spláchne prúd vody. Pred chrípkou však stopercentne neochránia.
Mýtus: Ak si podáte ruku s chorým, ochoriete tiež
Fakt: Ak si s nakazenou osobou podáte ruky, nič sa nestane. Choroba sa šíri predovšetkým kašlaním a kýchaním. Ak chrípkové vírusy prídu do kontaktu s vašimi ústami alebo nosom, až vtedy sa môžete nakaziť. Nakazený človek na vás pritom nemusí chrípku priamo kýchnuť. Stačí, keď s vami hovorí. Neohrozí vás však, ak sa nakazeného iba dotknete.
Mýtus: Sauna nepomáha
Fakt: Naopak, sauna pomáha najmä ako prevencia. Saunovanie významným spôsobom znižuje pravdepodobnosť choroby. Výskumy dokázali, že ľudia, ktorí sa saunujú aspoň dvakrát do týždňa, sú o polovicu menej ohrození chrípkovými vírusmi. Jedna z vedeckých teórií napríklad hovorí, že v saune inhalujete taký horúci vzduch, že v ňom vírusy nemôžu prežiť.