„Ak sú informácie v rozpore s našou vierou, často uprednostňujeme emócie pred dôkazmi. Rozhodnutia o očkovaní sa musia zakladať na všeobecnom pocite dôvery. Súčasťou budovania dôvery verejnosti v očkovanie je počúvať, rozumieť a angažovať rodičov. Rodičia by mali pochopiť, že je pre ich deti dôležité. Do procesu očkovania treba počúvať a zapájať najmä váhavých rodičov. Ak ľudia cítia, že ich obavy niekto chápe, pomôže to, získať ich na spoluprácu a môže ich to otvoriť k akceptovaniu odlišných názorov,“ hovorí profesorka MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH – predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, ktorá odpovedá na otázky, ktoré si v súvislosti s očkovaním často kladieme.
Prečo je očkovanie potrebné?
Okrem toho, že vakcíny dokážu zabrániť smrti a utrpeniu, sú aj jednou z najúspornejších zdravotných investícií, aká je dostupná. Očkovanie výrazne znížilo ekonomické zaťaženie spoločnosti infekčnými ochoreniami. Okrem ochrany životov a znižovania invalidity očkovanie rovnako dokáže zmierniť tlak na zdravotné systémy, vďaka menej častým návštevám lekárov a hospitalizáciám; a tiež znižovať čas práceneschopnosti a náklady na stratu produktivity spôsobenú rôznymi ochoreniami. Môže pomôcť vyhnúť sa prenosným infekčným ochoreniam. Zabraňuje, aby sa preniesli medzi ľuďmi a rozšírili sa v populácii. Niektorí ľudia nemôžu byť chránení očkovaním. Môžu to byť napríklad deti, ktoré sú príliš malé na to, aby boli očkované, osoby s oslabeným imunitným systémom, ktorý nie je kompatibilný so všetkými stavmi po prijatí vakcíny, a osoby, ktoré sú príliš choré na to, aby vakcínu dostali (napríklad pacienti s rakovinou).
Očkovanie dokáže zabezpečiť „kolektívnu ochranu“ aj pre tých, ktorí nemohli byť očkovaní. Kolektívna ochrana vznikne, keď je proti vírusu alebo baktériám očkovaním chránené veľké percento populácie. Ako bolo skutočne nedávno preukázané v mnohých krajinách po celom svete, keď zaočkovanosť klesne pod určitú úroveň, môže dôjsť k vzniku epidémie infekčného ochorenia. Očkovanie ľudí, ktorí cestujú do menej rozvinutých krajín, kde sa môžu vyskytovať infekčné choroby endemicky a zaočkovanosť je nižšia, pomáha, aby sa infekčné choroby nerozšírili z týchto krajín do iných častí sveta.
Prečo je očkovanie potrebné?
Preto, aby nevznikali ochorenia ako napríklad čierny kašeľ. V roku 2017 ochorel v okrese Poprad na čierny kašeľ 60-ročný starý otec. Bol prameňom nákazy pre svojho trojmesačného vnuka. Ochorenie dieťaťa si vyžiadalo trojtýždňovú hospitalizáciu, pretože nebolo očkované. Malo mať už jednu dávku hexavakcíny, ktorá chráni aj proti čiernemu kašľu. Môžem uviesť aj ďalší príklad.
Pred niekoľkými rokmi bol do nemocnice prijatý 5,5-mesačný chlapec v šokovom stave s poruchou vedomia pri pneumokokovom zápale mozgových blán. Išlo o štvrté dieťa rodiny, riadne donosené, dojčené tri mesiace, rodičia aj traja súrodenci boli zdraví a aj riadne zaočkovaní. Zo vzorky mozgovo-miechového moku bol potvrdený Streptococcuspneumoniae, sérotyp 19F, obsiahnutý vo vakcíne. Chlapček absolvoval počas hospitalizácie sedem operácií, napriek intenzívnej liečbe bol prepustený do domácej starostlivosti s diagnózou hydrocefalus, ochrnutím všetkých štyroch končatín, bez známok aktívneho života. Podľa očkovacieho kalendára mal byť očkovaný dvoma dávkami vakcíny proti pneumokokom (v 3. a 5. mesiaci) spolu s hexavakcínou.
