„Keď vám lekár diagnostikuje celiakiu, netreba určite podliehať panike. V dnešnej dobe sa s touto diagnózou dá plnohodnotne žiť a pokiaľ pacient dodržiava bezlepkovú diétu, jeho zdravotný stav sa v podstate okamžite po nastavení na liečbu – diétu upraví a nemá žiadne ťažkosti. Je potrebné však dodržiavať diétu prísne a celoživotne. Pacient musí zo svojho jedálnička vynechať všetko, čo obsahuje lepok, resp. obilniny ako pšenica, jačmeň, raž, kontaminovaný ovos a samozrejme všetky výrobky z nich. Celiatik je odkázaný na neustále čítanie zloženia výrobkov, lebo lepok sa môže nachádzať naozaj všade, často aj tam, kde by ste to nikdy nečakali. Podľa platnej legislatívy je však výrobca povinný o prítomnosti lepku, ale aj iných alergénov na obale výrobku informovať,“ hovorí dietologička a nutričná terapeutka Jarmila Kabátová.
Ako sa nastavuje stravovací plán, ak má niekto čerstvo diagnostikovanú celiakiu alebo inú formu intolerancie na lepok?
V prvom rade je potrebné poznať zásady a pravidlá bezlepkovej diéty, t. j. ktoré obilniny lepok obsahujú, ktoré potraviny môžu byť potenciálne nebezpečné a ktoré sú, naopak, prirodzene bezlepkové a sú pre pacientov s diagnózami a syndrómami vyžadujúcimi bezlepkovú diétu teda bezpečné. Pri tom nám môže pomôcť konzultácia u gastroenterológa, eventuálne u kvalifikovaného nutričného terapeuta, ktorý sa špecializuje aj na celiakiu, resp. bezlepkovú diétu. Veľmi dôležité pri nastavovaní sa na bezlepkovú diétu je prispôsobiť ju celkovému zdravotnému stavu novodiagnostikovaného celiatika. Máme pacientov, ktorí sú v čase diagnostiky anemickí, preto musíme v niektorých prípadoch podporiť prísun železa stravou, alebo pacient trpí kostnými poruchami (osteopénia/osteoporóza) a musíme sa zamerať na vápnik a vitamín D, môže ísť aj o pacienta, ktorý je celkovo podvyživený, kachektický, má nízky BMI index a v takom prípade zas riešime tento problém. Strava by v začiatkoch mala mať šetriaci a protihnačkový charakter. Mierne by sa teda mali obmedziť tuky, mali by sa vyberať netučné jedlá, nemalo by sa vyprážať. Zo začiatku sa odporúča vynechať aj laktózu, kvôli prechodnej laktózovej intolerancii. Bezlepkovú diétu je potrebné dodržiavať prísne a celoživotne. Nedá sa jednoznačne paušalizovať ,úvodný vstup do bezlepkovej diéty', ale v prípade každého pacienta sa k jeho liečbe, teda bezlepkovej diéte, pristupuje individuálne, na základe jeho osobných fyziologických požiadaviek a je preto nevyhnutná pomoc odborníka, ktorý mu môže štart do bezlepkovej diéty uľahčiť.
Aké pravidlá by sa mali dodržiavať v rámci domácej prípravy jedál, ak napríklad zvyšok rodiny nie sú celiatici?
Keďže v prípade celiakie ide o genetické ochorenie, je potrebné, aby sa predovšetkým prvostupňoví príbuzní dali tiež vyšetriť. Zo skúseností vieme, že keď niektorému z členov rodiny diagnostikujú celiakiu alebo alergiu na pšenicu, respektíve neceliakálnu gluténovú senzitivitu, zvyšok rodiny začne byť automaticky menej lepkom zaťažený. Je to z toho dôvodu, že nikomu sa väčšinou nechce variť a piecť aj lepkové, aj bezlepkové, variť dvojaké cestoviny, obaľovať rezne v dvojakej strúhanke, mať dva chlebníky, hriankovače, dosky na vaľkanie cesta a podobne, a tak sa v podstate zvyšok rodinných príslušníkov prispôsobuje ,chorému' . Je to úplne normálne a je to tak v poriadku aj z hľadiska rizika sekundárnej kontaminácie bezlepkovej potraviny lepkom. Okrem toho, že je potrebné vyšetrenie všetkých členov rodiny, je nutné si uvedomiť, že nie je potrebné, aby sa zvyšok rodiny nastavil rovnako na úplnú bezlepkovú diétu, ak nemajú ani jedno zo spomenutých ochorení diagnostikované. Často sa tak nakoniec stane či už zo strachu, že ,celiakiu dostanem' ako môj brat či mama, keď budem ďalej jesť lepok, alebo z presvedčenia, že je to ,zdravšie'. Nič sa nestane, keď niektoré lepkové potraviny nahradíte bezlepkovými, ale prejsť na úplnú bezlepkovú diétu bez riadnej diagnostiky je zbytočné, obmedzujúce, finančne náročné a navyše to môže byť aj riskantné, keďže bezlepková diéta sa môže spájať s určitými nutričnými deficienciami, pokiaľ človek v tejto oblasti nie je správne vedený a edukovaný lekárom alebo nutričným terapeutom.
Na čo si dávať pozor pri stravovaní mimo domova?
Pokiaľ ide o reštauráciu, ktorá sa nešpecializuje na prípravu bezlepkových pokrmov, treba počítať s tým, že určitým stopovým množstvám lepku sa určite nevyhnete. V poslednom čase sa povedomie o bezlepkovej diéte zlepšilo, pribúda počet ľudí a pacientov, ktorí chcú, ale predovšetkým musia byť na bezlepkovej diéte a z toho dôvodu sú čoraz viac v tejto oblasti edukovaní aj zamestnanci zariadení spoločného stravovania, ako sú reštaurácie alebo školské jedálne. Za svoju diagnózu sa netreba hanbiť a treba na ňu vždy personál daného zariadenia upozorniť. Kuchár vám môže pripraviť polievku alebo omáčku bez zahustenia múkou, lepkových cestovín, no treba myslieť aj na to, že by mal v kuchyni používať iný riad, pracovať s vaším bezlepkovým jedlom na inom mieste ako predtým s lepkovým, používať suroviny a ochucovadlá, ktoré neobsahujú lepok. Pokiaľ ide o pizzerie, je tiež dôležité, aby nedochádzalo ku kontaminácii v peciach a pizza lopatách. V cukrárni si zase treba všímať, či sú bezlepkové koláčiky umiestnené na osobitných táckach a či nehrozí ich kontaminácia ostatnými lepkovými koláčikmi uloženými v rovnakom chladiacom pulte. V každom prípade, v jedálnom lístku musí byť vždy pšenica, resp. lepok ako alergén vyznačený prislúchajúcim číslom, čo by malo zaručovať maximálnu možnú bezpečnosť daného pokrmu. Ak sa chystáte cestovať, dopredu sa informujte, či vo vašom hoteli alebo v inom ubytovacom zariadení ponúkajú aj bezlepkové stravovanie. Bezlepkové občerstvenie je tiež možné dopredu si objednať v niektorých leteckých alebo vo vlakových spoločnostiach.
Ako by mal vyzerať vzorový jedálny lístok?
Skutočný denný energetický príjem, ako aj podiel jednotlivých živín, potravinových skupín je závislý od veku, pohlavia, celkového stavu organizmu, prítomných zdravotných komplikácií, fyzickej aktivity počas dňa, nameraných hodnôt pokojového energetického výdaja energie REE (odráža metabolické nároky organizmu a hovorí nám o energetických potrebách organizmu pri bežnom fyzickom pohybe) a množstva iných faktorov, na základe ktorých sa môže zostaviť jedálniček prispôsobený požiadavkám daného jednotlivca. Stravovací plán je vysoko individuálna záležitosť, a preto je nevyhnutná spolupráca s dietológom či kvalifikovaným nutričným terapeutom.
Príklad bezlepkového jedálnička na jeden deň:
Raňajky: čaj s citrónom, bezlepkový chlieb (najlepšie plnozrnný, s vyšším obsahom vlákniny), maslo (v prípade laktózovej intolerancie rastlinné maslo alebo bezlaktózové maslo), šunka (bez obsahu lepku s čo najvyšším obsahom mäsa), surová zelenina, bezlepkové müsli s mliekom (bezlaktózové), jogurt
Desiata: jogurt (bez obsahu pšeničného škrobu), ovocie, ryžové alebo kukuričné chlebíčky, slaný bezlepkový snack, bezlepková sušienka (sladký snack)
Obed: kurací vývar s bezlepkovými závarkovými cestovinami, hovädzí steak na hríbovej omáčke (pozor na laktózu a pozor na koreniacu zmes, aby neobsahovala lepok, v prípade zahusťovania použiť bezlepkovú múku), pečené zemiaky, zeleninový šalát, brokolicová smotanová polievka s bezlepkovými krutónkami, pstruh na masle a zelenine, zemiaková kaša (bezlaktózové maslo a mlieko), mrkvový šalát
Olovrant: ako desiata
Večera: lečo s vajíčkom, bezlepkový chlieb, zapečené zemiaky so šunkou a syrom, zeleninový šalát
2. večera: surová zelenina, tvaroh s postrúhaným jablkom a so škoricou
Rady, čo jesť
Ovocie a zelenina: obsahujú vlákninu, vitamíny, minerálne látky, stopové prvky a antioxidanty. Každý deň by sme mali zjesť 3 porcie zeleniny a 2 porcie ovocia, podľa možnosti rôznych farieb (1 porcia = najmenej 120 g = za hrsť).
Obilniny, zemiaky a strukoviny: výrobky z obilnín, ako je bezlepkový chlieb a bezlepkové cestoviny, zemiaky a ryža, pohánka, amarant a quinoa, ale aj strukoviny, ako sú fazuľa, hrach, šošovica, cícer, obsahujú veľa komplexných sacharidov a vlákniny, okrem toho aj bielkoviny, vitamíny predovšetkým skupiny B a minerálne látky. Dodávajú energiu, ktorú telo dokáže ľahko premeniť. Ku každému hlavnému jedlu by ste mali zjesť jednu z potravín tejto skupiny, teda 3 porcie denne. Jedna porcia = asi 80 až 100 g bezlepkového chleba, asi 200 g zemiakov, asi 100 g bezlepkových cestovín, 60 – 100 g strukovín.
