Pre správnu ventiláciu pľúc je pohyb veľmi dôležitý. Predstavte si, že by sme rozprestreli pľúca na plochu, tak majú veľkosť tenisového kurtu. Na tejto ploche sa deje výmena kyslíka a kysličníka uhličitého. A pohyb je dôležitý najmä preto, aby boli všetky partie pľúc ventilované správne.
V medicíne poznáme tzv. mŕtvy priestor. Každý, aj zdravý človek, ho má – nedýcha ním. Dôsledkom chorôb sa môže zväčšovať – tomu hovoríme emfyzém, tzv. rozdutie pľúc, keď sa pľúca menia na nefunkčné, vzduchové bubliny, a práve tomu treba zabrániť.
Veľmi dôležité je bránicové dýchanie, aby sa využil aj tento priestor. Po tridsiatke klesá kondícia aj u zdravých ľudí. Musíme to dopĺňať pohybom. Nikdy nie je neskoro začať, aby nevznikli nenávratné zmeny na pľúcach. Vieme, že to vo veľkej miere ovplyvňuje práca, spôsob práce, stres, životné podmienky, fajčenie, zlá životospráva.
Ak človek športuje, dýcha inak. Dochádza k intenzívnejšej ventilácii pľúc, zapájajú sa aj pomocné svaly hrudníka, chrbta. Je lepšie okysličovanie. Šport nám navodí aj príjemnú únavu. Priaznivo vplýva na psychiku, lebo nastáva tzv. hlboké dýchanie – dýchanie do bránice. Aj v našom sanatóriu počas liečby učíme pacientov správne dýchať a snažíme sa ich nabádať k intenzívnejšiemu pohybu. Klimatoterapia je pre astmatikov veľmi dôležitá. Kombinácia správneho dýchania a pohybu na čerstvom vzduchu je to najlepšie, čo tu pre seba môžu urobiť.
Štefan Reinhardt, primár, odborný garant a námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť zo Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke.
Dýchanie do bránice. Prečo je dôležité?
Astmatik má dýchacie cesty zúžené o 20 až 60 %, a preto musí nastať podporný mechanizmus – dýchanie do bránice. Bránica je sval oddeľujúci pľúca od brušnej dutiny. Najlepšie je, keď vdychujeme nosom a vydychujeme ústami. (Je to dôležité hlavne pri chladnom počasí, chlad totiž pôsobí u astmatikov často ako spúšťací moment záchvatu dýchavice, podobne ako neadekvátna námaha, ale hlavne beh, tiež kontakt s prachom, peľom atď.) V nose sa totiž prirodzene otepľuje vzduch, chĺpky zachytávajú nečistoty a alergény, chránia horné aj dolné dýchacie cesty. Kyslík vyživuje organizmus iba vtedy, ak dýchame správne a hýbeme sa správne.
O správnom dýchaní hovorí diplomovaná fyzioterapeutka Katarína Trávničková, pracujúca v Sanatóriu Dr. Guhra v Tatranskej Polianke: Účasť bránice na dychu je až 70 percent. Keď sa dýcha do hrude, organizmus sa neokysličuje dostatočne. Vzduch ide do pľúc a späť a telo tak kyslík nevyživuje. Zadýchavame sa, máme závraty, bolesti hlavy, chrbtice. Cítime sa zle. Správne dýchanie je bránicové, teda dýchať do bránice a dávať pozor na to, aby sme pri dýchaní nezdvíhali plecia.
Foto: Denisa Czibulka
Ako správne dýchať do bránice? Pri chôdzi nádych, krok, výdych, krok. Striedame pravú ruku s ľavou nohou a opačne. Tento striedavý pohyb je dôležitý pre správne dýchanie. Kyslík tak prenikne všade tam, kam je to potrebné. Malé deti do tri a pol roka to robia prirodzene, automaticky a správne, rokmi to zabudneme. Dýchame zle, hýbeme sa nesprávne. Nevnímame svoje telo, svoj dych, až kým sa niečo nestane. Tri štvrtiny populácie dýchajú nesprávne, do hrude. Musíme sa to znova naučiť.
Denne stačí pár minút, aby sme si zvykli, aby si telo i myseľ zvykli. Môžeme to trénovať v sede, ľahu alebo v stoji. Dáme si na brucho malý vankúšik, a ten sa pri nádychu musí nadvihnúť. Alebo si položme na brucho ruku a dýchajme. Je to ľahké a môžeme to trénovať aj počas práce s počítačom v sede. Skúsme dýchať do balóna: v pľúcach vzniká vyšší tlak. Alebo dajme do nádoby vodu a dýchajme cez slamku. Prehlbuje to kapacitu pľúc, sú nútené viac zabrať.
Toto všetko by sa malo vštepovať deťom už v škole, aby to vedeli, aby si uvedomovali tú najzákladnejšiu aktivitu potrebnú k životu – správne dýchanie. Aj ja som silná astmatička a správne dýchať som sa naučila až na strednej škole. Behali sme kolieska okolo ihriska, ale dýchať nás neučili. Nezabúdajme, že keď pri behu zle dýchame, ubližujeme si. Preto je dôležité venovať tomu pozornosť, naučiť sa to a trénovať.
Spracovala: Denisa Czibulka