Vakcíny nás chránia. Každých päť minút zachránia jeden ľudský život

, 24.11.2018 06:00
dieťa, očkovanie, vakcína
Ilustračné foto.

Očkovanie je považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Prvé doložené zmienky o ňom pochádzajú z Číny v 11. storočia, keď nechávali deti vdychovať prach z chrást ľudí nakazených pravými kiahňami. Vďaka mohutnej očkovacej kampani sa práve pravé kiahne v roku 1979 stali zatiaľ jedinou vyhubenou infekčnou chorobou.

Na začiatku 20. storočia boli najväčšími zdravotnými hrozbami infekčné a parazitické ochorenia, ktoré si najčastejšie vyžiadali životy dojčiat a detí. Od zavedenia očkovania sa očakávaná dĺžka života zvýšila o 15 až 25 rokov. Programy hromadného očkovania sa preukázali ako úspešné pri kontrole alebo dokonca eliminovaní ochorení.

História ukazuje, že zníženie očkovacieho pokrytia pripravuje pôdu na opätovný výskyt ochorenia v populácii, ktorá už bola chránená. „Pri vysokom očkovacom pokrytí ochorenie ustupuje a pri niektorých môže úplne zaniknúť. Napriek úspechu zomiera každoročne 1,5 milióna ľudí na ochorenia, ktorým sa očkovaním dá predísť,“ konštatovala profesorka Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Ako dodala, podľa WHO budú vakcíny najdôležitejším nástrojom na zníženie vysokej morbidity a mortality trvale spojenej s pandémiami chrípky. „Každý rok sa približne 3,5 milióna ľudí nakazí chrípkou, čo vedie až k 650 000 úmrtiam. V roku 1990 tvorili prenosné choroby 33 % všetkých úmrtí, v roku 2010 to bolo len 25 %,“ konštatovala.

Okrem toho, že vakcíny dokážu zabrániť smrti, sú aj jednou z najúspornejších zdravotných investícií. Očkovanie výrazne znížilo ekonomické zaťaženie spoločnosti. Okrem ochrany životov a znižovania invalidity dokáže zmierniť tlak na zdravotné systémy, vďaka menej častým návštevám lekárov a hospitalizáciám, a tiež znižovať čas práceneschopnosti a náklady na stratu produktivity spôsobenú rôznymi ochoreniami.

Podľa profesorky Krištúfkovej každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany, čo predstavuje zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Neplatí, že proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú, netreba očkovať. Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov.

Dôležitým obdobím, keď je vakcinácia potrebná, je aj tehotenstvo. „Imunita ženy aj fungovanie jej tela, prechádzajú počas tehotenstva zmenami, ktoré uľahčujú vznik infekčných ochorení, preto by žena mala mať absolvované všetky povinné očkovania,“ vraví gynekológ Miroslav Kotek. "Živé vakcíny by mali byť podané najneskôr mesiac pred plánovaným otehotnením. Najväčší význam má očkovanie proti ovčím kiahňam, ak ich žena neprekonala.

Neživé vakcíny môžu byť podané aj tesne pred otehotnením a v prípade potreby aj počas tehotenstva. „Každá tehotná žena by mala absolvovať očkovanie proti chrípke a záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu,“ konštatoval. V tehotenstve môže chrípka zapríčiniť závažné komplikácie pre matku a plod vrátane úmrtia. V roku 2009 zomrelo na pandemickú chrípku SARI na Slovensku šesť tehotných žien.

„Očkovanie po pôrode má tiež význam pre matku i dieťa. Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Absolvovať očkovanie hneď po pôrode je pre matku bezpečné aj v prípade, že dojčí,“ dodal doktor Kotek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vakcína #očkovanie #infekčné choroby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk