Foto: SHUTTERSTOCK
„S malým dieťaťom do 3 rokov, ak nemusím, určite by som necestovala, aspoň nie lietadlom,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištufková, PhD., predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS.
„Z takej dovolenky aj z dôvodu časového posunu nič nemá to dieťa ani jeho rodičia. Ak sa dvaja rozhodnú mať deti, mali by si uvedomiť, že im treba niečo aj obetovať, dieťa potrebuje mať svoj režim a pokoj a je potrebné sa mu prispôsobiť,“ dodáva.
„Ak sa už predsa len niekam ide, je vhodné dôsledne urobiť všetky preventívne opatrenia vrátane očkovania. Nedávno som bola v kontakte s rodinou, ktorá bola so 4-ročným dieťaťom v Južnej Amerike. Dostali takú rotavírusovú infekciu, že tam všetci skončili v nemocnici. Dieťa však bolo očkované a prekonalo nákazu zo všetkých najrýchlejšie a bez komplikácií. Primár oddelenia tamojšej nemocnice ich za tento zodpovedný prístup pochválil.“
Autorka tohto článku vedie na sociálnych sieťach cestovateľskú stránku, ktorá sa týka Srí Lanky. Z vlastnej skúsenosti môže potvrdiť, že jej pomerne bežne píšu ľudia s tým, že si kúpili letenky na ostrov Cejlón s jedno- až dvojročnými deťmi.
Jedna cestovateľka to nazvala „turistickým egom“ rodičov. Dokonca mnohí plánujú s týmito drobcami krajinu precestovať lokálnou dopravou, pretože to považujú za dobrodružstvo a vznikajú mnohé blogy podporujúce takéto cestovanie s deťmi na sociálnych sieťach. V minulosti sa už stalo, že dvojročný slovenský chlapček tam dostal vysoké horúčky a bolo to v čase, keď na Srí Lanke zúrila epidémia horúčky dengue. Rodičia sa práve nachádzali v hornatej časti krajiny bez kvalitnej úrovne lekárskej starostlivosti, dochádzali im lieky a dieťaťu nevedeli zraziť teplotu.
Na Srí Lanke je napríklad problém zohnať ibuprofén, pretože táto účinná látka sa neodporúča užívať pri podozrení na dengue (môže skomplikovať stav, užíva sa paracetamol). Takisto je problém kúpiť účinnú látku v čapíkoch do konečníka, najmä ak dieťa vracia.
Na takéto veci treba pri ceste do exotiky myslieť. Iné dieťa dostalo dva dni pred odletom do krajiny anafylaktický šok. Lekár rodine neodporučil odletieť, našťastie mali poistené storno leteniek. Ďalší chlapček si udrel hlavu o morské dno, keď ho „zomlela“ vlna. Musel ísť na CT hlavy. Rodičia by si mali uvedomiť aj to, že nie všetky destinácie sú vhodné na kúpanie s deťmi. Oceány majú často silné prúdy a veľké vlny.
Destinácie v exotickej cudzine je vhodné vyberať ešte pred zaplatením zájazdu po konzultácii s odborníkmi na cestovnú medicínu tak, aby dieťa nebolo vystavené riziku nákazy maláriou, horúčky dengue, horúčky chikungunya, žltej zimnice, spavej choroby a ďalším nebezpečným infekciám.
„Odporúča sa vyberať si krajiny a oblasti, kde úroveň akútnej pediatrickej a zdravotnej starostlivosti je aspoň približne porovnateľná s ČR alebo so SR,“ zdôrazňuje doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., prezident Fóra infekčnej, tropickej a cestovnej medicíny. "Jedným z indikátorov vyspelosti preventívnej a terapeutickej medicíny je napríklad dojčenská/detská úmrtnosť do jedného roka v danej krajine.
„Prevenciou na cesty však nie je len očkovanie. Chrániť zdravie detí pomôže aj užívanie probiotík, nevyhnutnosťou je účinný repelent, a to aj pre európske destinácie v letných mesiacoch,“ dodáva doc. Maďar. "Aj v európskych prímorských oblastiach totiž prežívajú druhy komárov schopné preniesť infekčné nákazy, čo dokazuje napríklad niekdajšia epidémia horúčky chikungunya v Taliansku alebo horúčka papatači, ktorú si jedna cestovateľka priniesla z Chorvátska.
Iné druhy bodavého hmyzu zase po Európe roznášajú západonílsku horúčku. V prípade ciest do endemických (rizikových) oblastí v Európe či v Ázii sa odporúča očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je možné od prvého roka veku. Očkovanie je možné od 12 mesiacov, teda od 1. dňa druhého roku veku."
Významným rizikom je návšteva rodiny a priateľov v cudzine. Práve to totiž nezriedka vedie k podceneniu zdravotnej prípravy pred odjazdom a preventívnych opatrení v priebehu pobytu. Z minulých rokov sú, bohužiaľ, známe aj ojedinelé úmrtia detí z našich končín v exotickej cudzine.
