Brucho je epicentrom emócií

Celý tráviaci trakt potrebuje na to, aby človek mohol harmonicky fungovať, byť v psychickej pohode. "Všetky negatívne emócie do neho zasahujú, trávenie sa rozlaďuje a začínajú sa problémy," hovorí gastroenterológ, MUDr. Jarolím Šutka z Univerzitnej nemocnice v bratislavskej Petržalke.

13.11.2018 06:00
bolesť, črevo, zápcha, brušná dutina, orgán,... Foto:
Ilustračné foto.
debata
MUDr. Jarolím Šutka, gastroenterológ z...
Jarolim Sutka 1 MUDr. Jarolím Šutka, gastroenterológ z Univerzitnej nemocnice v bratislavskej Petržalke.

Najviac hormónu šťastia vraj vzniká v črevách. Prechádza teda fyzická aj psychická pohoda žalúdkom a vlastne celým bruchom?

Všetky emócie, či už je to strach, hnev, agresivita, frustrácia vedú k tomu, že sme v strese. Stres je klasický adrenalín, pri ktorom sa črevá sťahujú a dostatočne sa neprekrvia, čo spôsobí, že trávenie pri strese trpí. Ak je človek v pohode, aj kvalita trávenia je správna. Môžeme si to priblížiť na príklade leva, ktorý keď bojuje, nežerie. Ale keď sa nažerie, ľahne si a už nikoho nenaháňa. To je to, čo my ľudia nerobíme. Ak sme v časovom strese, nejeme, a keď sa najeme, tak rýchlo, pažravo, nedávame čas tráviacemu traktu na to, aby sa s tým vysporiadal. Na trávenie potrebujeme energiu, keď sa však rýchlo a pažravo najeme, odkrvíme sa a chce sa nám spať, ale musíme pracovať a kvalita trávenia trpí. Ľudia sú dnes frustrovaní, majú hypotéky, prežívajú existenčný strach. To sú momenty, ktoré ovládajú naše trávenie a potom dramaticky rastú funkčné poruchy trávenia. Kedysi mal vystresovaný človek vred. Dnes to tak nie je. Dnes sú to funkčné poruchy – pocit kameňa v žalúdku, nadúvanie, nadmerné grganie, hrkotanie v črevách, nafúknutie.

Je náš životný štýl horší, ako žili naši rodičia?

Určite áno a spôsobuje to viacero faktorov. Predovšetkým mali iný typ potravy. Jedli zdrojové potraviny, čisté, nekontaminované, nekonzervované a jedli pomerne málo, maximálne trikrát za deň a všetci spolu, a potom šli pracovať. My máme teraz plné chladničky, plné misy keksíkov na stoloch, ovocia… Kedykoľvek dostaneme chuť na jedlo, tak si ho vezmeme. Náš tráviaci trakt zaťažujeme kontinuálne a nedávame mu čas na vytrávenie. Jeme veľa konzervovaných a stabilizovaných potravín s pridanými aditívami, veľa a často. A, navyše, málo sa hýbeme. Pre kvalitu trávenia je pohyb veľmi dôležitý. V tele sa nám hromadí nestrávené jedlo, trpí najmä hrubé črevo, v ktorom nestrávená potrava kvasí a máme potom problémy s vyprázdňovaním. Skrátka, žijeme hrozný život.

Žalúdku sa údajne hovorí aj druhý mozog. Prečo?

Nehovorí sa to žalúdku, ale celej brušnej dutine. Žalúdok je len ten prvý mechúrik, druhý mozog je v črevách, ktoré už na obrázkoch pripomínajú mozog. My máme nervový systém riadený vôľou a nervový systém od vôle nezávislý. To nie je len brucho, ale aj srdce, dýchanie, vylučovanie, vlastne celé telo, ktoré si funguje svojím nezávislým spôsobom, je nastavené na reflexoch, podnetoch, hormónoch… A keby sme do neho patologicky nevstupovali, dávali by sme mu len to, čo potrebuje, on si normálne funguje. Ale my všetkými našimi aktivitami patologicky do tohto procesu vstupujeme. Predstavte si, že ste presne nastavený, zručný, viete, čo máte robiť, ale dvadsať ľudí vám hovorí, ako to máte robiť inak. Aj nervový systém vie, čo má robiť. Keď však do toho vstúpia emócie, stresové podnety, teda všetky faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú tráviaci systém, reflexy sú narúšané, harmónia začne byť inak ladená, mení sa peristaltika čriev, vylučovanie tráviacich štiav, kvalita trávenia, celý nervový systém sa začne rozlaďovať. Pri funkčných poruchách tráviaceho traktu sa robili rôzne štúdie. Pacienti dostávali lieky, ktoré upravovali hrkotanie a škŕkanie v črevách. Zistilo sa, že po dvoch-troch týždňoch skončili na psychiatrii, pretože v črevách sú tie isté receptory ako v mozgu. A keď sa začali blokovať tie črevné receptory, začalo to narúšať aj psychiku človeka, lebo to je všetko veľmi úzko prepojené. Aj podľa tradičnej čínskej medicíny je dobré mať viac ako 90 percent všetkého vedomia v tráviacom trakte. Tam je celý stret myslenia a fungovania. Preto sa bruchu hovorí druhý mozog. A zistilo sa, že to nie je len nervový systém, ale aj črevný mikrobióm (súbor mikróbov), ktorý je v hrubom a tenkom čreve osídlený. Ten produkuje rôzne látky, ktoré sa vstrebávajú, a tie ovplyvňujú receptory, ktoré menia aj reaktibilitu čreva a ovplyvňujú dokonca aj psychiku a reakciu človeka. A tak ďalším „mozgom" sú vlastne baktérie. Vútrobrušný nervový systém je tak skôr sprostredkovateľom a spracovateľom informácií a ten ich potom poskytne hlavnému mozgu. Je to celá línia, ktorá sa prepája zvnútra až nahor.

Dnes sa veľa vie, že u dieťaťa, pokiaľ ide o jeho celoživotné správne fungovanie črevnej mikroflóry, rozhoduje prvý rok života – či bolo dojčené, či bolo rodené prirodzene, či do roka užívalo nejaké antibiotiká. Keď dieťa nebolo dojčené, narodilo sa sekciou a do roka užívalo antibiotiká, tak celý život môže mať problém s črevnou mikroflórou, bude mať vyššie riziko obezity, alergie, atopie…

Vieme tieto veci nejako ovplyvniť?

Pri dnešnom životnom štýle nie. Nezoženieme čisté potraviny. Ale musíme sa snažiť o konzumáciu čo najčistejších potravín a zo známeho zdroja. Mali by sme sa vyhýbať všetkým toxickým vplyvom – piť len čistú vodu, potraviny doma pripravovať varením a dusením, nepoužívať polotovary. O psychohygiene ani nehovorím. Kto sa dnes stará o svoju psychohygienu? Všetci žijeme v existenčnom strese. Bojíme sa o pracovné miesto, zdravie, nemôžeme byť spokojní. A o vzťahoch ani nehovorím. Chodia za mnou pacienti s prosbou, aby som im pomohol. Spýtam sa ich, ako žijú. Sú v strese roky, ale chcú tabletku, aby zajtra boli úplne v poriadku. Lenže žiadna zázračná tabletka neexistuje. Musia sami chcieť so svojím životom niečo urobiť, zmeniť ho.

Bolesť žalúdka je pomerne bežná. Bolí aj keď sme v strese?

Žalúdok bolí malého prváka, keď má recitovať v škole básničku. Mnoho ľudí bolí žalúdok z verejného vystúpenia. Ale to je väčšinou akútny stav. Vtedy žalúdok bolí, ale keď stresový faktor pominie, je dobre. Iné je, keď človek žije v chronickom strese, potom sa zhoršuje prekrvenie žalúdka, žalúdok je stiahnutý a kyselina ho rozdráždi. Na to si mnohí dajú nejakú tabletku, kávu, ktorá je tiež dráždivá, prípadne cigaretu. To už sú rizikové faktory, ktorými si môžeme uhnať žalúdočný vred.

Aké sú najčastejšie choroby žalúdka a tráviacej sústavy?