Mlieko a mliečne výrobky: jogurt, tvaroh a syr sú zdrojom bielkovín, tukov, vápnika a vitamínov, predovšetkým v tukoch rozpustného vitamínu D. Denne by ste mali zjesť 2 až 3 porcie, podľa možnosti so zníženým obsahom tuku. Jedna porcia = asi 200 ml mlieka, 150 – 180 g jogurtu alebo tvarohu, 30 g syra.
Mäso, ryby, vajcia: obsahujú bielkoviny, tuky, minerálne látky a vitamín B. Aj rastlinné zdroje bielkovín, ako je tofu, ale čiastočne aj strukoviny, môžeme pripočítať k tejto skupine. Každý deň by sme mali striedavo jesť 1 porciu mäsa alebo rýb (asi 100 – 120 g) alebo ako alternatívu 2-krát do týždňa strukoviny (asi 60 g) či iné alternatívne zdroje bielkovín. Najzdravšie je chudé hovädzie mäso, hydina a ryby. Vajcia by sme pre ich vysoký obsah cholesterolu mali jesť maximálne 2-krát do týždňa.
Tuky, oleje a sladkosti: tuky a oleje obsahujú esenciálne mastné kyseliny a lipofilné vitamíny (A, D, E, K). Najzdravšie sú rastlinné tuky, ako je olivový olej lisovaný za studena či jadrové oleje. Denné maximálne množstvo by malo byť 3 porcie po 10 g. Živočíšne tuky, napr. maslo, by sa mali používať s mierou. Sladkosti, slané pochutiny a sladené nápoje konzumujte len príležitostne a cukrom šetrite.
Aké sú jej príznaky či riziká
- ide o celoživotné ochorenie. U ľudí s neznášanlivosťou lepku dochádza pôsobením gluténu k zmene povrchu sliznice tenkého čreva
- typickými príznakmi sú: hnačka, chudnutie, nadúvanie, bledosť, vyrážka, žltá koža, znížený počet červených krviniek, vypadávanie vlasov, lámavé vlasy, lámavé nechty, krvácanie, dýchavičnosť, pocit mravčenia, bolesť kostí, hematóm, opuch, svalová slabosť, krvácanie do kĺbov, svalové kŕče, rednutie kostí
- niekedy sa objavuje spolu s inými ochoreniami, ktoré jej môžu predchádzať alebo po nej, naopak, nasledovať. Tieto tzv. pridružené choroby majú niekedy význam aj v diagnostike, keď sa vďaka nim na celiakiu príde alebo naopak. Sú to: diabetes typu 1, ochorenie štítnej žľazy, neplodnosť a podobne
- zvyčajne ide o genetické ochorenie. Vyšší je výskyt u príbuzných 1. stupňa, teda u rodičov. Dedičnosť sa nedá presne určiť ako pri niektorých iných chorobách
Príznaky celiakie sa menia podľa veku
Predškolské deti môžu trápiť objemné mastné stolice, hnačky, bolesti a zväčšenie bruška, ochabnuté svalstvo.
U školských detí sa nemusia objavovať žiadne nápadné črevné symptómy. Typický je zlý stav výživy, málokrvnosť, menší vzrast a oneskorený celkový vývoj. Puberta môže v prípade nepoznanej, teda neliečenej celiakie priniesť spontánne zlepšenie.
Choroba sa potom znova prejaví v dospelosti, zvyčajne medzi 25. až 40. rokom veku. Spúšťačom môže byť predchádzajúce závažnejšie infekčné ochorenie, fyzický či psychický stres, úraz alebo operácie. U žien sa môže objaviť v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom, dojčením.
V dospelosti sa môže neznášanlivosť lepku prejaviť nešpecifickými zažívacími ťažkosťami, pocitmi plnosti, plynatosťou a nechutenstvom. Prejavy tohto zákerného ochorenia u dospelých sú úplne individuálne a veľmi pestré. Samotné črevné príznaky nebývajú časté a môžu aj celkom chýbať, prípadne sú hnačky len ľahšieho rázu a nárazové.
Veľmi často sa v dospelosti dostavujú mimočrevné príznaky: únava, anémia nereagujúca na liečbu, zápaly slizníc ústnej dutiny či spojiviek, Duhringova dermatitída (typ celiakie s kožnými prejavmi ochorenia), predčasná osteoporóza, slabosť svalov a strata citlivosti. K sprievodným prejavom sa radia aj depresie, poruchy správania, oligospermia (znížená tvorba spermií), gynekologické poruchy (nepravidelná a oneskorená menštruácia), samovoľné potraty či neplodnosť. Nezriedka ju sprevádzajú ďalšie autoimunitné ochorenia – najčastejšie ide o autoimunitný zápal štítnej žľazy (10 až 20 % celiatikov), cukrovku 1. typu (3 až 8 % celiatikov), pečeňové, pľúcne a ďalšie autoimunitné choroby.