Ópium, morfium, kodeín a kokaín? Diagnostika a liečba bolesti

, 24.04.2019 12:00
bolesť, ucho
V 19. storočí lekári a vedci objavili ópium, morfium, kodeín a kokaín, ktoré sa mohli používať na liečbu bolesti. Autor:

Na liečbu existuje viacero farmakologických prostriedkov - liekov, ako aj najrôznejšie nefarmakologické postupy, napríklad akupunktúra, cvičenia či masáže.

Pri diagnostike bolesti, ktorej liečba si vyžaduje odborníka, je dôležité hodnotenie a opis bolesti. Na ich základe môže lekár zvoliť správny a dostatočne silný liek, dávkovací režim, veľkosť dávky či dĺžku liečby. Keďže intenzita a typ bolesti sa nedajú presne odmerať či vyšetriť, najdôležitejším zdrojom informácií je samotný pacient.

Lekár sa snaží podrobne zistiť a vyšetriť miesto bolesti, zmierňujúce a zhoršujúce faktory, ako kolíše počas dňa a noci, zisťuje aj vplyv bolesti na spánok a príjem potravy. Súčasťou diagnostiky je aj fyzikálne a neurologické vyšetrenie miesta bolesti, psychosociálne hodnotenie bolesti a pridružené príznaky bolesti, ako sú prejavy primárneho ochorenia.

Na liečbu existuje viacero farmakologických prostriedkov – liekov, ako aj najrôznejšie nefarmakologické postupy, napríklad akupunktúra, cvičenia či masáže. Bolesti bývajú spôsobené preťažením organizmu, nedostatkom spánku či hladovaním a vtedy treba okrem liekov proti bolesti zabezpečiť aj stravu, tekutiny, odpočinok, prerušenie fyzicky aj duševne namáhavej práce a spánok. Lieky proti bolesti existujú vo forme tabletiek, kvapiek, sirupov, čapíkov či náplastí

Lieky proti bolesti

  • Bežné analgetiká sú často užívané a ľahko dostupné bez lekárskeho predpisu. Používajú sa pri liečbe miernej až stredne silnej bolesti.
  • Antipyretiká – kyselina acetylsalicylová pôsobí analgeticky a antipyreticky, nie však protizápalovo. V nižších dávkach pôsobí proti krvnej zrážavosti, preto o tomto treba informovať lekára aj pred malým chirurgickým zákrokom, ako je napríklad vytrhnutie zuba. Nežiaducim účinkom môžu byť krvácavé prejavy a alergické reakcie. Môže sa objaviť poškodenie žalúdočnej sliznice, pokiaľ sa užíva vo vysokých dávkach alebo dlhodobo.
  • Paracetamol nepoškodzuje žalúdočnú sliznicu ako kyselina acetylsalicylová a nemá ani vplyv na krvné doštičky.
  • Antiflogistiká tlmia zápalovú reakciu, ktorá môže byť príčinou bolesti. Patria sem látky ibuprofén, diclofenac, naproxén. Existujú vo forme tabletiek, ale aj mastí či gélov.
  • Slabé opioidy – lieky proti silnej až krutej bolesti, napr. tramadol, kodeín – ten má zároveň aj výrazný efekt proti kašľu, čo je výhodné pri niektorých typoch bolesti. Najčastejším nežiaducim účinkom je zápcha.
  • Silné opioidy – lieky proti neznesiteľnej bolesti, najmä morfín. V súčasnosti sa už pomaly prekonávajú mýty spojené so vznikom závislosti, keďže pri správnej indikácii a dodržiavaní určitých pravidiel sa aj pri dlhodobej liečbe dobre znášajú a majú svoje miesto v liečbe bolesti, ktorá nereaguje na bežné analgetiká.
  • Antikonvulzíva (lieky proti kŕčom) na niektoré typy bolesti účinkujú lepšie ako bežné analgetiká. Používajú sa napríklad pri bolesti spôsobenej poškodením nervov, alebo keď sa bolesť objavuje v záchvatoch.
  • Podporné lieky. Samotné tlmenie bolesti často nie je dostatočné, keďže vnímanie bolesti je zosilnené psychologickými faktormi, napríklad strachom či depresiou. Preto sa niekedy k liečbe analgetikami predpisujú aj lieky proti úzkosti alebo antidepresíva.
  • Ak zbadáte nejaký vedľajší účinok, napríklad vyrážky, ťažkosti s dýchaním, prestaňte liek užívať a ihneď upozornite svojho lekára. Pozorne si prečítajte príbalový leták, ktorý vás upozorní na možné „komplikácie“. Lieky proti bolesti bez lekárskeho predpisu neobsahujú všetky rovnaké účinné látky. Základnou zložkou takmer každého lieku proti bolesti je aspirín, acetaminofen, alebo ibuprofen.

Kedy je čas navštíviť lekára

Pomoc lekára treba okamžite vyhľadať, pokiaľ sa objaví:

  • bolesť na hrudníku
  • silné bolesti hlavy alebo stuhnutý krk
  • bolesť súvisiaca so závažnejším poranením
  • bolesť sprevádzaná slabosťou či otupenosťou
  • akákoľvek chronická – pretrvávajúca bolesť, najmä ak ovplyvňuje každodenné aktivity, prácu, koníčky či spánok.

Mohlo by vás zaujímať…

Staroveké civilizácie zaznamenávali príčiny chorôb, ako aj liečbu bolesti na kamenné tabule. Používali tlak, teplo, vodu a slnko. Pravekí ľudia spájali bolesť s hriechom, mágiou a démonmi. Liečba bolesti bola záležitosťou čarodejníkov, šamanov, kňažiek, ktorí používali bylinky, modlitby a rituálne ceremoniály.

Gréci a Rimania ako prví rozviedli teóriu vnímania, myšlienku, že mozog a nervový systém zohrávajú svoju úlohu pri vnímaní bolesti. Ale až v stredoveku sa začali kumulovať dôkazy podporujúce túto teóriu. Leonardo da Vinci a jeho súčasníci dospeli k presvedčeniu, že mozog je centrálnym orgánom zodpovedným za vnemy. Da Vinci takisto rozvinul myšlienku, že vnemy do mozgu prenáša miecha.

V 17. a 18. storočí pokračovali štúdie tela a vnemov, aby sa neskôr stali zdrojom zázraku pre svetových filozofov. V roku 1664 francúzsky filozof René Descartes opísal to, čo ešte dodnes voláme „chodník bolesti“. Descartes ilustroval ako čiastky ohňa pri dotyku s nohou cestujú ďalej do mozgu a prirovnal tento vnem k zvoneniu zvonca.

V 19. storočí lekári a vedci objavili ópium, morfium, kodeín a kokaín, ktoré sa mohli používať na liečbu bolesti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#liečba #diagnostika #bolesť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk