Vitamín D: Chýba nám "vitamín Slnko"

, 10.03.2019 06:00
slnko, opaľovanie
Lekári odporúčajú dožičiť si pobyt na slnku v závislosti od jeho intenzity tak, aby sme sa nespálili a pokožka nám príliš nesčervenela. Autor:

V januári tohto roka som si v rámci preventívnej prehliadky požiadala aj o stanovenie hladiny vitamínu D z krvi. U všeobecného lekára ma toto vyšetrenie vyšlo štrnásť eur. Od októbra totiž denne užívam tisíc medzinárodných jednotiek (1 000 IU = 25 mcg) vitamínu D3 v tabletkách. Výsledky u mňa napriek tomu ukázali pomerne nízku hladinu D vitamínu - len 22 ng/mL. Minimálna hladina by mala byť 30 ng/mL, optimálna by mala byť ešte vyššia.

Nie je novinka, že vitamín D je účinnou prevenciou pred vírusovými infekciami a dôležitým faktorom udržania dostatočnej imunity, dokonca aj v rámci prevencie onkologických ochorení. Hovorí sa tomu – mimokostné účinky vitamínu D. Veď už od polovice 19. storočia sa vie o pozitívnom vplyve slnečného žiarenia na prevenciu aj liečbu tuberkulózy! „Déčko“ v skutočnosti nie je vitamín, ale vzhľadom na jeho vlastnosti je to tzv. prohormón. Hovorme mu však naďalej vitamín, pretože pod týmto názvom ho pozná laická verejnosť a vníma ho ako niečo prospešné. Samotný vitamín D bol totiž objavený v roku 1922 a vtedy jeho objavitelia ignorovali fakt, že väčšina „déčka“ nepochádza z potravy, ale z kože. Napriek tomu ho klasifikovali ako vitamín, hoci koža je vlastne súčasť endokrinného systému.

V súčasnosti je vitamín D opätovne horúcou témou, a to nielen preto, že je to „vitamín slnečného žiarenia“. Úlohu slnečného žiarenia pri vzniku rachitídy (krivica) u detí odborníci objavili už v 19. storočí. Zistilo sa, že krivenie kostí spôsobuje nedostatok „déčka“. A tak sa zaviedla prevencia nízkej hladiny vitamínu D u dojčiat (doteraz sa im dáva „déčko“ v kvapkách) a mnohé potraviny vrátane mlieka či prípravkov dojčenskej výživy sa začali obohacovať vitamínom D. Problém sa tak považoval za vyriešený. Neskôr však lekári nevychádzali z údivu, keď zistili, aké množstvo rôznorodých chorôb evidentne súvisí s nedostatkom vitamínu D. Pritom tento nedostatok nemusel súvisieť s časom začiatku choroby, mohol byť dôsledkom nedostatočného prívodu „déčka“ pred mnohými rokmi!

Pandémia nedostatku „déčka“

Zásluhou úspešnej osvety rakoviny kože, zníženému vystavovaniu sa slnečným lúčom, používaním UV faktora, sedavému spôsobu života, trávením väčšiny času v uzatvorených priestoroch ako kancelárie a autá došlo v posledných 20 rokoch doslova ku pandémii nedostatku vitamínu D. Najväčší nedostatok je u starých ľudí, u ľudí žijúcich v ústavnej starostlivosti (detské domovy, starobince), u hospitalizovaných pacientov. Problém majú aj ľudia s tmavou pokožkou žijúci v severnejšie položených krajinách (černosi potrebujú až 6-násobok UVB žiarenia, aby dosiahli rovnakú hladinu „déčka“ v porovnaní s bielou rasou).

Podľa odbornej publikácie Slnečný vitamín napísanej prof. Miroslavom Šašinkom a doc. Katarínou Furkovou sa v súbore slovenských detí nedostatok D vitamínu zistil až v 77,7 %! Štúdia v Bostone robená na konci zimného obdobia zistila, že takmer dve tretiny zdravých mladých ľudí malo zníženú koncentráciu vitamínu D. Podobné údaje sú aj z Európy. Na Strednom východe sa závažný nedostatok zistil dokonca až u 84 % žien (chodia zahalené). Výrazný a rýchly pokles hladiny D vitamínu vo všeobecnosti sa pripisuje najmä vzostupu života v mestách (obyvatelia miest majú kratší styk so slnečným žiarením ako farmári a záhradkári na vidieku) a pandémii obezity (časť vitamínu D sa presunie do telesného tuku).

Nedostatok D vitamínu verzus rakovina

Ako sa teda vyrovnať so strachom z rakoviny kože na strane jednej a so zabezpečením dostatku „déčka“ na druhej strane? Nikto predsa nechce dostať melanóm kože, ale napríklad ani karcinóm hrubého čreva, prostaty či prsníka (tie sa zas okrem iného spájajú aj s nedostatkom vitamínu D). Navyše onkopacienti, aj tí s melanómom, sa síce majú pred UV žiarením chrániť, ale dostatočnú hladinu D vitamínu nevyhnutne potrebujú!

„Zvýšený prívod vitamínu D znižuje riziko rakoviny prsníka, prostaty a hrubého čreva cca o 50 %, vaječníkov o 36 %,“ píše sa v odbornej publikácii Slnečný vitamín. Zdá sa, že počas neskorej jesene, zimy či skorej jari je nevyhnutné dopĺňať vitamín D v dostatočnom množstve prostredníctvom potravinových doplnkov, pretože v bežnej potrave sa ho do organizmu dostane menej ako 5 %. Isté zásoby „déčka“, samozrejme vydržia z leta, len nie tak dlho, ako sa predpokladalo. Zásoby „déčka“ človek obyčajne spotrebuje do Vianoc, ale jedna štúdia na mladých Slovenkách (vo veku do 42 rokov) dokázala, že polovici z nich „déčko“ chýbalo už na jeseň.

Lekári odporúčajú dožičiť si pobyt na slnku v závislosti od jeho intenzity tak, aby sme sa nespálili a pokožka nám príliš nesčervenela. Už UV faktor 8 totiž znižuje tvorbu D vitamínu o nepredstavi­teľných 95 %. Jarné slnko určite neublíži! Trikrát do týždňa mu treba vystaviť aspoň odhalenú tvár a ruky na 15 – 30 minút. Vidíte, že je slnečný marcový deň? Choďte cez obednú prestávku na chvíľu von a určite nestojte v tieni! A zložte si z tváre slnečné okuliare.

Dva hlavné druhy vitamínu D

Vitamín D2 = ergokalciferol tvoria huby a plesne, je prítomný v mlieku, pečeni a živočíšnych tukoch (rybí olej), syntetická forma sa používa na obohacovanie potravín a takisto sa v potrave dostáva do organizmu. V tenkom čreve sa vstrebáva na rozdiel od vitamínu D3 pomalšie – a nie úplne. Tvorí len 5 % telového vitamínu D.

Vitamín D3 = cholekalciferol, slnečný vitamín, vzniká účinkom slnečných lúčov v pásme 290–315 nm. V tenkom čreve sa vstrebáva rýchlo a kompletne. Tvorí až 95 % telového vitamínu D. Koncentrácia v sére (čiže v krvi) je najlepším ukazovateľom (ne)dostatku vitamínu D.

Odporúčané dávky vitamínu D pre bežnú populáciu
Vek Doplňujúca dávka Horná hranica
4 – 8 rokov 800 IU 3000 IU
9 – 18 rokov 800 IU 4000 IU
19 – 70 rokov 800 IU 3000 IU
nad 70 rokov 800 IU 4000 IU
Malým deťom vitamín D automaticky predpisuje pediater, osoby vo vysokom riziku nedostatku vitamínu D, pacienti s chronickými ochoreniami a potrebou jeho dopĺňania by sa mali poradiť o dávkach s odborníkom aj na základe stanovenia hladiny vitamínu D z krvi.  
(Zdroj: odborná publikácia Šašinka-Furková – Slnečný vitamín, pandémia nedostatku vitamínu D)  

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slnko #rakovina kože #vitamín D #UV lúče #UV faktor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku