Civilizačné ochorenia, ktoré súvisia s nesprávnym životným štýlom, ako sú hypertenzia, vysoké hladiny cholesterolu či diabetes, sú veľmi zákerné, pretože spočiatku nebolia a nijako sa neprejavujú. Sú však príčinou dlhodobej práceneschopnosti, mnohých hospitalizácií, invalidizácie a predčasných úmrtí. Liečba týchto ochorení si vyžaduje nielen zmenu životného štýlu, správne stravovanie a dostatok pohybu, ale aj dodržiavanie liečby, ktorá je často dlhodobá až celoživotná. Adherencia k liečbe alebo, jednoducho povedané, správne dodržiavanie liečby je téma, ktorá sa týka 50 až 60 percent chronicky chorých pacientov.
Nedodržiavanie liečby totiž prináša negatívne zdravotné dôsledky, ako je napríklad zlyhanie liečby, zvýšený počet hospitalizácií, čo celosvetovo predstavuje ročné výdavky vyše sto miliárd dolárov. Aj preto je udržanie adherencie pacientov k liečbe pri tomto „smrtiacom triu“ veľmi náročné a vyžaduje si pozornosť lekárov, podporu rodín pacientov a snahu samotných pacientov.
Naopak, poctivý prístup k liečbe znižuje riziko úmrtí zo všetkých príčin o vyše 40 percent. „Adherencia je spôsob, akým sa hodnotí spolupráca pacienta s liečbou a je to aj jeden z dôležitých parametrov, ktorým sa vyhodnocuje úspešnosť liečby vysokého krvného tlaku. Na to, aby pacient dosiahol také hodnoty krvného tlaku, ktoré sú pre neho bezpečné, vplýva niekoľko faktorov – osobnosť pacienta a jeho ochota liečiť sa, kvalita liečby a, samozrejme, aj lekár, ktorý mu venuje dostatok času, aby mu vysvetlil charakter ochorenia, spôsob liečby aj v súvislosti s dlhodobým dodržiavaním liečby,“ vysvetľuje kardiologička a prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti docentka Slavomíra Filipová.
„Problematika vysokého krvného tlaku a adherencie je najmä v tom, že vysoký tlak nebolí, pacient ho necíti, a preto sa stáva, že svoje lieky neužíva, svojvoľne ich vysadzuje alebo ich nevedome zabudne užiť, čo môže mať niekedy až fatálne následky,“ upozorňuje na nebezpečenstvo hypertenzie docentka Filipová. Správna adherencia je nutná aj v prípade pacientov s vysokým cholesterolom. „Liečba dyslipidémií sa podieľa na znížení kardiovaskulárnej morbidity a mortality významným spôsobom, ktorý možno odhadnúť na 30 percent zachránených pred ďalšími ochoreniami až smrťou,“ dodal profesor Daniel Pella.
„Všeobecní lekári majú časté skúsenosti s tým, že pacienti vynechávajú liečbu, ktorú im naordinoval lekár, alebo si dávkovanie liekov sami upravujú,“ uviedla doktorka Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska. „Jednou z príčin je nedomyslenie takéhoto konania zo strany pacienta, pretože má pocit, že liek nepotrebuje a neuvedomuje si, že nedodržiavaním liečebného režimu môže ohroziť svoje zdravie a neraz aj život. Na správne užívanie liekov pacientom má však vplyv aj komfort pri jeho užívaní a, samozrejme, dostatok informácií, či už zo strany lekára, lekárnika, zdravotnej sestry, alebo aj prostredníctvom edukačných materiálov.“
So zanedbávaním liečby majú skúsenosti aj diabetológovia. Až dvanásť percent pacientov si vôbec nevyberie predpísané lieky a 29 percent ich prestane užívať skôr, ako sa prejaví ich účinok. „Pri liečbe nespolupracuje až 50 percent pacientov, 22 percent užíva menej liekov, ako má predpísané, 80 % zanedbáva pravidelný pohyb a priznáva diétne chyby a vyše 52 % si nemonitoruje pravidelne glykémiu,“ upozorňuje na „neporiadnych“ pacientov diabetológ docent Emil Martinka. Dlhodobo neliečená cukrovka pritom výrazne poškodzuje cievy a nervy.
Zlepšenie dodržiavania liečby je často náročnejšia úloha než presadenie nových liečebných postupov či moderných liečebných odporučení. Základ zvyšovania adherencie je spolupráca a dobrá komunikácia lekára s pacientom.