V minulosti bola diéta jedinou liečebnou metódou cukrovky. Aj dnes, keď existujú účinné metódy liečby, diétne opatrenia výrazne ovplyvňujú liečebné výsledky. Nie je to však diéta v pravom zmysle slova, v podstate ide o regulované stravovanie. To znamená približne rovnaký prívod sacharidov a energie v jednotlivých jedlách. Pri normálnej hmotnosti pacienta je jedlo rozložené v priebehu dňa podľa jeho zvyklostí. Vhodné je podávať jedlo 6-krát denne. Rozloženie jedál do viacerých dávok totiž vedie k nižšiemu výkyvu glykémie po jedle. Predpokladom správneho stravovania sú dobré znalosti pacienta o obsahu sacharidov v jednotlivých potravinách a glykemickom indexe potravín.
Dlhodobo zvýšená glykémia znamená riziko vzniku aterosklerózy. Odporúča sa preto obmedziť v strave živočíšne tuky, menej soliť, nefajčiť. Vhodné je preferovať zdroje vlákniny (zelenina, strukoviny, cereálie), často zaraďovať do jedálnička ryby a používať kvalitné rastlinné oleje. Na zníženie hmotnosti sa odporúča strava bohatá na bielkoviny, vlákninu rozpustnú i nerozpustnú, vitamíny a minerálne látky. Diétu pri obezite treba zostaviť individuálne, najlepšie v spolupráci s nutričným terapeutom. Výživa musí byť vyvážená, dodať telu všetky potrebné živiny, vitamíny a minerálne látky a musí viesť k postupnej a trvalej redukcii hmotnosti. Využívajú sa v nej potraviny s nízkym glykemickým indexom, potraviny bohaté na vlákninu, dodržuje sa a sleduje vhodný a dostatočný pitný režim. Strava má byť pestrá a chutná. Ide o dlhodobú úpravu stravy, pravidlá stravovania platia pre diabetika celý život.
Dôležitá je kuchynská úprava. Mäso nesmie byť smažené, vhodné je varenie, dusenie, pečenie bez tuku.
Strava diabetika 2. typu, najmä s nadváhou či obezitou:
- Jesť pravidelne a častejšie malé porcie vhodného jedla. Posledné jedlo sa má podávať najneskôr dve, ale radšej tri hodiny pred spánkom.
- Klásť dôraz na dostatočné množstvo bielkovín.
- Obmedziť tuky (najmä živočíšne).
- Prijímať vlákninu, vitamíny a minerálne látky.
- Dbať na nízky glykemický index pri sacharidoch.
Tuky samozrejme patria do redukčnej diéty, sú jednou zo základných živín a nositeľmi vitamínov rozpustných v tukoch. Živočíšnych tukov je dostatok v potravinách bielkovinového charakteru (mäso, mlieko, mliečne výrobky, vajcia), stravu je preto zdravšie doplniť malým množstvom kvalitných, najlepšie jednodruhových rastlinných olejov (repkový, olivový, slnečnicový). Pre obsah cholesterolu a obsah nasýtených mastných kyselín sú nevhodné maslo, masť, slanina, škvarky a podobne.
Sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou živinou. Vyberať treba také, ktoré majú nízky glykemický index a okrem energie dodajú aj ďalšie dôležité zložky potravy. Napríklad bielkoviny, vitamíny, minerálne látky a vlákninu. Do jedálnička preto treba zaraďovať celozrnné pečivo, strukoviny, celozrnnú ryžu a cestoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie.
Vláknina je dôležitou súčasťou jedálnička. V žalúdku zväčší svoj objem, spomaľuje jeho vyprázdňovanie a tým sa spomaľuje i vstrebávanie glukózy v tenkom čreve. Glykémia je tak stabilnejšia. Vláknina zväčšuje objem stolice a urýchľuje jej pohyb, znižuje vstrebávanie tukov a cholesterolu, tvorí vhodné prostredie a je potravou baktérií hrubého čreva, ktoré potlačujú rast hnilobných baktérií. Nerozpustná vláknina sa nachádza v ľanových semenách, v šupkách ovocia a zeleniny, otrubách, hubách, strukovinách, pohánke, celozrnnom pečive. Rozpustná vláknina je v ovocí, zelenine a obilninách. Odporúčaný denný príjem vlákniny je 30 až 35 g, priemerná spotreba u nás je 15 až 20 g. Na splnenie príjmu sa odporúča dopĺňať vlákninu z prírodných zdrojov, nie z doplnkov.
