Kliešte začínajú byť aktívne pri vonkajšej teplote od ôsmich do desiatich stupňov Celzia. Tento rok sa začali vyskytovať rekordne skoro – už vo februári. „Malé parazity lezú vždy od zeme smerom hore a striehnu na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Obľubujú najmä dubovo-hrabové lesy do nadmorskej výšky šesťsto až osemsto metrov,“ približuje výskyt kliešťov Jozefína Kaššová z komunikačného referátu úradu verejného zdravotníctva. Na lesných chodníkoch i na okrajoch lesa a čistiniek bývajú ich obeťou zvieratá, samička kliešťa sa z nich nacicia krvi, odpadne do trávy a vyloží vajíčka. Infikované kliešte prenášajú nepríjemné ochorenia, najmä lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu.
„Pri lymskej borelióze ochorenie postihuje celý organizmus. Pôvodcom sú baktérie borélie. Má pestrý klinický obraz, závisí od postihnutia rôznych orgánov. Inkubačný čas je niekoľko dní až týždňov, liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík. Očkovanie proti nej neexistuje,“ vraví Kaššová. Neliečená borelióza môže spôsobiť dlhotrvajúce, niekedy aj doživotné ťažkosti, problémy so srdcom, s kĺbmi i nervovým systémom. Choroba má tri štádiá: pre prvé sú typické kožné zmeny, tzv. erythema migrans. Koža okolo miesta vpichu sčervená, začervenanie sa šíri do okolia a súčasne centrum bledne. Pridruží sa i zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov. Druhé štádium – po týždňoch až mesiacoch – sa môže prejaviť postihnutím kože, kĺbov, nervového systému, srdca alebo svalového systému. Do klinického obrazu tretieho štádia – po niekoľkých mesiacoch až rokoch – patrí najmä postihnutie centrálneho nervového systému, kožné zmeny, zápaly kĺbov a očnej rohovky.
Pokiaľ ide o kliešťovú encefalitídu, toto akútne vírusové ochorenie prebieha v dvoch vlnách. „Na začiatku pripomína virózu s bolesťami hlavy, so zvýšenou teplotou, nádchou a pokašliavaním. Príznaky po troch až piatich dňoch ustúpia, no po týždni sa začína druhá fáza s vysokými teplotami, bolesťami hlavy podobnými migréne, stuhnutím šije. V najzávažnejších prípadoch môže choroba viesť až k úmrtiu. U časti chorých môže ochorenie prebiehať ľahko a často býva nerozpoznané,“ informuje Kaššová. Vírusom kliešťovej encefalitídy sa môže človek infikovať po uhryznutí kliešťom alebo po skonzumovaní tepelne nespracovaného mlieka, najmä kozieho, ovčieho a kravského a výrobkov z nich. Inkubačný čas ochorenia je od sedem až 14 dní.
Proti kliešťovej encefalitíde existuje očkovanie, zaočkovať sa môžu deti od jedného roku veku. „Základné očkovanie pozostáva z podania troch očkovacích látok, prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch – v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej, tretia deväť až dvanásť mesiacov po druhej. Existuje aj skrátená schéma, keď sa druhá dávka podáva už dva týždne po prvej. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky,“ dodala Kaššová. Kompletné očkovanie ochráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky.
Kliešte majú v obľube na našom tele dobre prekrvené miesta s tenkou kožou. Oblasť podpazušia, predkolenná jamka, oblasť slabín, brucha, zápästia – to všetko patrí k ich obľúbeným miestam obživy. Kliešte majú výborné horolezecké schopnosti a tak niet divu, že sa vám dokážu po tele vyšplhať na krk, medzi vlasy alebo za uši. Ak sa chystáte do prírody alebo na miesto, kde by sa mohol kliešť vyskytovať, myslite na vhodné oblečenie – dlhé rukávy, nohavice a vysoké topánky ideálne svetlej farby. Používajte repelenty, vyhýbajte sa pobytu vo vysokej tráve a po návrate domov sa poriadne prezrite.