Žalúdok je určený na trávenie požitej potravy. Po zuboch a pažeráku je to prvý mechúr, ktorý je určený na miešanie potravy. Žalúdok nie je mixér, ale miešačka. Aby sme ho nezaťažovali, musíme potravu dostatočne požuť, nemali by sme jesť hltavo, pažravo. Predstavte si, že dáte do miešačky cement, piesok, vápno, vodu. Krásnu maltu nám spraví. No keď pridáte kusy tehly, miešačka maltu nespraví. Preto treba potravu dobre požuť, dostatočne presliniť. Prvé poruchy žalúdka sú funkčné, o ktorých sme už hovorili. Keď si dáme niečo na trávenie, tak sa trávenie pohne. Druhá časť je kŕčovitosť, ak sliznica začne byť dráždená, je tam gastritída, slizničná erózia alebo dokonca vred. K prejavom patrí pálenie, stiahnutie, pichanie, kŕče až prudká bolesť. Problematické sú aj gastritídy, ktoré môžu byť z liekov, najmä proti bolesti, helikobaktera, z alkoholu, kávy nalačno, nadmerne korenistej stravy. Čokoľvek môže žalúdok podráždiť. A potom už ľahko vznikne vred, keď sa sliznica obnaží a kyselina ju začne leptať. Musíme si uvedomiť, že v žalúdku je kyselina chlorovodíková, čo je vlastne kyselina soľná, ktorou leptáme v kúpeľni vodný kameň. Čím je viac kyseliny a čím dlhšie pôsobí, tým je účinok agresívnejší, preto vredy pri silnejšom pôsobení aj krvácajú.

Ľudia často pociťujú aj pálenie záhy. Pomáha pri nej vraj citrónová šťava alebo sóda bikarbóna…

Pálenie záhy je návrat kyseliny zo žalúdka do pažeráka. Niektorí to môžu cítiť až v ústach, preto niekto má nadmerný zubný kaz, iný je zachrípnutý. Musíme si uvedomiť, koľko žalúdočnej kyseliny človek má. Tá sa tvorí, aj keď je človek nalačno. Podľa toho, akú potravu jeme, začne sa jej produkovať viac, zmieša sa s enzýmami peptínmi. Žalúdok začne leptať a natravovať požitú stravu. Existujú takzvaní hyperacidní pacienti, teda takí, u ktorých sa primárne zvyšuje produkcia žalúdočnej kyseliny. Vtedy si treba dávať pozor na jedlá, o ktorých vedia, že im záhu spôsobujú, a po jedle si hneď neľahnúť, nejsť spať s plným žalúdkom, nepredkláňať sa. V tomto prípade stačí dodržiavať dietologické a tieto antirefluxné opatrenia. Sóda bikarbóna je neutralizátorom kyseliny. Je dobrá v akútnych prípadoch, keď nič iné nemáme poruke. Len nie je vhodné užívať ju pravidelne. Lepšie je piť zázvorový čaj, alkalické minerálne vody, mlieko. Čo sa týka kyseliny – zvyšujú ju citrusové plody. Ale nie citrón vo vode, ale skôr džúsy. Tam je prirodzená kyslosť nahrádzaná kyselinou citrónovou. A potom je tu otázka, koľko citrónu vytlačiť do vody. Ak si dáte polovičku do pohára vody, kyselinu vám to nespôsobí. Žalúdok trochu pripravíme na prirodzenú kyslosť, čiže citrónová voda môže napomôcť tráveniu. Ak však má človek achlorhydriu – zníženú alebo úplne zastavenú tvorbu žalúdočnej kyseliny, v tom prípade sa odporúča viackrát za deň piť šťavu aspoň zo šesť citrónov. Lebo kyselina citrónová nahradí tú žalúdočnú, ktorú nemajú v dostatočnom množstve.

Dnes je veľmi moderná bezlepková strava. Túto diétu dodržiavajú aj ľudia, ktorí netrpia celiakiou. Mnoho ľudí praktizuje aj rôzne trendové stravovanie, momentálne letí raw strava. Aký je váš názor?

Každému to, čo jeho jest! Nech si ľudia vymýšľajú, čítajú, nech si to skúšajú. Niekomu to prospeje, inému nie. Pokiaľ ide o bezlepkovú stravu, pšenica je dnes úplne iná ako bola pred 50 rokmi, je geneticky upravená, je tam zmenený obsah lepku, bielkovín. Každému človeku, ktorý prejde na bezlepkovú stravu, sa na istý čas zdravotný stav zlepší. Lenže časť aj tých dobrých baktérií v črevách je závislá od požitého lepku. Lepok je súčasťou našej potravy, v črevách sa teda, ak ho vynecháme, zmení mikroflóra, začnú iné intolerancie. Čiže nie je dôvod prechádzať na bezlepkovú stravu, ak nemáme priamo dokázanú jeho intoleranciu. Raw – nech ľudia jedia, čo chcú. Ale čo to spraví s človekom za rok, päť, desať… Kde sú dnes tí šíritelia raw a inej stravy? V momente, keď zistia, že sa zmenila diétológia, že je moderné niečo iné, tak to začnú šíriť. Diétológia je v dnešnom čase módnym hitom. Niekedy mi to pripadá ako sektárstvo. Čiže ak sa človek pre nejaký spôsob stravovania rozhodne, je to len jeho vec, ale mal by sa rozhodnúť sám, komu sa zverí, aké informácie dostane, ako je to odskúšané…

