Čo je bolesť a ako vzniká

Bolesť hlavy a chrbta môže súvisieť s prácou za počítačom.

19.04.2019 06:00
bolesť, chrbát, chrbtica Foto:
Sedenie je vo všeobecnosti považované za najmenej unavujúcu a po ľahu aj najpohodlnejšiu polohu tela.
debata
  • Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je bolesť „nepríjemný zmyslový alebo emočný zážitok spojený s priamym alebo hroziacim poškodením tkaniva, alebo ktorý je opísaný ako takéto poškodenie.“ Ide teda najmä o to, ako bolesť vníma a opisuje samotný pacient. Je normálnou reakciou organizmu na škodlivý podnet, napríklad úraz či zápal. Svojím spôsobom je užitočná, pretože upozorňuje, že sa v tele niečo deje a dáva signál na obranu organizmu proti nepriaznivým vplyvom. Za istých okolností však prináša utrpenie a treba ju liečiť.
  • Najčastejšie vzniká v okrajových častiach tela a šíri sa smerom do centra – do mozgu. Po celom tele sú umiestnené rôznorodé snímače pre bolesť, takzvané nocisenzory alebo aj nociceptory, čo sú vlastne zakončenia nervových vlákien. Vytvárajú široko rozvetvenú sieť na koži, vo svaloch, v kĺboch, cievach, na slizniciach, ale aj na povrchu vnútorných orgánov, v mieche a centrálnom mozgovom systéme. Ich úlohou je zaznamenať bolesť a túto informáciu podať ďalej. Keď vznikne bolestivý signál (napríklad pri zranení), impulz sa ihneď šíri zložitým systémom nervových dráh do miechy a odtiaľ až do mozgu. Tento proces prebieha veľmi rýchlo a samotné vedenie bolesti je takmer nemožné postrehnúť.

Typy bolesti.

Môže sa prejavovať ako bodavá, tlaková, pálčivá, zvieravá, kolikovitá, plošná či ohraničená. Podľa dĺžky trvania ju delíme na akútnu a chronickú. Kým akútna upozorňuje na to, že niečo nie je v poriadku (rovnako ako napr. zvýšená teplota), a teda je užitočná, chronická je sama osebe ochorením a musí sa liečiť s pomocou odborníka.

Akútna priamo súvisí s vyvolávajúcou príčinou a vzniká napríklad pri poškodení tkaniva úrazom, chorobou alebo operačným zákrokom. Spája sa aj s ďalšími reakciami organizmu, ako je potenie, zvýšený krvný tlak, búšenie srdca, úzkosť, rozšírenie zreníc. Vzniká okamžite po podnete, má náhly začiatok, je ostrá a pálčivá. Môže trvať niekoľko hodín, dní alebo týždňov. Často doznieva spontánne, pri väčšej intenzite si väčšinou vyžaduje tlmenie bežným dávkovaním analgetík. Liečba akútnej bolesti býva účinná a jednoznačná.

Delíme ju na na:

  1. akútna krátkodobá (bežná) bolesť – napríklad bolesť chrbtice, pohybového systému, zubov
  2. akútna intenzívna bolesť – pooperačná, poúrazová, popáleninová
  3. prelomová bolesť – akútne zhoršenie chronických bolestí, najmä pri onkologických ochoreniach
  4. špecifické formy bolesti, napríklad migrenózna, neuralgická (vzniká prudkým dráždením hlavových a periférnych nervov), ischemická a podobne, ktoré si vyžadujú špecifickú liečbu

Chronická bolesť trvá viac ako tri mesiace a zvyčajne ju nesprevádzajú také reakcie organizmu, ako akútnu, pretože telo sa na ňu postupne adaptuje, zvykne si na ňu. Chronická a opakujúca sa bolesť je špecifickým zdravotníckym problémom, je samostatným ochorením. Jej liečba je zložitejšia a často si vyžaduje spoluprácu odborníkov z viacerých odborov. Zle reaguje na liečbu analgetikami a vyžaduje komplexný prístup liečby (lieky, psychoterapia, rehabilitácia…). Veľnu negatívne môže ovplyvniť kvalitu života. Pacienti trpia zmenami nálad, úzkosťou, depresiou, poruchami spánku, vyčerpanosťou či dokonca agresivitou. Pri tomto type bolesti sú nervové vlákna vedúce bolesť predráždené, a tak reagujú nielen na signály bolesti, ale aj na tlak alebo ľahký dotyk. Čím dlhšie pretrváva, tým viac sa „zapisuje“ do pamäti nervových buniek, preto by sa mala včas liečiť. Pri správnej voľbe liekov a pri dobrej spolupráci pacienta sa ju darí udržať pod kontrolou až u 95 percent pacientov. Liečba je často dlhodobá. Tento typ bolesti liečia lekári – algeziológovia.

Delí sa na:

  1. nenádorová chronická bolesť – napríklad bolesti chrbta, ktoré sa objavujú vekom alebo po operácii chrbtice, bolesť kĺbov pri artróze, bolesti hlavy, bolesti spojené s poškodením nervov (napr. pri cukrovke či borelióze), bolesti svalov a väziva, bolesti po niektorých operáciách
  2. nádorová chronická bolesť – zahŕňa rôzne bolestivé stavy, ktorými môžu trpieť pacienti s nádorovým ochorením. Môžu byť spôsobené samotným nádorom, pri jeho prerastaní či tlakom na iné orgány, ako aj onkologickou liečbou (po operácii, chemoterapii či rádioterapii).

Podľa pôvodu ju možno rozdeliť na:

Nociceptívna bolesť – hovoríme tiež o somatickej bolesti, vzťahuje sa priamo na skutočné poškodenie tkaniva, najmä kĺbov, šliach, väzov, svalov a ciev. Vzniká podráždením receptorov, ktoré môžu byť v koži, vo svaloch a v kĺboch – vtedy hovoríme o somatických receptoroch, alebo sú priamo v jednotlivých orgánoch. Je jednoduché ju lokalizovať a opísať.

Neuropatická bolesť – vzniká ako dôsledok poškodenia nervového systému na rôznej úrovni, teda nie podráždením receptorov. Pre človeka nemá žiadny pozitívny význam, keďže neslúži ako varovný ani obranný signál. Pôsobenie podnetov na organizmus môže byť skreslené, a tak môže pacient vnímať ako bolesť aj ľahký dotyk oblečenia či pohladenie. Môže sa prejavovať rôzne – niekedy pretrváva, inokedy je len chvíľková, môže byť ostrá a prudká, alebo len mierna, no väčšinou je veľmi nepríjemná. Nervové štruktúry môžu byť poškodené v dôsledku zápalu, infekcie či nádoru. Poškodenie môže vzniknúť aj ako dôsledok liečby (napríklad po ožarovaní) a objavuje sa aj pri niektorých ochoreniach, napr. pásovom opare, zápale nervov, cukrovke, cievnych ochoreniach, poúrazových a pooperačných stavoch, a pod.

Neuropatickú bolesť môžeme rozdeliť na:

  1. periférnu bolesť – v dôsledku poškodenia nervov a ich vlákien na okrajových častiach tela
  2. centrálnu bolesť – ako dôsledok poškodenia centrálnych nervových štruktúr (mozgu a miechy), napríklad pri úraze či nádore

Psychogénna bolesť – u citlivých ľudí na psychickom podklade

Bolesť hlavy a chrbta môže súvisieť s prácou za počítačom

Sedenie je vo všeobecnosti považované za najmenej unavujúcu a po ľahu aj najpohodlnejšiu polohu tela. Nie je však úplne neškodná, najmä v súvislosti so sedavým zamestnaním. Dlhodobé sedenie je zodpovedné za nesprávne držanie tela a je jednou z najčastejších príčin bolestí chrbta a hlavy.

Bolesť hlavy a chrbta patrí podľa prieskumu medzi bolesti, ktorými Slováci trpia najčastejšie. Až polovica pritom siaha po tabletke takmer vždy, keď ich akútna bolesť zasiahne. Pre pätinu slovenskej populácie je práve bolesť hlavy druhou najmenej znesiteľnou bolesťou, pričom viac to tak cítia ženy. Naopak, muži ťažšie znášajú bolesť chrbta a chrbtových svalov. Príčin, pre ktoré spomínané problémy vznikajú, je veľa. Môže ísť o nedostatok, ale aj nadbytok spánku, stres a napätie, prejedanie sa či nepravidelný životný rytmus.

Jednou z príčin týchto bolestí je však aj sedavé zamestnanie. Z dlhodobého hľadiska má na telo negatívny dopad z viacerých hľadísk. Práca na počítači či sedavá poloha vedie k napätiu šijových svalov a k vzniku bolesti hlavy. Dlhodobé ohnutie chrbta je zodpovedné za oslabené chrbtové svalstvo a dochádza aj k väčšej únave. Pod bolesti chrbta sa však môže podpísať aj nesprávna výška pracovného stola či stoličky.

Pokiaľ sú bolesti chrbta či hlavy krátkodobé, je dostupných niekoľko desiatok voľnopredajných liekov, ktoré akútne bolesti potláčajú. Ak však bolesti pretrvávajú, väčšinou vyhľadávame lekársku pomoc. V mnohých prípadoch by sme si však vedeli pomôcť aj sami a spomínaných bolestí sa vyvarovať. Okrem zlého držania tela pramení zo sedavého zamestnania aj nedostatok pohybu. Odborníci pritom hovoria, že aj sedavé zamestnanie a kontrola nášho pohybu sa dajú ovplyvniť. V pracovnom čase je vhodné sa každú polhodinu aspoň tri minúty pohybovať či vybavovať telefonáty postojačky. Priaznivo môže pôsobiť aj použitie schodov namiesto výťahu. Motiváciou k fyzickej aktivite môžu byť aj rôzne mobilné aplikácie, ktoré majú funkciu upozornenia v prípade nedostatočného pohybu. To môže byť podnetom k aktivite aj po pracovnom čase. Prechádzky, vychádzky so psom, bicyklovanie alebo akýkoľvek iný šport zapájajú do pohybu aj chrbtové či brušné svalstvo, ktoré môže byť práve pre sedavé zamestnanie oslabené a spôsobuje akútne bolesti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #bolesť #bolesť hlavy #bolesť chrbta