Štúdie detí cestujúcich z Európy do rozvojových krajín ukazujú, že najrizikovejšími oblasťami s najväčším počtom nákaz sú subsaharská Afrika, Južná Amerika a južná a Juhovýchodná Ázia. Nemocnici v rozvojovej krajine je vždy lepšie sa vyhnúť.
Foto: SHUTTERSTOCK
Najčastejšie zdravotné problémy u detí (podľa frekvencie výskytu)
- akútna hnačka (najmä vo veku 0 až 4 roky)
- kožné problémy (najmä vo veku 0 až 9 rokov)
- horúčkovité ochorenia
- ochorenie dýchacích ciest
- chronická hnačka
- infekcie močových ciest
Odporúčania centier cestovnej medicíny pre cestovanie detí
Deti do 6 mesiacov – nemali by absolvovať cestu lietadlom. Ich imunita nie je dostatočne výkonná, majú za sebou len prvé dávky pravidelného očkovania a sú veľmi vnímavé na vplyvy vonkajšieho prostredia – a to nielen voči pôvodcom infekčných ochorení, ale aj na zmeny tlaku, nasýtenie vzduchu kyslíkom, výkyvy teplôt alebo vyššiu intenzitu slnečného žiarenia.
Deti od 6 mesiacov do veku 2 rokov – skôr ako dlhšie lety sú pre ne vhodné kratšie lety po Európe vrátane Kanárskych ostrovov a Turecka, ideálne s využitím charterového leteckého spojenia z domovskej krajiny. Spektrum osôb na palube charterového letu a potenciálnych nosičov patogénov bude zhodné s inými miestami s vyššou koncentráciou osôb, kde sa dieťa dovtedy vyskytovalo, napr. detské kútiky, nákupné centrá, kino…
Pri lete pravidelnou leteckou linkou s prestupom v inej európskej metropole môžu spolucestujúci pochádzať z desiatok rôznych krajín, vrátane rozvojových, kde už dominujú iné patogény (baktérie, vírusy). Podmienkou na cestu je využitie celého spektra hradených vakcín v rámci pravidelného očkovania a čo najväčšieho počtu vakcín hradených rodičmi (proti rotavírusom, meningokokom), v 2. roku života aj proti vírusovej hepatitíde typu A a ovčím kiahňam.
Pri cestách do chladných zón je vhodné zvážiť aj očkovanie proti chrípke. Deti môžu mať závažný priebeh ochorenia a navyše po nákaze vírus vylučujú dlhšie ako dospelí, čím predstavujú zvýšené riziko pre svoje okolie. Len zriedkavo sa deťom v tomto ranom veku aplikujú vakcíny proti besnote, japonskej encefalitíde alebo proti žltej zimnici.
V princípe je očkovanie proti týmto nákazám možné už v prvom roku života, ale lepšie bude zamedziť vystaveniu riziku týchto nebezpečných nákaz. V prípade ciest do endemických (rizikových) oblastí v Európe či v Ázii sa odporúča očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je možné od prvého roka veku.
Deti staršie ako 2 roky – v tomto veku majú deti už zrelší imunitný systém, ktorý je schopný reagovať na širšie spektrum pôvodcov a antigénov, môžu byť zaočkované proti brušnému týfusu, takisto proti cholere a proti časti bakteriálnych cestovných hnačiek vo forme nápoja. Ich cesta do exotických oblastí je prípustná, avšak s podmienkou dobrého zdravotného stavu a absolvovania vyžadovania základného aj odporúčaného nadštandardného očkovania.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ďalšie faktory, ktoré sa týkajú ochrany zdravia detí na cestách
- Riziko predstavuje aj samotná cesta, resp. transport do cieľovej destinácie.
- Prenos nákazy je možný vo všetkých zaľudnených priestoroch.
- Nutná je ochrana detí pred chladným vzduchom v lietadle. (Pozor, v niektorých nízkonákladovkách sa aj deky požičiavajú za poplatok!)
- V rámci prevencie úrazov je dôležité požiadať (ešte pred odletom) pri ceste s malým dieťaťom o autosedačku (v Ázii sa štandardne jazdí bez autosedačiek a rodičia vozia aj viacero detí bez helmy na motocykloch). Rodinám s deťmi sa neodporúča využívať motorky a skútre a takisto pozor pri prenájme bicyklov, kolobežiek či segwayov (len s prilbou!).
- Pohyb detí vo vode musí byť vždy pod priamym dohľadom dospelej osoby – nečítať, netelefonovať s pohľadom odvráteným od vody, platí to aj pre plytkú vodu!
- Nedotýkať sa zvierat a v nijakom prípade ich nehladkať (najmä nie túlavých psov, opice, uhryznúť môže aj varan a netopier, nebezpečné môžu byť hady a pavúky).
