Príbeh: S astmou som oslávil "zlatú svadbu"

16.02.2019 06:00

Mal som 18 rokov, čerstvý maturant. Spúšťali sme sa dolu Váhom s kamarátmi v člne. Veľmi som vtedy prechladol. Dostal som ťažký zápal pľúc. Po preliečení som mal ťažké záchvaty astmy, opisuje začiatok svojho príbehu spolunažívania s astmou primár, pneumológ MUDr. Štefan Reinhardt, ktorý v Sanatóriu Dr. Guhra v Tatranskej Polianke lieči pacientov s astmou a inými ochoreniami už dýchacích ciest už viac ako štyri desaťročia.

MUDr. Štefan Reinhardt.
MUDr. Štefan Reinhardt. Autor: Denisa Czibulka

Mal som ťažké záchvaty dýchavice, s ktorými som často končil v nemocnici v bezvedomí. Predstavte si, že dýchate iba cez slamku, že sa nedokážete poriadne nadýchnuť ani vydýchnuť. To boli hrozné stavy, bolo to náročné obdobie. Jedna lekárka mi vtedy povedala, že som prežil iba vďaka dobrej kondícii, ktorú som si vybudoval.

Medicínu som vyštudoval počas hospitalizácií z nemocnice do nemocnice so silnými liekmi. Viac ako desať rokov som sa nedostal k cvičeniu. Po opakovaných pobytoch vo Vysokých Tatrách som sa začal cítiť trochu lepšie. Zistil som však, že nepreplávam ani šírku bazéna. Nie preto, že by sa mi tak zle dýchalo, ale preto, lebo som nemal žiadnu kondíciu. Musel som si ju nanovo vybudovať okolo tridsiatky. Dobrá kondícia nám totiž môže zachrániť život.

Pohyb patrí k môjmu životu rovnako, ako aj astma. S astmou som oslávil už päťdesiate výročie. Polstoročie, v manželstve by to už bola zlatá svadba. Úctyhodné spolunažívanie.

Súzvuk pohybu a dýchania je nevyhnutný. Správne sa hýbať a dýchať musia nielen chorí, ale aj zdraví ľudia. Som silný astmatik, mám 68 rokov, ale dlhé roky cvičím. Dnes bez problémov preplávam aj tri kilometre bez zadýchania. Doma mám žinenku, činky a každý druhý deň cvičím dve hodiny. Mám zostavu, cvičím na každú partiu tela, pustím si televíziu a makám. Je pravda, že niekedy špekulujem, nechce sa mi, mal som toho veľa v práci, ale musím sa prinútiť a potom to ide a som už nervózny, keď necvičím.

Pozitívny vzťah k pohybu som do vienka dostal od otca. Môj otec bol špičkový cvičenec TJ Orol a Sokol. Pamätám sa, že na rukách prešiel celé ihrisko. Keď som bol malý, hanbil som sa, aké šaškáriny to môj otec robí. Bol fyzicky nesmierne zdatný, aj keď skončil na staré kolená kvôli fajčeniu s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Aj ja som sa ako študent na strednej škole venoval gymnastike, plávaniu, kulturistike. Založili sme kulturistický oddiel, chlapci vysústružili činky, ako gymnazisti sme si prenajali miestnosť v suteréne domu v Hlohovci, v mojom rodisku. Kučeravé neposlušné vlasy a dobre stavaná figúra mi v tom čase zaistili prezývku „Steve“ – po Stevem Reevesovi z filmu Romulus a Remus.

A rovnako pristupujem aj k svojim pacientom. Neustále ich nabádam na pohyb. Nikdy nie je neskoro začať sa hýbať. Vitálna kapacita pľúc po tridsiatke klesá, ale vždy sa s tým dá niečo robiť a môžete aj v sedemdesiatke behať maratón. Každý si musí nájsť svoju vhodnú pohybovú aktivitu. Netreba sa báť pohybu, aj pacientom to vravím a zdôrazňujem. praobyčajná chôdza má nesmierne blahodarné účinky. Dôležitá je najmä pravidelnosť.

Spracovala: Denisa Czibulka

Trochu histórie: Od voňavých odparovacích metód k modernej liečbe

Záznamy zo staroveku dokazujú, že astma, ľudovo nazývaná záduch, sa liečila rôznymi voňavými odparovacími metódami. Najstarším známym lekárskym dokumentom, ktorý sa zmienil o záduchu, je egyptský papyrus, pochádzajúci z roku 1568 pred n. l. Obrovský zvitok obsahuje nielen poznatky o astme, ale aj spôsob výroby dymu z liečivých bylín, po ktorých záchvat pominie. Na uhlí sa spaľoval blen čierny a durman. Blen a durman sa dodnes pridávajú do tabaku aj protiastmatického prášku. Recept faraónov je teda stále aktuálny.

Kahancový inhalátor z 19. storočia.
Kahancový inhalátor z 19. storočia. Autor: Denisa Czibulka

„K liečebným metódam patrilo napríklad aj to, že sa odobralo pol litra krvi, aby sa znížil nápor na pľúca,“ približuje históriu liečby astmy Štefan Reinhardt, primár a námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť zo Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. „Odbornejšie informácie o alergickom zápale, lebo astma je alergický zápal, prišli až v 50. rokoch minulého storočia. Predtým sa astma nedávala do súvisu s alergiou,“ rozpráva doktor Reinhardt. Prvá zmienka odbornej terapie je až z 19. storočia, keď sa zistilo, že čaj obsahuje teín a po ňom sa astmatikom lepšie dýchalo. Na tejto báze bol potom pripravovaný prvý syntetický liek – teofylín. Pacienti tak už mali prípravok, ktorý priamo účinkoval na uvoľnenie dýchacích ciest.

Jedny z prvých liekov sa vyrábali v bývalom Československu – teofylínové dražé – syntophyllin. Boli veľmi populárne v 30. až 50. rokoch 20. storočia. „Tieto prípravky používame i dnes, ale skôr iba v infúziách pri ťažkých astmatických záchvatoch.“

Veľký prelom nastal v 50. a 60. rokoch. „Kortikoidy zaznamenali veľký boom. Pacienti sa po ich užití začali cítiť podstatne lepšie. Boli život zachraňujúce,“ vraví primár. Lieky sa ďalej vyvíjali. Dávky hormónov boli znížené na minimum, znížili sa aj nežiadúce účinky, ale účinok kortikoidov bol zachovaný. A tak sa postupne vyvinuli aerosólové inhalačné prípravky.

Moderná liečba bronchiálnej astmy pozostáva z vysoko sofistikovaných inhalačných systémov v aerosólovej aj práškovej forme, kde je vo fixnej kombinácii tzv. uvoľňovač a inhalačný kortikoid, pôsobiaci na dýchacie cesty 12 až 24 hodín. Pri ťažkých stavoch je liečba doplnená o biologickú liečbu, ktorá dlhodobo zabraňuje reakcii alergénu s protilátkou v organizme. Následne teda nedochádza k alergickej reakcii a k uvoľneniu látok, spôsobujúcich zápalových opuch a následnej aj spazmus malých dýchacích ciest, kde sa „astma“ odohráva. Je to liečba „takmer kauzálna“, teda príčinná, ale vo svojej podstate stále iba symptomatická. Tá kauzálna je stále otázkou budúcnosti.

Spracovala: Denisa Czibulka

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Astma #dýchacie cesty #dýchacie problémy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku