Odpoveď na túto otázku spočíva v jednom slove: nikotín. Táto látka je schopná aktivovať centrum odmeny. „Väčšina stavovcov má vo svojom centrálnom nervovom systéme mechanizmus, ktorý odhaľuje, učí sa a zhodnocuje správanie, ktoré zvyšuje šance na prežitie. Drogy, ako je napríklad nikotín, dokážu zmiasť mozog tým, že pirátsky zaútočia na tento systém odmeny,“ vysvetľuje profesor Henri-Jean Aubin.
Niektorí ľudia, ktorí sú znevýhodnení svojimi génmi, na to sú náchylnejší ako iní. „Musia konzumovať viac nikotínu, aby dokázali aktivovať svoj systém odmeny, a znovu nikotínu prepadajú po tom, čo ho nejaký čas nekonzumovali,“ uvádza Uwe Maskos z Pasteurovho inštitútu. „Medzi dvoma cigaretami majú fajčiari zníženú náladu a kognitívne funkcie. Zakaždým, keď si zapália, uľaví sa im, a tento deficit zmizne,“ uvádza profesor Aubin.
„Hovoríme teda o závislosti, ktorá je zároveň procesom narušovania rozhodovaní sprevádzaného automatickým správaním a stratou kontroly,“ hovorí Philippe Faure, neurofyziológ a riaditeľ výskumu v Štátnom ústredí vedeckého výskumu (CNRS). „Zakaždým, keď fajčíte, aktivuje nikotín systém odmeny. Opakovanie týchto aktivácií vedie k závislosti,“ dodáva.
Keď závislosť vznikne, je sprevádzaná pocitom chronického nedostatku. Fajčiari si myslia, že im cigarety pomáhajú zvládať stres, skutočnosť je však taká, že zhoršujú kvalitu ich psychického života. Ľudia veľmi dobre vedia, že fajčenie nie je dobré. Keď na cigaretu dostanú chuť, úsilie, ktoré musia vynaložiť na ovládnutie tohto impulzu, je príliš veľké.
Psychická pohoda sa vracia k normálu po tom, čo človek prestal fajčiť, veľmi pomaly, a to mnohých fajčiarov odrádza od toho, aby zahasili poslednú cigaretu. „Bez pomoci sú títo ľudia dva až štyri týždne veľmi zraniteľní,“ konštatuje profesor Aubin. Prekážkou pre to, aby človek prestal fajčiť, sú aj reálne obavy: strach zo zvýšenia hmotnosti, z neschopnosti zvládať stres či z toho, že nevedia, ako sa správať v situáciách, kde je zvyk fajčiť hlboko zakorenený.
Motivácia je hlavným kľúčom k tomu, aby človek prestal fajčiť. „Na jednej strane musí byť človek schopný oceniť význam toho, že prestane fajčiť, analyzovať, čo mu to prinesie a čo mu to vezme. Na druhej strane treba veriť vo svoju schopnosť zmeniť správanie,“ uvádza profesor Aubin.
Táto motivácia môže byť posilnená vzájomnou pomocou, keď si napríklad fajčiari vymieňajú svoje skúsenosti na sociálnych sieťach. A keď to nestačí, ako to napokon často býva, sú ďalšie účinné spôsoby, o ktoré sa fajčiari môžu oprieť: kognitívna terapia, náhradná nikotínová liečba, lieky pomáhajúce prekonať abstinenčné príznaky či elektronické cigarety.
„Predovšetkým treba fajčiarovi opakovať, čo získa tým, že prestane fajčiť. Že sa mu po niekoľkých týždňoch psychický stav výrazne zlepší a že tým prospeje svojmu srdcu a pľúcam,“ zdôrazňuje profesor Aubin.
Pasívne fajčenie výrazne ohrozuje zdravie
Problematiku pasívneho fajčenia, teda neúmyselného vystavovania sa cigaretovému dymu, by sme nemali podceňovať. Dym z cigariet znamená pre nefajčiarske okolie výrazné zdravotné riziko. Deti, ktoré sú vystavené pasívnemu fajčeniu v domácnostiach, majú už od útleho detstva zvýšené riziko ochorení dýchacích ciest (zápaly priedušiek, pľúc, vrátane piskotov), neskôr ich môže trápiť alergická nádcha, kožné ochorenia alebo zápaly stredného ucha, je u nich aj vyššia dispozícia na vznik onkologických ochorení.
Tehotné pasívne fajčiarky zase ohrozujú vývoj plodu. Riziko pre plod je u nich rovnaké ako u gravidných žien, ktoré vyfajčia jednu až päť cigariet denne. Fajčiarky majú zvýšené riziko predčasného pôrodu, u novorodencov je vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Navyše deti matiek, ktoré fajčili počas tehotenstva, často trpia mnohými komplikáciami. Najvážnejšie sú neurologické abnormality a poruchy správania.
„Vyfukovaný dym z cigarety obsahuje tisíce rôznych zlúčenín, ktoré sa šíria vzduchom aj dlho po dofajčení. Tieto látky reagujú s ďalšími znečisťujúcimi látkami v okolí, čím sa vytvárajú úplne nové nebezpečné zlúčeniny ovplyvňujúce DNA. Tie sa usadzujú po byte, a to aj na veciach, ktoré sa nachádzajú v inej miestnosti, kde sa napríklad vôbec nefajčí.
Nikotín sa ukladá najmä vo vlasoch, kde sa dá preukázať ešte po dlhom čase. Našiel sa aj vo vlasoch malých detí zo silno fajčiarskych domácností, respektíve u tých detí, ktorých matky neprestali fajčiť ani počas tehotenstva,“ povedala docentka Jana Hamade, vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR.
„Nikotín je návykovejší ako heroín alebo kokaín. Detských a pubertálnych fajčiarov zaraďujeme medzi ťažko liečiteľnú skupinu, pretože fajčenie si nespájajú ani s chorobou, ani s lekárom, chýba im motivácia k liečbe, sebareflexia,“ povedala docentka Hamade.
Užívanie tabaku je výrazným rizikovým faktorom viacerých zhubných nádorov a úmrtí. Cigaretový dym obsahuje viac ako 7 000 chemických látok a zlúčenín, z ktorých veľké množstvo sa považuje za dokázané karcinogény.
„Epidemiologické štúdie dosiaľ dokázali kauzálny vzťah medzi fajčením tabaku a najmenej 14 rôznymi typmi zhubných nádorov. Okrem zhubných nádorov pľúc je fajčenie zodpovedné i za nádory pažeráka, hrtana a hlasiviek, dutiny ústnej, obličiek, močového mechúra, pankreasu, žalúdka či krčka maternice.
Riziko vzniku zhubných nádorov pľúc sa zvyšuje i u nefajčiarov, ktorí sú vystavení účinkom pasívneho fajčenia,“ upozornil doktor Ochaba a doplnil, že nádorové ochorenia sú po chorobách obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku s podielom takmer 26 %.