- Pozor na rôzne farebné plody, bobule, ale takisto aj na tropické ovocie či oriešky a ryby, ktoré dieťa dovtedy nejedlo, môže zareagovať alergicky, v lepšom prípade len svrbivým výsevom na koži, v horšom dýchacími problémami až anafylaktickým šokom!
- Pri voľnom pohybe túlavých psov a mačiek na pláži neležať priamo na piesku, ale tráviť čas na deke/osuške či drevenom/plastovom ležadle, hrozí riziko parazitárnych nákaz – toxoplazmóza, kožná larva migrans a podobne.
Prípady z praxe
„Áčková hepatitída“ z 5-hviezdičkového hotela v Egypte
Foto: SHUTTERSTOCK
16-ročná dievčina strávila dovolenku v luxusnom 5-hviezdičkovom hoteli v Egypte. Absolvovala fakultatívny výlet loďou, inak hotel neopustila, mala tam all inclusive. Absolvovala základné očkovania v rámci povinnej vakcinácie, proti vírusovej hepatitíde typu A očkovaná nebola. Tri týždne po návrate z dovolenky sa u nej prejavili chrípkové príznaky, bolesti kĺbov, svalov, mala tmavý moč a svetlú stolicu, rodičia si všimli žlté očné bielka. Laboratórne výsledky ukázali vysoké hodnoty pečeňových testov, ktoré svedčili o poškodení buniek pečene. Potvrdila sa vírusová hepatitída typu A (choroba špinavých rúk, ľudovo nazývaná žltačka). Hospitalizácia trvala 4 týždne (!), nasledovalo ďalšie sledovanie v postinfekčnej ambulancii (2 roky), diéta a obmedzenie záťaže počas pol roka. Liečili sa iba príznaky ochorenia.
Neznáma hnačka zo 4-hviezdičkového hotela v Turecku
Foto: SHUTTERSTOCK
16-mesačný chlapček strávil dovolenku vo štvorhviezdičkovom hoteli v Turecku. Počas dovolenky neopustil hotel, neboli na nijakom fakultatívnom výlete. Absolvoval len základné očkovanie. Už v priebehu pobytu mal teploty okolo 38 stupňov Celzia a riedke stolice. Mal diétu bez ďalších liekov. V deň odletu domov sa mu zhoršil stav, opakovane vracal. Z letiska ho rodičia priviezli priamo na urgentný príjem do nemocnice. Pri prijatí bol dehydrovaný, zapadnuté oči, neslzil, znížené napätie kože. Dehydratácia u takýchto malých detí môže rýchlo ohroziť život! V kultivácii sa nepodarilo dokázať nijaký konkrétny patogén (vyvolávateľ ochorenia). Celková rekonvalescencia trvala tri týždne. Pozor na ochutnávku miestnych špecialít najmä na trhoviskách, na vajíčka v hoteloch (volské oko, hemendex na raňajky) aj na studené šalátové bufety!
Larva v nohe 7-ročného chlapca
Foto: SHUTTERSTOCK
Sedemročný chlapec prišiel po návrate z Thajska, konkrétne z južnej časti krajiny na ostrovoch, do ambulancie so svrbiacim začervenaním na zadnej strane ľavej nohy, ktoré mal už v Ázii pred odletom domov. Mal absolvované len základné očkovanie, v hoteli používali moskytiéru, repelenty nie. Pod kožou sa mu postupne vytvorila chodbička s celkovou dĺžkou 15 cm. Klinickým vyšetrením bola nájdená larva migrans cutanea, čo je larva hlíst túlavých nezaočkovaných psov rozptýlených v ich výkaloch. Tieto zvieratá často voľne pobehujú po plážach v Ázii. Liečba je symptomatická – larva sa odstráni, rana dezinfikuje. Neskôr sa odporúča odobrať stolicu pacienta na vyšetrenie s cieľom vylúčiť prítomnosť iných parazitov.
Uhryznutie opicou u 5-ročného chlapca
Foto: SHUTTERSTOCK
5-ročného chlapca pohrýzla v Thajsku opica, ktorú kŕmil. Pre podozrenie z nákazy s ním rodiča vyhľadali lekára, drobná krvavá ranka na ruke bola ošetrená a dieťa dostalo prvú dávku očkovania proti besnote. Po prílete naspäť do Česka boli s matkou hospitalizovaní vo fakultnej nemocnici v Brne na klinike detských infekčných chorôb a vo vakcinácii proti besnote sa pokračovalo podľa klasickej postexpozičnej schémy. Cena za ošetrenie v Thajsku a následná hospitalizácia v ČR by pokryla vakcináciu proti besnote pre celú rodinu. Prevenciou podobných problémov je nepribližovať sa k opiciam, nekŕmiť ich a neprovokovať ich. Takisto nehladkať túlavé psy, ktorých je v Ázii naozaj veľa – aj priamo na plážach. Často sú, bohužiaľ, v zlom zdravotnom stave, takže od nich možno chytiť aj rôzne iné infekcie.