Stromy dávno kvitnú, jarní alergici už užívajú lieky

Peľová sezóna beží už dávno a počas slnečných, veterných dní bez zrážok sú koncentrácie peľu v ovzduší vysoké. Jarní alergici si mali nasadiť liečbu už 2-3 týždne pred začiatkom kvitnutia svojho alergénu, hovorí MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z ImunoVital Centra v Bratislave.

12.04.2019 06:00
MUDr. Katarína Bergendiová Foto: ,
MUDr. Katarína Bergendiová.
debata (1)

Peľová sezóna už beží. Kto je podľa vás dobre pripravený alergik?

Tí, ktorí sú alergickí na peľ drevín, čiže tzv. jarní alergici, už majú problémy. Každý alergik by mal poznať svoje alergény a vedieť, v ktorej časti roka máva príznaky. Samozrejme, nástup sezóny do veľkej miery závisí aj od počasia, teplé, suché a veterné počasie spôsobuje skorší nástup kvitnutia. Približne dva-tri týždne pred nástupom sezóny by si mal alergik nasadiť svoje lieky – antihistaminiká – pretože účinná látka lieku potrebuje svoj čas, aby rozvinula svoj účinok. To predpokladá, že ich musí mať doma, k dispozícii, predpísané imunoalergológom. Jarní alergici teda musia myslieť na svoju liečbu už v zime pred začiatkom kvitnutia a optimálne v čase, keď sa ešte „majú dobre“. Lebo potom sa stáva, že sa ozve množstvo ľudí v akútnom stave naraz a všetci sa potrebujú v jednom čase dostať do ambulancie. A to logicky nestíhame.

Video

Antihistaminiká, lieky proti alergii, sú na trhu už roky, menšie balenia sú dokonca voľnopredajné. Nastal tu v poslednom období nejaký prielom? Boli vynájdené nejaké nové, účinnejšie molekuly?

Existujú základné druhy protialergických liekov s účinnými látkami ako loratadín, cetirizín, ktoré fungujú už dlhodobo a ktoré majú aj dlhoročné sledovania podľa „evidence base medicine“, že nemajú nežiaduce účinky, čo sa týka vplyvu na plod. Môžu ich teda bez obáv užívať aj tehotné ženy alebo malé deti. Sú to látky z tzv. druhej generácie antihistaminík, ktoré sú dnes pri liečbe alergie liekmi prvej voľby. Pre najnovšie molekuly sa vytvoril názov anitihistaminiká tretej generácie (fexofenadín, desloratadín, levocetirizín, rupatadín), pričom ide o molekuly s najvyššou účinnosťou. Rýchlo sa vstrebávajú, pri bežnej liečebnej dávke neuspávajú, nemetabolizujú sa cez pečeň. Je však veľmi individuálne, ako pacient na ktorý liek reaguje. Sú lieky, ktoré konkrétnemu alergikovi lepšie pomáhajú na prejavy nádchy, inému na svrbenie očí, potom sú antihistaminiká, ktoré lepšie potláčajú svrbenie kože. Ordinujeme ich podľa toho, ako pacienta odhadneme a na akých liekoch sa on sám lepšie cíti. Často sa stáva, že jeho organizmus si po určitom čase na „svoj liek“ zvykne a pacient sa lepšie cíti pri zmene antihistaminika. Ale ako som povedala, dlhodobo overené na tehotných ženách sú tie staršie molekuly.

Ak tehotná žena aj tak odmieta brať tzv. systémovú liečbu v tabletkách, aké má ešte možnosti?

Sú aj lokálne protialergické lieky v kvapkách do očí a do nosa. Majú výhodu v rýchlejšom nástupe účinku a možno ich flexibilnejšie dávkovať (podľa potreby či 2–4-krát denne). Inou možnosťou je napríklad liečba rhinolightom, čo je vlastne fototerapia, pôsobenie zloženého svetla vysokej intenzity (70 % viditeľné svetlo, 25 % UVA, 5 % UVB), ktoré zabraňuje vyplavovaniu histamínu z tzv. žírnych buniek – to je podstata alergie. Táto fototerapeutická metóda môže pomôcť zlepšiť kvalitu života alergikov, jej pôsobenie je bezbolestné, má rýchly a vedecky preukázaný účinok. Klinický stav počas alergie však môžu zlepšiť aj betaglukány, protialergické vlastnosti sa dokázali napríklad aj pri prepeličích vajciach a ich výťažkoch. Ako pomocnú liečebnú metódu uznávam aj akupunktúru či vyššie dávky vitamínu C v infúznej liečbe. Samozrejme, som zástankyňou „lege artis“ liečby (v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami – pozn. aut.), ak však znížime dávku chemizácie pacienta, je to len pozitívne.

V minulosti sa alergikom odporúčalo užívať protialergickú liečbu po celý rok, aj keď boli bez príznakov, nevysadzovať ju. Podobne to bolo aj s inhalačnou liečbou kortikoidmi u astmatikov. Aký je váš názor?

Je pravda, že ak sa táto liečba užíva dlhodobo, znižuje sa alergický zápal a vyplavovanie mediátorov alergie (napr. spomínaného histamínu) z buniek. Ak je však pacient kontrolovaný lekárom a napríklad astmatikovi sa v pravidelných intervaloch urobí spirometria (test funkcie pacientových pľúc) alebo NIOX (test prítomnosti alergického zápalu v dýchacích cestách) s dobrými výsledkami, cieľom je vysadzovať pacientov z protizápalovej inhalačnej liečby. Je to však veľmi individuálne, niekedy stačí záťažová situácia v podobe nejakého športového výkonu alebo vírusová či bakteriálna infekcia – a treba pridať dávku lieku proti alergii či astme. Veľa robí aj zdravý životný štýl. Alergici žijúci v mestách majú tak trochu smolu, pretože mestské alergény majú inú štruktúru, sú agresívnejšie, sliznica pacientov v mestách je podráždená zo znečistenia exhalátmi. Priebeh alergie je určite horší v mestskom prostredí v porovnaní s prostredím niekde v horách.