Existujú potraviny, ktoré prospievajú žalúdku?

Žalúdok je schopný stráviť všetko, pokiaľ je to v rozumnom množstve, rozumnej príprave, koncentrácii. Len je to o počúvaní svojho žalúdka. V požitej potrave potrebujeme tuky, cukry aj bielkoviny. Musíme však poznať rozumnú mieru. Žalúdok je schopný ohromnej regenerácie. Dokáže vyhojiť vred za dva dni, ak odbúrame všetky činitele, ktoré jeho vznik vyvolali. Len my si ho stále ničíme. Už samotná požívaná strava je problematická, dokonca toxická. To, čo jeme, je už samotným ničiteľom žalúdka. A my chceme zázračný ochranný faktor. Ale ten neexistuje.

Často diskutovanou témou je aj mlieko a mliečne výrobky. Máme sa im vyhýbať?

Teoreticky mlieko nepotrebujeme, ak ho vieme nahradiť niečím iným. Máme u nás tradíciu – stovky rokov sa pije mlieko, vyrábajú sa syry a ľudia nezomreli. Ale to bolo plnohodnotné mlieko. Kravy neboli kŕmené hormónmi, pásli sa na lúke, boli to vlastne „šťastné“ kravy. A ako to vyzerá dnes? Kravy dnes žerú kukuricu a množstvo inej pre ne neprirodzenej stravy. Tak potom vyzerá aj vyprodukované mlieko…

Pomáhajú takzvané zdravotné „frťany“?

Po ťažkom jedle je dobré dať si alkoholový likér z horca. Naozaj naštartuje trávenie. Kedysi to dávali ako horkú tinktúru na chuť do jedla aj malým deťom. Ale po kvapkách! Odporúčam to starším pacientom, aby si trochu likéru len lizli, pretože už aj kvapka stimuluje lepšie trávenie.

Ak si vraj na prázdny žalúdok dáme jogurt, kyselina chlorovodíková, ktorá sa v žalúdku vytvorí, zničí údajne všetky laktobacily, a tak jogurt vraj veľa výhod neprinesie. Je to pravda?

Záleží na tom, koľko je tej kyseliny a kedy sa jogurt je. Ak si ho dáme po jedle, keď už máme v žalúdku veľa kyseliny, tak nám tam tie baktérie „zdochnú“. Keď jeme jogurt na vytrávený žalúdok, tak to laktobacily prežijú lebo pomerne rýchlo sa dostane do tenkého čreva, kde už je neutrálne prostredie.

Pre žalúdok môže byť údajne nebezpečné aj užívanie aspirínu. V čom?

Aspirín a všetky analgetiká, teda skupiny liekov, ktorým sa hovorí nesteroidové antiflogistiká, ničia sliznicu žalúdka. Keď si dáte analgetikum, zníži sa tým produkciu žalúdočných ochranných hlienov. Potom to vyzerá tak, akoby ste žalúdok, obrazne povedané, vyzliekli z ochranného skafandra a obnažili sliznicu. A potom ľahko vznikne vred.

Pomáha vraj čili. Ako?

Jasné, je to látka kapsaicín, ktorý stimuluje produkciu práve ochrannej hlienovej vrstvy. Ale opäť je to o množstve. To, čo silno páli už v ústach, nie je dobré. Čili je stimulačné. Ak napríklad pacient potrebuje šetriacu diétu, radím mu, aby si zlepšoval chuť jedla skôr pomocou čili ako pomocou korenia. Ale len tak, aby neštípalo, nepálilo. Vtedy je to v poriadku.

debata chyba
Viac na túto tému: #žalúdok #črevá #trávenie #emócie #stres #tráviaci trakt #psychická pohoda