Pri čítaní odborného článku s dramatickým priebehom záchrany mladého dievčaťa som si spomenula na svoje stretnutie spred troch rokov s Andreou Brzobohatou. Vtedy 43-ročná žena prišla do Bratislavy na protézach, aby robila osvetu očkovaniu proti meningokokovej meningitíde. Sama túto infekciu dostala v menej typickom veku, ako mama 1,5-ročného syna Adama následkom oslabenia imunity, ku ktorému prispel aj stres po rozchode s otcom chlapčeka.
Bola práve na výlete v Krkonošiach s priateľmi, aby „prišla na iné myšlienky“, keď ju prepadli chrípkové príznaky. Priatelia odišli na túru bez nej a jej stav sa tak prudko zhoršoval, že nevládala ani vstať z postele, aby si zavolala pomoc. „Videla som podkožné škvrny, ktoré sa mi začali vyhadzovať na nohách, lenže o tomto ochorení som nevedela nič. Netušila som, že pri meningitíde sa od prvých príznakov do 24 až 48 hodín zomiera,“ povedala vtedy. Hoci jej dávali 4 % šancu na prežitie, život jej zachránili podaním antibiotík. Nohy však nie…
Potešilo ma, keď som si na stránke www.antimeningokok.cz prečítala aktuálny rozhovor s ňou, v ktorom som sa dozvedela, že si našla priateľa a založila spolok pre amputovaných No foot, no stress (Bez nohy, bez stresu).
Meningokoky sú baktérie, ktoré môžu byť súčasťou bežnej mikroflóry napríklad v nosohltane (bacilonosičov v populácii je cca 10 %, tých pred prepuknutím ochorenia chráni imunitný systém, preto neochorejú). Na druhej strane vedia inokedy „neškodné“ baktérie vyvolať invazívnu nákazu s vysokou úmrtnosťou. Rozlišuje sa 13 séroskupín, ale celosvetovo 95 % ochorení vyvolávajú séroskupiny A, B, C, Y a W135. Najhoršia je sepsa (otrava krvi), ktorá sa rozvinie v priebehu niekoľkých hodín a medzi najohrozenejšie vekové skupiny patria deti do štyroch rokov a mladí dospelí.
„Veľkú úlohu pri vypuknutí ochorenia môže zohrať stres,“ povedala už dávnejšie infektologička doc. MUDr. Katarína Holečková, PhD., z Bratislavy. „Meningokok je citlivý na antibiotiká, pomocou ktorých sa dá pomerne rýchlo zlikvidovať, ale je veľmi invazívny. Konať treba rýchlo.“ Aj preto treba v prípade, ak sa chorému na tele objavia podkožné krvavé škvrny petechie (spočiatku na priehlavkoch nôh), okamžite volať záchranku! Lekári by mali ešte pred ďalšími diagnostickými metódami nasadiť pacientovi antibiotiká, aby sa nestrácali drahocenné minúty.
Pacientka, o ktorej písala MUDr. Pazderková, bola dovtedy zdravá. Dva dni pred hospitalizáciou mala väčšiu fyzickú záťaž na bicykli, objavila sa u nej horúčka, bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, užívala ibuprofén. Potom sa u nej objavili fialové škvrny na horných a dolných končatinách a pocit chladnutia rúk a nôh. Poslali ju na chirurgickú ambulanciu menšej nemocnice.
Až neskôr jednoznačné príznaky meningitídy viedli k lumbálnej punkcii a z moku bola dokázaná hnisavá meningitída. Na 13. deň hospitalizácie jej v rámci záchrany života museli amputovať dolné končatiny v predkoleniach a uvoľniť karpálne tunely na oboch rukách. Vývoj ochorenia bol dramatický ešte dlho, hospitalizácia trvala 110 dní a infekcia ju poznačila na celý život. Musí chodiť trikrát do týždňa aj na dialýzu, pretože jej zlyhali obličky.
Proti meningokokovej meningitíde jestvuje očkovanie, ktoré nie je povinné a pacient si ho hradí sám. Na Slovensku sú dostupné vakcíny proti piatim typom baktérií, ktoré spôsobujú meningokokové ochorenia – A, B, C, W, Y. Opýtajte sa svojho lekára, ktoré sú vhodné pre členov vašej rodiny.
| Príznaky nebezpečnej nákazy | |
|---|---|
| Meningitída | Septikémia (otrava krvi) |
| horúčka | horúčka |
| nevoľnosť | nevoľnosť |
| vážne bolesti hlavy | bolesti končatín |
| stuhnutá šija | chladnúce ruky a nohy |
| citlivosť na svetlo | tras, dýchavičnosť |
| záchvaty | bledá alebo škvrnitá koža |
| podkožné krvné fliačiky (nevyskytujú sa vždy) | bordové fľaky, ktoré sa rozvinú do väčších lézií (o kožu treba pritlačiť priesvitný sklený pohár a ak fliačiky nezmiznú, môže ísť o meningitídu) |