Sú štandardom diagnostiky ešte stále kožné testy?

Áno, zlatým štandardom sú stále tzv. kožné vpichové testy, ale ku klasickým alergologickým laboratórnym testom patrí aj vyšetrenie na špecifické IgE protilátky v krvi – proti inhalačným, potravinovým a alergénom hmyzu. K dispozícii už máme aj tzv. molekulárnu komponentovú diagnostiku, keď vďaka širokému spektru definovaných alergénov získame komplexnú informáciu o tom, na čo pacient alergicky reaguje. Pomôže lekárovi rozlíšiť, či ide o kombináciu na inhalačné a potravinové alergény, alebo či prevláda precitlivenosť na inhalačné alergény. U pacientov s polyvalentnou alergiou, čiže u takých, ktorí neprimerane reagujú rad-radom na mnohé alergény, pomáha toto vyšetrenie pri lepšom určení špecifickej alergénovej imunoterapie. Jej princíp spočíva v kontrolovanom, postupne sa zvyšujúcom podávaní alergénu, čo telu umožňuje zvyknúť si naň a znížiť tak jeho nadmernú vnímavosť. S pomocou imunoterapie vieme ušiť pacientovi liečbu doslova na mieru.

TV Pravda: "Nedbáme na prírodu a tak si ničíme vlastné zdravie,” povedala pre TV Pravda imulologička Klára Kossárová. V súčasnej Európe máme podľa nej 30 až 40 percent alergikov, pričom v roku 2025 by sa toto číslo malo zvýšiť až na 50 percent. Najčastejšie budú ľudia trpieť na problémy v dýchacom systéme.

Video

Špecifická alergénová imunoterapia, tzv. hyposenzibilizácia, je jedinou príčinnou liečbou alergie. Aké sú novinky v tomto smere?

Okrem injekcií a roztoku pod jazyk už existujú aj niektoré druhy špecifickej alergénovej imunoterapie v tabletkách. Podávanie prostredníctvom injekcií je staršia metóda, novšou je podávanie postupne sa zvyšujúcich dávok alergénu pod jazyk v roztoku a forma v tabletách je najnovšia. Nevýhodou injekcií je fakt, že musíte dochádzať v určitých intervaloch do ambulancie, roztok a tablety zas užívate denne doma. Tablety už navyše nie je potrebné držať v chladničke, čo je dobré pre cestovateľov. Nie všetky formy imunoterapie sú však k dispozícii pre všetkých. Tabletková imunoterapia existuje len pre alergikov na roztoče a pre deti od 12 rokov. Imunoterapia na trávy je v tabletkách pre deti od 6 rokov. Chystá sa aj ambróziová tabletková forma pre dospelých, čo bude veľmi fajn pre jesenných alergikov na buriny, pretože ambrózia je veľmi agresívny alergén. Pre jarných alergikov na stromy brezovité však napríklad tabletkovú imunoterapiu nemáme, jedine roztok pod jazyk, ktorý treba držať v chladničke. V chladovom režime je potrebné držať aj injekcie.

Kedy má imunoterapia najväčší význam? Komu ju nasadiť?

Najlepšie je nasadiť ju v začiatkoch alergie, ktorá trvá len niekoľko rokov. Neliečená alergia sa totiž časom rozvíja, je to chronické ochorenie a tých alergénov, na ktoré bude pacient nadmerne reagovať, postupne pribúda. V rámci imunoterapie je na liečbu optimálne dôsledne vybrať dva, tri najsilnejšie alergény a liečba by mala trvať 3–5 rokov. Nie každý však hyposenzibilizáciu znesie a nie každý pacient ju aj bude trpezlivo dlhodobo užívať. Veľa záleží aj na sebadisciplíne. Niektorí môžu reagovať tým, že bývajú častejšie chorí, iní majú z roztokových foriem bolesti brucha, prípadne pociťujú svrbenie alebo opuch slizníc v ústach. Alergénová imunoterapia sa nesmie podávať pacientom s nádorovými, autoimunitnými, vážnymi srdcovo-cievnymi chorobami, ďalej pri zle kontrolovanej cukrovke a pacientom liečeným betablokátormi. S imunoterapiou sa nezačína ani počas tehotenstva. Takže má tiež svoje obmedzenia.

Dá sa z alergie vyliečiť? Alebo len zmierniť jej prejavy?

Starnutím, keď váš imunitný systém postupne slabne. Pretože vieme, že alergie sú vlastne nadmernou reakciou imunitného systému. Zásadnou zmenou životného štýlu alebo prostredia sa môžete dostať do stavu, že istý čas nepotrebujete lieky. Pacienti sa však obyčajne vracajú po určitých záťažových situáciách. 10–15 rokov sa mali dobre, ale potom prekonajú ťažkú chrípku alebo ženy prídu po tehotenstve a dojčení, ktoré ich vyčerpalo, a zhorší sa im bronchiálna astma či ekzémy. Alergia je celoživotná predispozícia, jej klinický priebeh sa môže meniť a ak je človek liečený, nemusí sa plynule zhoršovať do konca života. Možno ju dobre zastabilizovať na minimálnom množstve liekov, ale treba počítať s tým, že pri záťažovej situácii sa nežiaduce alergické prejavy môžu často vrátiť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #peľ #MUDr. Katarína Bergendiová #breza #antihistaminiká #peľová alergia