„V súčasnosti žije na Slovensku viac ako 200-tisíc osôb vo veku od 45 do 64 rokov, ktoré majú mimoriadne vysoké riziko vzniku infarktu alebo mozgovej porážky. Sú to ľudia, ktorí nemajú žiadne výraznejšie ťažkosti, a preto nie sú motivovaní, aby si dali skontrolovať tlak či hladinu cholesterolu. Mnohí z nich fajčia, väčšina z nich má nadváhu a chýba im pravidelný pohyb,“ varuje docentka Eva Goncalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH v Bratislave.
Vysoký krvný tlak postihuje celosvetovo viac ako miliardu dospelých. Odborníci tvrdia, že sa rozvinie prakticky u každého človeka, kto žije dostatočne dlho. Vysoký tlak má viac ako tretina dospelých Slovákov a predpokladá sa, že len polovica z nich sa lieči. „Vysoké štatistiky o výskyte hypertenzie v našej populácii dokazujú, aký ďalší významný krok v systéme starostlivosti o pacienta s artériovou hypertenziou sme dosiahli. Ambulancie špecialistov budú plniť pacienti, ktorí to skutočne potrebujú, a my všeobecní lekári sa zasa zodpovedne postaráme o menej komplikovaných pacientov s hypertenziou,“ povedala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Jana Bendová. Od februára totiž môžu predpisovať lieky na vysoký tlak aj všeobecní lekári. Možnosťou predpisovania liekov všeobecným lekárom sa ušetrí čas, financie aj stres pri zháňaní platného receptu.
„Väčšinu liekov na liečbu vysokého krvného tlaku sme mohli predpisovať aj doteraz. Niektoré však mali obmedzenia. Mohol ich naordinovať len špecialista internista alebo kardiológ, ktorého potom musel pacient navštevovať každých 6 mesiacov, aby dostal odporučenie na predpis liekov na ďalších 6 mesiacov. Do ambulancií špecialistov tak prichádzali s vysokým krvným tlakom aj nekomplikovaní pacienti, o ktorých sa vedeli bez problémov postarať všeobecní lekári,“ vysvetlila Bendová. Ako dodala, zmena pomôže lekárom aj pacientom. „Ambulancie internistov a kardiológov boli vyťažené nekomplikovanými pacientmi a, naopak, mnohí pacienti, ktorí vyšetrenie špecialistov kvôli zhoršenému zdravotnému stavu potrebovali naliehavejšie, naň museli čakať aj niekoľko mesiacov,“ povedala.
„V niektorých prípadoch bola situácia až bizarná. Napríklad všeobecný lekár smel predpísať pacientovi liek zo skupiny betablokátorov, ale ak mu chcel predpísať tú istú účinnú látku v tablete s predĺženým účinkom, tak to už nesmel. Názorným príkladom „nelogiky“ bolo aj to, že všeobecný lekár smel predpísať dva lieky pacientovi, aby ich užíval v kombinácii, ale ak mu chcel uľahčiť liečbu a predpísať liek, kde boli tieto dva lieky spolu v jednej tablete, to už predpísať nesmel,“ približuje doktorka Bendová situáciu, ktorá sa už po novom opakovať nebude.
Ako dodala, všeobecný lekár je pre pacienta dostupnejší aj časovo, aj geograficky a možnosťou predpisovania liekov ušetria pacienti čas, financie a aj stres pri zháňaní platného odporučenia. "Ani pacienti, ani ich rodinní príslušníci, ktorí často najmä v prípade starších pacientov preberajú vybavovanie pravidelných odporúčaní, nebudú musieť cestovať na odborné vyšetrenia neraz aj mimo miesta svojho bydliska, tráviť dlhé hodiny v čakárňach špecialistov, vymeškávať z práce,“ uviedla Jana Bendová.
Riziko srdcovo-cievnych problémov ovplyvňuje aj stravovanie. Zloženie stravy a obsah soli môže mať na srdce ochranný alebo, naopak, ničivý vplyv a jedlo tiež ovplyvňuje iné rizikové faktory – nadváhu, vysoký tlak, hladinu cholesterolu a cukru. Podľa WHO spôsobuje nedostatočný príjem ovocia a zeleniny až 1,7 milióna úmrtí ročne. Vhodné stravovanie pomôže udržať správnu hmotnosť, ale aj hladinu cholesterolu a krvný tlak. Do jedálneho lístka zaraďte čo najviac ovocia, zeleniny a celozrnných potravín a, naopak, znížte príjem tukov a soli. Raz alebo dvakrát týždenne si doprajte ryby, vhodné je aj chudé mäso a nízkotučné mliečne výrobky. Uprednostňujte potraviny, ktoré obsahujú veľa vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, no zároveň nie sú kalorické.