Matka odmietla všetky očkovania. A ďalší prípad: hemofilový zápal mozgových blán, na ktorý ochorel v marci minulého roku 8-mesačný chlapček z Petržalky. Mal príznaky zápalu mozgu, vracal, plakal. Z mozgovo-miechového moku a z krvi potvrdený Hemofilus typ B, obsiahnutý v hexavakcíne. Nebol očkovaný, pretože rodičia očkovanie odmietli. V nemocnici strávil viac ako mesiac. Alebo prípad štvorročného dieťaťa, ktoré vlani ochorelo na tetanus. Matka ho našla v posteli celkovo stuhnuté, v kŕčoch, nevedelo ohnúť končatiny, bolo dezorientované. Po podaní antitetanického séra sa stav upravil. Dieťa nielenže nebolo očkované proti tetanu, ale nemalo žiadne očkovanie.
Čo obsahuje vakcína?
Hlavnou súčasťou očkovacích látok sú antigény. Stimulujú imunitný systém k vytvoreniu imunity. Podobnú funkciu majú aj adjuvantné látky. Podporujú stimuláciu imunitného systému. Spolu tvoria aktívnu zložku vakcíny. Súčasťou vakcín môžu byť vo veľmi malých množstvách aj ďalšie látky, ktoré nestimulujú imunitný systém, sú teda neaktívne. Majú pomocný význam a patria tam predovšetkým antibiotiká, konzervačné látky a stabilizátory. Všetky pomocné látky sú však vo vakcínach v minimálnych koncentráciách, aby splnili svoju úlohu, ale nepoškodili očkovaného.
Aké očkovania máme na Slovensku?
Na Slovensku je dostupné povinné a nepovinné očkovanie. Povinne sa očkuje proti desiatim chorobám, nepovinne proti ďalším trinástim, z toho štyri sú cestovateľské vakcíny. Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým a pneumokokovým invazívnym nákazám, je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania, rovnako ako očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke. V rámci pravidelného povinného očkovania je povinné aj preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu.
Kto tvorí očkovací kalendár?
Očkovací kalendár vytvárajú odborníci na základe odborných poznatkov, dlhoročných skúseností, situácie vo výskyte chorôb v SR a okolitých štátoch, odporúčaní ECDC – Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb a WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie. Najúspešnejším preventívnym programom na Slovensku je Národný imunizačný program. Jeho cieľom je chrániť zdravie verejnosti znížením chorobnosti, elimináciou až eradikáciou prenosných chorôb a zabezpečovaním účinnej a bezpečnej imunizácie detí a dospelých.
Aké sú riziká, ak klesne zaočkovanosť pod 90 percent?
Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany, čo predstavuje zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Neplatí, že proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú, netreba očkovať! Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb v EÚ a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov. Zaočkovanosť detí proti osýpkam na Slovensku klesla pod 95 % v štyroch krajoch: Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom. Jedným z nepríjemných následkov bola tohtoročná epidémia osýpok na východnom Slovensku, keď bolo od 7. 5. do 31. 8. 2018 v okresoch Michalovce a Sobrance hlásených spolu 428 prípadov osýpok. Z toho v okrese Michalovce ich bolo 414, a v okrese Sobrance 14 prípadov.
Foto: archív Zuzany Krištúfkovej
V rámci protiepidemických opatrení bolo proti osýpkam na východe Slovenska zaočkovaných vyše 7 000 osôb. Najviac nových ochorení sa od mája 2018 vyskytlo v mestách Michalovce, Veľké Kapušany, v obci Drahňov a Kapušianske Kľačany, v obci Ruská, meste Strážske, obci Krišovská Liesková, Trhovište, Zemplínska Široká a Iňačovce. Osýpky sa začali šíriť začiatkom mája 2018 v obci Drahňov. Išlo o tri prípady ochorenia, ktoré boli importované z Veľkej Británie.
