"Dobrý" a "zlý" cholesterol a mýty o užívaní liekov proti nemu

Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL, dobrý) a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL, zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje nadviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Dobrý nosič HDL – Hlavnou úlohou HDL je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. K zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity.

Zlý nosič LDL – Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu nadviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia. Je to porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého" cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta. Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovocievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov.

Mýty o užívaní liekov na zníženie koncentrácie cholesterolu

„Užívanie liečiv na zníženie koncentrácie cholesterolu a ďalších tukov v krvi (predovšetkým tzv. statínov) patrí medzi základné opatrenia pri prevencii infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody a ďalších ochorení zapríčinených aterosklerózou. Na Slovensku tieto lieky užíva viac ako milión pacientov, takže priamu alebo sprostredkovanú skúsenosť s nimi má takmer každý. V nasledujúcom texte sa pozrieme na niektoré ,obľúbené‘ omyly, ktoré sa udávajú v súvislosti s liekmi na znižovanie koncentrácie cholesterolu.“

Prof. MUDr. Michal Vrablík, Ph.D., predseda Českej spoločnosti pre aterosklerózu

Koncentrácia cholesterolu po liekoch klesla, a preto ich môžem vysadiť

To celkom iste nie je pravda. Vysoká koncentrácia cholesterolu sa dá liečiť, ale nie celkom vyliečiť, pretože si pre ňu väčšinou nesieme genetickú (vrodenú) vlohu. Lieky fungujú len v prípade, že sú prítomné v organizme. Po prerušení liečby sa koncentrácie cholesterolu vracajú späť v priebehu niekoľkých dní. Preto treba lieky užívať trvalo.

Keď užívam statíny, nemusím dodržiavať zásady diéty

Ďalší obľúbený omyl. Diétne opatrenia pomáhajú nielen znižovať koncentráciu cholesterolu, ale upravujú aj ďalšie rizikové faktory aterosklerózy. Ich účinok sa vždy počíta a je prídavný k účinku liekov. Takže aj pre pacienta, ktorému lekár predpisuje tablety, má dodržiavanie diétnych a ďalších opatrení v oblasti životného štýlu zásadný význam.

Bojím sa vysokej dávky statínov

Obavy rozhodne nie sú na mieste. Dnes vieme, že vyššia dávka statínov chráni svojho užívateľa účinnejšie ako dávka nižšia. Navyše väčšina (vzácnych) nežiaducich účinkov nemá priamu väzbu na dávku podávaného lieku a ich početnosť pri vyšších dávkach statínov nestúpa. Ak znášate dobre počiatočné dávky liekov, potom sa zvyšovania dávky netreba obávať. Navyše keď sa nežiaduci účinok po zvýšení dávky objaví, dá sa vrátiť k dávke pôvodnej alebo situáciu riešiť iným spôsobom.

Ak budem užívať statíny dlhodobo, môže dôjsť k nepredvídaným nežiaducim účinkom

Skutočne chceme, aby statíny boli užívané dlhodobo; keď sa pre ne rozhodneme, ide o „doživotné“ rozhodnutie. Nie je však pravda, že by dlhší čas užívania prinášal riziká, súvisiace s dĺžkou liečby. Statíny používame viac ako 30 rokov a naďalej prebieha sledovanie ich bezpečnosti. Nemáme žiadne signály, že by dlhodobé užívanie statínov malo akékoľvek iné nežiaduce účinky ako tie, ktoré vzácne vznikajú pri krátkodobom užívaní.

Statíny sú nebezpečné

Zásadný omyl, bohužiaľ opakovaný v poslednom čase častejšie ako pravdy o priaznivých účinkoch týchto liekov. Statíny patria medzi vôbec najpreskúmanejšie liečivá a je pravdou, že ako všetky účinné liečivá majú aj nežiaduce účinky. Ich výskyt je však nízky a postihuje maximálne desatinu liečených. Väčšina z týchto nežiaducich účinkov je navyše plne vratných; v prípade, že sa objavia, vyriešime ich úpravou liečby. Hodnotenie bezpečnosti liečby patrí k bežnej praxi v rámci sledovania pacientov liečených statínmi, čo ďalej obmedzuje (veľmi nízke) riziko spojené s terapiou. Súhrnne – statíny patria medzi najbezpečnejšie lieky a obavy nie sú na mieste.

Zdroj: teva.sk