Výhodné je do jedálnička zaraďovať potraviny s nižším glykemickým indexom. Sú to sacharidové potraviny. Všeobecne sa dá povedať, že čím je sacharidová potravina jednoduchšia a jemnejšia, tým vyšší glykemický index má (biele pečivo, zemiaková kaša). Nízky glykemický index má, naopak, celozrnné pečivo, celozrnná ryža, strukoviny, celé zemiaky, zelenina. Potraviny s vysokým glykemickým indexom sa rýchlo rozkladajú a v podobe glukózy sa dostávajú vo väčšom množstve a naraz do krvného riečiska. Ak bunky nepotrebujú všetku glukózu ako zdroj energie, je nadbytočná glukóza pomocou inzulínu uložená vo forme tuku do tukových buniek. Potraviny s nižším glykemickým indexom sa trávia pomalšie a postupne. Nezvyšujú rýchlo a prudko hladinu krvného cukru a bunky ich postupne využijú ako zdroj energie. Glykemický index znižuje kombinácia sacharidov s inou živinou – bielkovinami alebo tukmi, kombinácia s vlákninou, ochutenie octom. Glykemický index znižuje tiež vhodná tepelná úprava (nie kašovitá, príliš mäkká). Potraviny s nižším glykemickým indexom nerozkolíšu hladinu krvného cukru a zasýtia na dlhší čas.
Základom diétnych opatrení celej rodiny by mala byť racionálna, pestrá a vyvážená strava. Odporúčanú stravu je nutné upraviť podľa veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorôb aj rodinných stereotypov. Ideálnym riešením je zmeniť životný štýl celej rodine, nielen jednému členovi rodiny, ktorý trpí diabetom.
Chutné a zdravé jedlo
1. vysmážané jedlá by ste mali z jedálneho lístka úplne vyradiť
2. vhodné spôsoby na prípravu jedla sú varenie, pečenie, dusenie, grilovanie alebo príprava v alobale
3. z polievok sú najvhodnejšie vývary z mäsa, rýb, hydiny a zeleniny. Zápražky by sa mali používať len obmedzene. Aj na zahusťovanie štiav a omáčok sa používa len málo múky, lepšie je varenie alebo dusenie na zelenine, ktorá šťavu sama zahustí
4. z mäsa sú vhodné všetky typy chudého mäsa a netučné údeniny
5. mlieko patrí k základným potravinám diéty. Používa sa polotučné, jeho obsah sacharidov sa započítava do diéty. Vhodný je nízkotučný tvaroh, syry s obsahom 20 až 30 % tuku v sušine
6. chlieb je povolený, ale len v obmedzenom množstve, prednosť by ste mali dať celozrnnému, pretože obsahuje viac vitamínov
7. pokiaľ ide o konzumáciu vajec, bielky môžete používať bez obmedzenia, žĺtky jedzte obmedzene kvôli obsahu cholesterolu a tuku
8. ak máte radi prílohy, ideálne sú zemiaky, ktoré by ste mali jesť často. Obsahujú najmenej sacharidov a najviac vitamínov zo všetkých príloh. Iné prílohy – ryžu, cestoviny, strukoviny či knedle – striedajte v povolenom množstve
9. z nápojov je najvhodnejšia voda, ale piť môžete aj nesladené minerálne vody, kávu a čaj
10. stravu si nemusíte pripravovať oddelene, ale mali by ste si jednotlivé pokrmy vážiť, pričom váhy by mali byť presné na 5 gramov. Na meranie niektorých potravín sa môže použiť čajová (ČL) alebo polievková lyžica (PL) – pozri tabuľku. Prvé číslo uvádza gramy v jednej zarovnanej čajovej lyžičke, druhé číslo gramy v zarovnanej polievkovej lyžici.