Hlavný hygienik SR Ján Mikas odporúčal počas epidémie osýpok rodičom, ktorí v rámci pravidelného povinného očkovania nedali zaočkovať svoje deti, aby kontaktovali príslušného pediatra a prediskutovali možnosť ich očkovania. Očkovací status proti osýpkam si mohli ľudia preveriť u svojho všeobecného lekára v zdravotnej dokumentácii. Rovnako hygienici odporúčali aj všeobecným lekárom pre deti a dorast, aby oslovili rodičov nezaočkovaných detí s cieľom zdôrazniť význam očkovania proti osýpkam. Mimoriadnu situáciu v okrese Michalovce vyhlásil 10. 7. 2018 Okresný úrad v Michalovciach, približne po mesiaci ju zrušil. Epidémiu sa napokon podarilo ohraničiť vďaka odbornej práci epidemiológov, praktických lekárov, nemocničného personálu a mnohých zainteresovaných inštitúcii.
Hrozí rodičom nejaký postih, ak odmietnu dať svoje dieťa zaočkovať?
Ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, hrozí im pokuta v súhrnnej výške 331 eur. Cieľom povinného očkovania však nie je vyberanie pokút za jeho odmietnutie, ale prevencia prenosných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním. Rodičia by si mali uvedomiť, že zaplatenie pokuty dieťa pred chorobou neochráni. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je hradené z verejného zdravotného poistenia. Vďaka dôslednému dodržiavaniu povinnosti očkovania sa na Slovensku doteraz dosahovala vysoká zaočkovanosť a tým aj ochrana obyvateľstva pred chorobami zaradenými medzi povinné očkovania.
Prečo je dôležité očkovanie tehotných žien?
Imunita ženy aj fungovanie jej tela prechádzajú počas tehotenstva niekoľkými zmenami, ktoré uľahčujú vznik infekčných ochorení. Pred tehotenstvom by mala mať žena absolvované všetky povinné očkovania, ktoré pomôžu ochrániť ju i jej dieťa. Živé vakcíny by mali byť podané najneskôr mesiac pred plánovaným otehotnením. Najväčší význam má očkovanie proti ovčím kiahňam, ak ich žena neprekonala. Neživé vakcíny môžu byť podané aj tesne pred otehotnením a v prípade potreby aj počas tehotenstva. Každá tehotná žena by mala absolvovať očkovanie proti chrípke, každoročne od októbra do decembra, a očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (dTap), v 28. – 37. týždni tehotenstva.
V tehotenstve môže chrípka zapríčiniť závažné komplikácie pre matku a plod vrátane úmrtia. V roku 2009 na Slovensku zomrelo 6 z 13 potvrdených ochorení tehotných žien na pandemickú chrípku, čo bola vysoká smrtnosť – až 46 %! Priamy prenos chrípky z matky na plod počas tehotenstva je zriedkavý, ale je príčinou zamĺknutého potratu v prvom trimestri. Vírus chrípky spôsobuje rázštepy neurálnej trubice. Materská chrípka je spájaná so štyrikrát vyšším výskytom nádorových ochorení plodu, keď ich absolútny počet je nízky. Deti matiek s prekonanou chrípkou zaostávajú v raste počas vnútromaternicového života. Očkovanie po pôrode má tiež význam pre matku i dieťa.
Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Absolvovať očkovanie hneď po pôrode je pre matku bezpečné aj v prípade, že dojčí. Žena, ktorá nebola očkovaná proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu počas tehotenstva, by mala byť zaočkovaná ihneď po pôrode, ak nebola očkovaná posledných päť rokov.
Existujú profesie, pri vykonávaní ktorých sú niektoré očkovania povinné?
Očkovaní proti tuberkulóze sú napríklad niektorí lekári, laboratórni pracovníci či pracovníci azylových zariadení. Epidemiológovia, vojaci, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, hasiči a ďalší sú očkovaní proti hepatitíde A. Proti hepatitíde B očkujú všetkých zdravotníckych pracovníkov, učiteľov a študentov na zdravotníckych školách a lekárskych fakultách, zamestnancov zariadení sociálnych služieb, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, obcí, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a tiež zamestnancov sociálnej kurately.
Očkovanie proti besnote je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom besnoty, zamestnancov asanačných podnikov, ktorí sú v priamom riziku nákazy, a šarhov. Očkovanie proti kliešťovému zápalu mozgu je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťového zápalu mozgu. Ďalším skupinám ľudí a profesionálov sa rôzne očkovania odporúčajú podľa rizika. Slovensko sa prihlásilo k záväzkom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktorým je rozvoj imunizačného programu a jeho finančnej udržateľnosti.
Očkovanie je súčasťou európskeho programu boja proti antibiotickej rezistencii. Štát má zodpovednosť za občanov, najmä za zdravie detí, starých ľudí aj marginalizovaných skupín. Je našou povinnosťou zdravie chrániť aj týmto spôsobom.
A čo thiomerzal a autizmus?
Odporcovia očkovania pravidelne prichádzajú s rôznymi teóriami, ktorých hlavným cieľom je vyvolanie paniky medzi rodičmi a útočenie na ich city. Vysloviť a zverejniť pochybnosti je veľmi jednoduché a rýchle. Potvrdiť alebo vyvrátiť ich vyžaduje seriózne dlhodobé sledovania a štúdie.
Jedným z takýchto tvrdení v minulosti bolo, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole spôsobuje autizmus. Odborníkmi bolo toto tvrdenie označené ako „najškodlivejší lekársky podvod posledných 100 rokov“. Príčinou autizmu mal byť thiomersal, ktorý sa dával do viacdávkových balení vakcín ako konzervačná látka, ktorá zabraňovala kontaminácii – zaneseniu mikroorganizmov vakcín pri opätovnom napichovaní ampulky. V očkovacích látkach sa používal od roku 1930.
Arnold Schwarzenegger v roku 2003 vo voľbách za guvernéra Kalifornie sľúbil, že v prípade zvolenia zakáže používať vakcíny s obsahom thiomerzalu. Sľub dodržal a vakcíny s thiomerzalom zakázal. Po rokoch sledovania sa ukázal objektívny výsledok – napriek zákazu thiomerzalu vo vakcínach sa výskyt autizmu v Kalifornii nezmenil a stúpa rovnako ako v štátoch, ktoré thiomerzal stále používajú. Súčasne používané vakcíny na povinné očkovanie detí thiomerzal neobsahujú! Odporcovia očkovania už v súčasnosti thiomerzalom neargumentujú. Prichádzajú s inými tvrdeniami.
Teraz sa stretávame s informáciami, že vakcíny obsahujú škodlivý hliník…
Hliníkové soli umožňujú použitie menšieho množstva antigénu vo vakcíne. Hlavnou funkciou hliníkových solí vo vakcíne je postupné uvoľňovanie malého množstva antigénu po veľmi dlhú dobu z miesta vpichu. Vakcína Alditepera používaná v rokoch 1958 až 1998, chránila proti trom chorobám, obsahovala 2 mg hliníkových solí. Hexavakcína používaná dnes chráni proti šiestim chorobám, obsahuje 0,82 mg hliníkových solí. Až 98 % hliníka sa z krvi vylúči močom, 2 % sa ukladajú v poradí: kostra – obličky – slezina – pečeň – srdce – lymfatické uzliny – mozog.
A len na ilustráciu si môžeme porovnať množstvo prijatého hliníka. Hliník podaný vakcínami do 6. mesiaca veku dieťaťa: 2,64 mg, prijatý materským mliekom do 6. mesiaca veku: 7 mg, prijatý umelou výživou do 6. mesiaca veku: 38 mg, v jednom krajci upečeného chleba: 5 až 15 mg a obsah hliníka v mozgu z jednej vakcinačnej dávky po 28 dňoch od podania: 0,00008 mikrogramu na gram. Platí, že rozdiel medzi jedom a liekom je v dávke. Nikto nechce ohroziť očkovaných. Rodičia odmietaním očkovania priamo ohrozujú zdravie svojich detí. Prekonanie ochorenia je totiž mnohonásobne vyššie riziko ako očkovanie.