Probiotikum v rozprašovači do nosa? Áno!

, 22.11.2018 06:00
dýchacie cesty, hrdlo, chrípka, angína,...
V jesennom či chladnejšom období v horných dýchacích cestách častejšie prevládnu patogény, ktoré sa stávajú príčinou zápalových ochorení. Autor:

Na sliznici nášho nosa či nosohltana žijú tisíce baktérií. Pre zdravie našich dýchacích ciest je v tomto jesennom a zimnom období dôležitá priaznivá mikroflóra, v ktorej prevažujú tie "dobré, priateľské" baktérie. A tak, ako existujú známe probiotiká v kapsuliach či v čapíkoch, do nosa ich najnovšie možno dostať prostredníctvom spreja.

Sme nútení spolunažívať s dobrými aj zlými baktériami. Ide len o to, aby boli vo vzájomnej rovnováhe. Konkrétne v nose a nosohltane ich žijú celé tisíce. Tento tzv. mikrobióm sa mení nielen so striedaním ročných období, ale aj podľa toho, či je napríklad dieťa s matkou či starými rodičmi doma, v kolektíve iných detí a podobne. Každý z nás má svoj unikátny mikrobióm, ani jeden nie je rovnaký ako druhý – podobne ako odtlačky prstov. Tvoria ho všetky nepatogénne (tie, čo nám neškodia) mikroorganizmy v ľudskom tele vrátane baktérií, kvasiniek či vírusov. Mikrobióm osídľuje 5 častí nášho tela: od sliznice horných dýchacích ciest, cez oblasť hltana, pokožku, tráviaci trakt až po močovo-pohlavný trakt. Na jeho zmeny majú svoj vplyv naše ochorenia, lieky (napr. antibiotiká ničia dobré aj zlé baktérie), životný štýl, diétne zvyklosti či psychická a fyzická záťaž.

Prítomnosť „zlých baktérií“ v našich horných dýchacích cestách nemusí byť nevyhnutne problémom. „Napríklad obávaný eningokok či zlatý stafylokok u niekoho nespôsobuje infekcie. Hovoríme o fenoméne nosičstva. Je potrebné zbaviť sa ich len v prípade, že imunitný systém je oslabený,“ hovorí ORL lekár z Bratislavy MUDr. Ján Sojak. Takisto je nad preliečením potrebné uvažovať v prípade, ak v domácnosti s nosičom žije imunitne oslabený človek.

V jesennom či chladnejšom období v horných dýchacích cestách (to sú tie, ktoré sa nachádzajú nad hlasivkovou štrbinou) častejšie prevládnu patogény, ktoré sa stávajú príčinou zápalových ochorení. Opakované zápaly nosohltanovej oblasti a stredného ucha často spôsobuje zákerné trio. Ide o tri patogénne baktérie, proti ktorým sú nie vždy účinné bežné antibiotiká – Streptococcus pneumoniae (známy ako pneumokok), Haemophilus influenzae a Moraxella catarrhalis. V menšej miere sem patrí aj Streptococcus pyogenes, zlatý stafylokok a podobne. Zápaly nosohltana, hltana, mandlí a stredného ucha tvoria u detí až 87,5 percenta všetkých respiračných infekcií.

Vieme, že na celom svete rapídne narastá výskyt rezistentných (odolných) baktérií, ktoré ohrozujú účinnosť antibiotík. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb sa ľudstvo nachádza v postantibiotickej ére a situácia, čo sa týka odolnosti baktérií voči antibiotikám, sa stále zhoršuje.

Jednou z ciest, ako sa brániť infekciám v oblasti horných dýchacích ciest môže byť prevencia v podobe vybudovania a udržiavania vhodnej mikroflóry, kde budú „priateľské“ baktérie prevažovať nad tými patogénnymi a zabránia tak vzniku a rozvoju nákazy. Takejto mikroflóre odborníci hovoria „saprofytická“. Saprofytická mikroflóra má zásadnú úlohu pri aktivácii a trénovaní imunitného systému a ovplyvňuje jeho funkčnosť. Najmä v nosohltane má mimoriadne dôležitú úlohu v ochrane proti patogénom spôsobujúcim infekcie horných dýchacích ciest či už bakteriálneho alebo vírusového pôvodu. Môže vytvoriť prostredie, ktoré je nepriaznivé pre škodlivé mikroorganizmy, priamo na nich pôsobí tým, že potlačí prejav ich zlých génov a produkuje látky, ktoré patogénom bránia rásť a prežívať. Úplne nový prístup v liečbe a prevencii zápalov horných dýchacích ciest preto prináša bakterioterapia. Tá využíva vybrané saprofytické baktérie v boji proti patogénom bez toho, aby sa narušil mikrobiálny systém (antibiotiká ho napríklad narušia).

Dve preverené „priateľské“ baktérie patriace do skupiny streptokokov (Streptococcus salivarius a oralis) boli testované na to, či dokážu plniť funkciu akejsi biobariéry a obrannú líniu nosohltanovej sliznice. Zistilo sa, že sa dokážu udržať na povrchu sliznice, dokážu tam dlhodobo prežívať a kolonizovať ju a obmedzovať tak množenie patogénnych baktérií. Dokázala to aj štúdia zahŕňajúca 267 detí vo veku od 3 do 8 rokov s opakovaným zápalom stredného ucha (3-krát za rok a viac). Deti v skupine, ktoré boli po skončení antibiotickej terapie liečené bakterioterapiou nosovým sprejom, sa znížil nielen výskyt zápalov stredného ucha, ale aj ich závažnosť – v porovnaní so skupinou, ktorá bola liečená iba antibiotikami.

Takáto lokálna bakterioterapia sa odporúča nielen po akejkoľvek antibiotickej liečbe (aj celkovej v liekoch, infúziách, aj lokálnej kvapkami), ale tiež pri lokálnej nosovej liečbe alergickej nádchy, astmy či chronickej bronchitídy (napr. nosovými kvapkami, kortikoidmi). Takáto sliznica nosa je totiž tiež oslabená a náchylná na útoky nových patogénov. Dôležité je vedieť, že bakterioterapia sa aplikuje v čase, keď je už pacient po chorobe (čiže až po skončení antibiotickej liečby, v prípade alergií a chronickej bronchitídy však aj počas protialergickej liečby).

Rozmnoženie patogénov v nose a nosohltane spôsobuje

  • zápal prínosových dutín a sliznice nosa
  • zápal nosohltanových mandlí
  • zápal stredného ucha

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#probiotiká #nosový sprej #dýchacie cesty #baktérie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk