Alergia: Rizikové faktory vzniku a rady, ktoré uľahčia vaše ochorenie

Alergie môžu vzniknúť viacerými spôsobmi. Dedičnosť, časté užívanie antibiotík, či prílišná sterilita prostredia sú jednými z rizikových faktorov.

15.03.2019 06:00
alergia, peľ, tabletky Foto:
Alergické príznaky sa objavujú iba vtedy, keď sa dostanete do styku s príslušným alergénom.
debata

1. Dedičnosť

Pravdepodobnosť, že budete mať nejakú formu alergie vy alebo vaše dieťa, stúpa s výskytom alergických ochorení v rodine. Hoci sa štatistické odhady v tomto smere odlišujú, v zásade sa dá povedať, že u dieťaťa, ktorého jeden rodič trpí alergiou, je riziko vzniku alergického ochorenia 30 %. Ak sú alergickí obaja rodičia, zvyšuje sa riziko na 60 %. Môže sa však stať aj to, že dedičný základ preskočí jednu generáciu. Najstaršie dieťa v rodine má vyššiu pravdepodobnosť alergie ako jeho mladší súrodenci. Je totiž menej vystavené vírusovým a bakteriálnym infekciám, a tak stúpa pravdepodobnosť, že dôjde ku tvorbe alergických protilátok. Všeobecný trend zmenšovania počtu členov rodiny tak vedie k vyššiemu podielu detí s alergiami.

2. Nedostatočne dlhé dojčenie

Dojčenie chráni pred vznikom alergií. Imunitný systém dieťaťa konzumujúceho aspoň šesť mesiacov materské mlieko dozrieva omnoho lepšie ako v prípade dieťaťa, ktoré je na umelej výžive. O imunologických vlastnostiach materského mlieka majú odborníci veľa poznatkov, preto materské mlieko, a najmä kolostrum (v prvých dňoch po pôrode) nazývajú aj imunologickou bombou. Materské mlieko obsahuje množstvo faktorov nešpecifickej, ale aj špecifickej imunity, ktorá bráni množeniu a prenikaniu choroboplodných baktérií cez sliznicu do tráviaceho traktu. Chráni teda aj pred rozvojom alergických ochorení (ekzém, alergia, astma) a tento efekt pretrváva aj po skončení dojčenia až do obdobia dospievania.

3. Prílišná sterilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá

Deti z veľmi čistých domovov, kde prach obsahoval len málo látok vylučovaných mnohými druhmi baktérií, ktoré majú silný vplyv na ľudský imunitný systém, mali častejšie alergické reakcie. Ak sa vyberiete na africký alebo ázijský vidiek, medzi ľudí žijúcich jednoduchým životom na hranici existenčného minima, nájdete tam len málo alergických chorôb, prípadne nijaké.

4. Fajčenie matiek počas tehotenstva a po ňom

Zvyšuje riziko vzniku alergií a astmy u dieťaťa. U jedincov, ktorí v detstve prekonali astmu, fajčenie zdvojnásobuje pravdepodobnosť, že sa choroba vráti. Astmatickým deťom, ktorých rodičia fajčia, sa môže zhoršiť zdravotný stav. Mladiství pritom môžu byť postihnutí pasívnym fajčením rovnako ťažko ako malé deti.

5. Časté užívanie antibiotík v detstve

Možná úloha antibiotík na zvýšení pravdepodobnosti vzniku alergií je háklivá téma. Viaceré štúdie potvrdili súvislosť medzi užívaním antibiotík v prvých dvoch rokoch života a neskorším vznikom alergií či astmy.

6. Život v mestách so znečisteným ovzduším

Autá, elektrárne a niektoré továrne produkujú oxid dusičitý, ktorý môže vysoké koncentrácie dosahovať v mestách s intenzívnou dopravou. Ich zdrojmi sú však aj cigarety, plynové horáky a petrolejové variče. U niektorých alergických osôb zvyšujú oxidy dusíka citlivosť na alergén. Keď vdýchnete alergén z roztočov spolu s oxidom dusíka, môže to mať väčší účinok ako vdýchnutie samotného alergénu. V priemyselných oblastiach sa vo vyšších koncentráciách vyskytuje aj oxid siričitý, ktorý dráždi dýchacie cesty a môže vyvolať u astmatikov záchvat.

VIDEO: Ako liečiť peľovú alergiu? Treba po prvé obmedziť kontakt s alergénom počas jeho kvitnutia. Druhým bodom je potláčanie príznakov alergie. „Tie odstraňuje tzv. symptomatická liečba,“ vysvetľuje imunoalergologička MUDr. Katarína Bergendiová z ImunoVital Centra v Bratislave. Pozrite si vyjadrenia imunoalergologičky vo videu TV Pravda.

Video

Rady, ktoré uľahčia vaše ochorenie

  1. Užívajte lieky predpísané lekárom, aby sa nenarušila kontinuita liečby.
  2. Eliminujte kontakt s alergénom, preto vetrajte byt v čase nižšej koncentrácie jeho nositeľov v ovzduší – skoro ráno a večer pred spaním.
  3. Sledujte peľové spravodajstvo a neplánujte si výlet v nevhodný čas do oblasti s rozkvitnutými jelšami alebo topoľmi.
  4. Počas peľovej sezóny sa vzdajte prechádzky po parku či po lúke medzi 11. a 16. hodinou, keď je koncentrácia peľu v ovzduší najväčšia.
  5. Nechoďte do exteriéru, ak je veterno, ideálne je prechádzať sa až po daždi.
  6. V kritických mesiacoch nejazdite na bicykli či motorke a vzdajte sa komfortu šoférovania pri otvorenom okne.
  7. Vonku si oči chráňte kvalitnými slnečnými okuliarmi a na hlave noste šiltovku alebo inú pokrývku.
  8. Po príchode zvonku sa prezlečte do domáceho oblečenia a šaty dobre vyprášte, poumývajte si celú tvár a ruky až po lakte, najlepšia je sprcha, ktorá odstráni aj peľové zrnká zakotvené vo vlasoch.
  9. Zabudnite na radosť z kytice bahniatok vo váze a z kvitnúcich kvetov umiestnených v spálni.
  10. Domácnosť vybavte antialergickými vankúšmi a paplónmi, zbavte sa kobercov, závesov a záclon.
  11. Pri záchvate kýchania si tvár vrátane očí poriadne opláchnite studenou vodou, vyfúkajte si nos a použite kvapky či sprej do nosa ako rýchlo účinné lokálne lieky.

Ako správne rozpoznať príznaky

Alergické príznaky sa objavujú iba vtedy, keď sa dostanete do styku s príslušným alergénom. Ak opakovane trpíte na isté ťažkosti a chcete zistiť, či prípadne nie sú alergického pôvodu, sebapozorovaním by ste mali nájsť odpoveď na tieto otázky:

  • Často kýchate, očervenejú vám pri tom oči a svrbia?
  • Mávate často zápal spojiviek?
  • Zvyknete mať vyrážky, červené fľaky alebo miestami akoby suchú, popraskanú pokožku?
  • Opakovane trpíte na žalúdočné a črevné poruchy, ktorých pôvod si neviete vysvetliť?
  • Už dlhší čas trpíte na ochorenie, ktorého príčiny neviete určiť vy ani lekár?
  • Príznaky choroby sa objavujú vždy v istej konkrétnej situácii alebo pri styku s istými konkrétnymi látkami?

Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali kladne, pravdepodobne ste alergickí.

Ako lekár zistí, či ste alergik?

Povrchový kožný test: Na spodnú časť ruky sa nanesú rôzne alergény a potom sa koža zľahka poškriabe tenkou ihlou.

Podkožný test: Malé množstvá predpokladaných alergénov sa vstreknú pod kožu. Pri oboch testoch platí, že ak je pacient citlivý na niektorý alergén, koža po pätnástich až dvadsiatich minútach buď sčervenie, alebo sa na nej urobia vyrážky. Lenže to ešte neznamená, že alergia prepukla.

Provokačný test: Pacientovi sa nanesie alergén na nosnú sliznicu. Na následnej reakcii lekár zistí silu alergie.

Krvný test: Komplikovaným postupom sa zistia protilátky v krvi. Tento spôsob sa preto používa iba pri neistej diagnóze alebo ak nie je možné urobiť testy na pokožke.

Desať najväčších alergénov

  • rôzne pele
  • bežný domáci prach a v ňom najmä roztoče
  • zvieracie alergény
  • domáce plesne
  • vonkajšie plesne
  • potravinové alergény
  • lieky
  • slnečné žiarenie
  • kovy, napríklad nevhodné šperky
  • bodavý hmyz

Žihadlo môže byť nebezpečné

Včela, osa, čmeliak a sršeň zanechávajú v mieste bodnutia jed, ktorý môže pre niektorých ľudí znamenať vážne ohrozenie života. Pre zdravého človeka bodnutie žihadlom znamená v mieste vpichu len mierny opuch a viac či menej bolestivé začervenanie. Žihadlo sa preňho stáva nebezpečným, len ak sa ocitne v ústach či na krku pre hrozbu udusenia. Telo alergika na jed hmyzu však reaguje dramaticky aj na bodnutie mimo oblasti dýchacích ciest. Pritom tento druh alergie sa môže vyvinúť nielen u alergikov, ale aj u osôb, ktoré inak nijakou alergiou netrpia. Pravda je, že ak už alergickú reakciu majú, obyčajne prebieha vážnejšie. V strehu by mali byť ľudia alergickí na med. Alergia na med sa obyčajne vyskytuje práve u alergikov na bodnutie včelou.

Osy a sršne sa správajú agresívne, ich bodnutie je najčastejšie. Včely a čmeliaky nie sú prirodzene agresívne, bodnú len v prípade ohrozenia. Včela po bodnutí príde nielen o žihadlo, ale aj o kus zadočka a zažívacieho traktu a umiera. Žihadlo ôs a sršňov je hladké, po bodnutí ho ľahko vytiahnu a môžu bodnúť aj opakovane. Výnimočne však aj ich žihadlo môže ostať v rane. Kto mal po bodnutí hmyzom ťažšie prebiehajúcu reakciu v podobe nadmerného opuchu so začervenaním a opuchom nad 10 cm, mal by svoj problém konzultovať s imunoalergológom. Diagnózu alergie na bodnutie včelou alebo osou je totiž možné potvrdiť pomocou vpichových kožných alebo krvných testov. Takéto testy je možné robiť počas celého roka, no najskôr šesť týždňov po prípadnom bodnutí.

Alergiu na bodnutie hmyzom je možné liečiť, ale pacientom s rizikom závažnej celkovej až anafylaktickej reakcie je nevyhnutné predpísať pohotovostný balíček, ktorý by mali nosiť stále so sebou. Môže im totiž zachrániť život.

Čo robiť bezprostredne po bodnutí

Po bodnutí je dôležité čo najrýchlejšie si vytiahnuť prípadné žihadlo čo najbližšie pri koži, aby ste nestlačili rezervoár jedu. Ranku dezinfikujte.

Proti opuchu v mieste vpichu dobre poslúži octanový alebo studený obklad či priloženie vrecka s ľadovými kockami. Jestvujú aj gély s obsahom protialergickej látky proti svrbeniu a opuchu. V prípade bolesti dobrú službu urobia aj analgetiká, napr. Ibuprofén účinkuje nielen proti teplote a bolesti, ale aj proti zápalu. Takisto je možné užiť protialergický liek, 7-tabletové balenia sú voľnopredajné a mali by byť súčasťou dovolenkovej lekárničky.

Po bodnutí do dýchacích ciest treba dať postihnutému cmúľať kúsky ľadu alebo studenú lyžicu a čo najrýchlejšie volať sanitku. Záchranku treba zavolať aj v prípade rozvíjajúcej sa celkovej reakcie (akékoľvek príznaky vzdialené od miesta vpichu) – sťažené dýchanie, búšenie srdca, nevoľnosť, vyrážky na rôznych častiach tela. Nadmerná reakcia v mieste vpichu by mala byť dôvodom na návštevu alergológa.

Ako predchádzať bodnutiu hmyzom

  • v prítomnosti ôs a včiel nerobte prudké pohyby
  • pozor na prezreté opadané ovocie
  • pri práci v záhrade a zbere ovocia používajte rukavice
  • nenoste príliš voľné oblečenie ani oblečenie jasných farieb
  • nepoužívajte pri výletoch do prírody parfumy, laky na vlasy, ale repelenty
  • nechodievajte naboso – nepiknikujte v blízkosti odpadkových košov
  • nápoje vždy prikrývajte a pri jedení a pití potravu pred vložením do úst skontrolujte pohľadom
Zdroj: ruvzpd.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #alergie #žihadlo #alergény #peľová alergia