| hladká múka | 1 ČL = 3 g | 1 PL = 10 g |
|---|---|---|
| hrubá múka | 1 ČL = 4 g | 1 PL = 11 g |
| krupica | 1 ČL = 4 g | 1 PL = 11 g |
| strúhanka | 1 ČL = 3 g | 1 PL = 8 g |
| ryža | 1 ČL = 5 g | 1 PL = 13 g |
| olej | 1 ČL = 3 g | 1 PL = 10 g |
| mlieko | 1 ČL = 3 g | 1 PL = 10 g |
| maslo | 1 ČL = 3 g | 1 PL = 10 g |
| zemiaková múčka | 1 ČL = 4 g | 1 PL = 12 g |
Rámcový jedálny lístok pre diabetickú diétu s obsahom 6 300 kJ = 1 500 kcal, 175 g sacharidov (S), 50 g tukov, 75 g bielkovín
Raňajky (energia 300 kcal = 1 260 kJ 35 g S): 1/4 l bielej kávy alebo čaj s mliekom, 50 g chleba alebo pečiva, 50 g syra alebo tvarohu, chudé údeniny
Desiata (energia 50 kcal = 210 kJ 15 g S): 100 g ovocia alebo 30 g chleba
Obed (energia 450 kcal = 1 890 kJ 40 g S): 15 g rastlinného tuku, 10 g múky, 150 g zeleniny alebo 100 g ovocia, 70 g mäsa, 100 g zemiakov = 2 PL alebo nebo 80 g varených cestovín = 3 PL, 70 g dusenej ryže = 3 PL, 100 g varených strukovín = 3 PL, 130 g zemiakovej kaše = 3 PL, 40 g chleba alebo pečiva
Olovrant (energia 200 kcal = 840 kJ 25 g S): 2 dl mlieka, 30 g chleba alebo pečiva
Večera (energia 400 kcal = 1 680 kJ 40 g S): 15 g masla, 10 g múky, 150 g zeleniny alebo 100 g ovocia, 70 g mäsa, 100 g zemiakov = 2 PL alebo prílohy podľa obeda
2. večera (energia 100 kcal = 420 kJ 20 g S): 150 g ovocia
Rámcový jedálny lístok s obsahom 4 200 kJ = 1 000 kcal, 120 g sacharidov (S), 30 g tukov, 80 g bielkovín
Raňajky (energia 300 kcal = 1260 kJ 25 g S): 40 g chleba alebo pečiva, 10 g masla, 50 g netučného syra nebo tvarohu, chudého mäsa či údeniny
Desiata (energia 50 kcal = 210 kJ 15 g S): 100 g ovocia alebo zeleniny
Obed (energia 300 kcal = 1 260 kJ 35 g S): 0 tuku, 0 múky, 150 g zeleniny alebo ovocia, 100 g chudého mäsa alebo údeniny, tvarohu, netučného syra, 100 g zemiakov = 2 PL alebo 130 g zemiakovej kaše = 3 PL, 70 g knedle = 1,5 plátka, 70 g ryže = 3 PL, 80 g varených cestovín = 3 PL, 100 g varených strukovín = 3 PL, 40 g chleba = 1 cm plátok z veky s hmotnosťou 1 kg
Olovrant (energia 100 kcal = 420 kJ 15 g S): 1 dl mlieka, 20 g chleba alebo pečiva
Večera (energia 250 kcal = 1 050 kJ 30 g S): 0 tuku, 0 múky, 150 g zeleniny alebo ovocia, 100 g chudého mäsa alebo údeniny alebo tvaroh, netučný syr, 100 g zemiakov = 2 PL alebo prílohy ako na obed
Rámcový jedálny lístok s obsahom 3 360 kj = 800 kcal, 100 g sacharidov (S), 20 g tukov, 70 g bielkovín
Raňajky (energia 150 kcal = 630 kJ 15 g S): 20 g chleba, 100 g zeleniny, 30 g netučného syra alebo tvarohu, chudého mäsa či zeleniny
Desiata (energia 50 kcal = 210 KJ 15 g S): 100 g ovocia
Obed (energia 250 kcal = 1 050 kJ 30 g S): 0 tuku, 0 múky, 100 g zeleniny, 100 g chudého mäsa alebo údeniny, tvarohu, netučného syra, 100 g zemiakov alebo 130 g zemiakovej kaše = 3 PL, 70 g knedle = 1,5 plátka, 70 g ryže = 3 PL, 80 g cestovín = 3 PL, 100 g varených strukovín = 3 PL, 40 g chleba = 1 cm hrubý plátok z veky s hmotnosťou 1 kg
Olovrant (energia 100 kcal = 420 kJ 10 g S): 125 g jogurtu nízkotučného
Večera (energia 250 kcal = 1 050 kJ 30 g S): 0 tuku, 0 múky, 100 g zeleniny, 100 g chudého mäsa alebo chudého údeného mäsa, tvarohu, netučného tvarohu, 100 g zemiakov alebo príloha podľa obeda