Strava
Základom prevencie ďalšej mozgovej príhody je zdravá racionálna výživa. Existujú vedecké dôkazy v prospech preventívneho účinku tzv. stravy stredomorského typu s dostatkom zeleniny, ovocia a rýb.
Bezprostredne po mŕtvici je pre dobrú a rýchlu regeneráciu organizmu nutný dostatočný príjem vitamínov s antioxidačným účinkom – napríklad C, E a tiež vitamíny B komplexu. Rovnako dôležité sú bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v mäse a mliečnych výrobkoch, rastlinné bielkoviny sa potom nachádzajú v strukovinách alebo v sóji. V správne zostavenom jedálničku by tiež nemali chýbať potraviny bohaté na zdravé tuky (najmä orechy, semená, morské ryby), ktoré okrem iného udržiavajú normálnu hladinu cholesterolu v krvi. Myslite tiež na dostatočný príjem vlákniny na podporu správneho trávenia. Medzi bohaté zdroje vlákniny patria napríklad ovsené vločky, zelenina alebo celozrnné pečivo. Sacharidy, dôležité pre dostatok energie, telo získava napríklad z ovocia, medu, no tiež zo zemiakov alebo ryže.
Riziko mozgových príhod výrazne znižuje kyselina listová. Obsahuje ju listová zelenina, pečienka alebo kvasnice, kde ju však počas varenia väčšinou zničíme. Rovnako tiež nezabúdajte na potraviny, ktoré pôsobia priaznivo na cievy. Patrí k nim napríklad pohánka, ktorá vďaka vysokému obsahu rutínu dokáže udržiavať cievy pružné a pomáha brániť tvorbe krvných zrazenín. Mnoho ďalších surovín zase pôsobí blahodarne na krv – napríklad cesnak alebo škorica znižujú zrážanlivosť krvi.
Zamestnanie
S návratom do zamestnania môže ľuďom po mozgovej príhode pomôcť ergoterapeut. V praxi to znamená, že postihnutého naučí, ako zvládať bežné situácie, alebo mu poradí, aké pomôcky používať, aby kompenzoval svoj hendikep. Nové zamestnanie potom možno nájsť prostredníctvom Nadačného fondu pre podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
Šport
Vhodnými športovými činnosťami môžu byť skôr tie ľahšie až stredne náročné, ako je plávanie, nordic walking, cyklistika, joga alebo taiči. Postačujú však aj obyčajné prechádzky rýchlou chôdzou – aspoň 45 minút trikrát týždenne.
Základné pravidlá športu: nepreťažujte sa, nepreceňujte svoje sily, počas tréningu si dávajte prestávky a po ňom si riadne oddýchnite, počas horúcich dní sa športu vyhnite alebo sa presuňte do klimatizovaných priestorov, nezabúdajte dopĺňať tekutiny.
Cestovanie
Dovolenka by mala byť skôr odpočinková a mala by prebiehať v maximálnom pokoji. Pred cestou je dôležité prediskutovať možné riziká s ošetrujúcim lekárom, a to obzvlášť v prípadoch, keď je cieľovou destináciou oblasť s extrémnymi teplotami. Letecká doprava je vhodná až po troch mesiacoch od príhody.
Sexuálny život
Mŕtvica väčšinou nepostihuje schopnosť pohlavného života, môže však vyvolať psychický blok, ktorý je zodpovedný za zníženú sexuálnu túžbu. So svojimi pocitmi by sa človek nemal zdráhať zveriť partnerovi, prípadne odborníkovi, a hľadať vhodné riešenia.
Problémy, ktoré sa môžu vyskytovať u žien: znížená citlivosť v oblasti pošvy a klitorisu, znížená vlhkosť pošvy, problémy dosiahnuť orgazmus, strata sexuálnej túžby Problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť u mužov: poruchy alebo strata erekcie, znížená citlivosť penisu, poruchy alebo strata ejakulácie, strata sexuálnej túžby.
Plánovanie tehotenstva
Plánované materstvo po cievnej mozgovej príhode je možné, bude však pre rodičku riskantné. Preto je vhodné najskôr sa poradiť s gynekológom a neurológom, ktorí tiež odporučia príslušné vyšetrenia. Tehotenstvo je rizikové pre rodičky, ktoré prekonali mŕtvicu, ako aj pre tie, ktoré prekonali tzv. malú mŕtvicu.
Starostlivosť o človeka po mŕtvici
Jednou z najdôležitejších vecí po mozgovej príhode je včasná rehabilitácia. Čím skôr sa s ňou začne, tým skôr sa podarí zmierniť následky ochorenia. Dokonca aj v prípade, keď postihnutý zostáva v bezvedomí, sa rehabilitačný tím stará o postupné rozhýbavanie jeho končatín a vykonáva stimuláciu vnemov (čuchu, hmatu, atď.). Na samotnej terapii sa často podieľa hneď niekoľko odborníkov – najčastejšie je to fyzioterapeut, logopéd a psychológ. K dispozícii býva tiež ergoterapeut, špecialista, ktorého úlohou je navrátenie pacienta do bežného života a pomoc s nácvikom sebestačnosti.
Zdroj: casjemozog.sk
Príbeh: Richard mal 30, dostal mŕtvicu a chcel ju vyležať
Pacienti bezprostredne po mozgovej príhode budú mať prednosť pred úrazmi. Vo viacerých nemocniciach sa už dnes snažia skrátiť čas od rozpoznania príznakov mŕtvice po podanie liečby. Zažil to aj Richard Fides, ktorý má dnes 38 rokov. Mal presne tridsať, keď sa v noci začal budiť, pretože cítil, ako mu tŕpne ruka. Myslel si, že iba nepohodlne zaspal alebo má zlú počítačovú myš. Trvalo to tri mesiace.
Raz ráno mu ruka úplne ochabla, poklesol mu kútik úst a nedokázal ani poriadne artikulovať pri rozprávaní. „V tom momente som zareagoval tak, ako každý iný Slovák. Povedal som si, že sa poriadne napijem vody, dám si tabletku, ľahnem si a ono to celé prejde,“ opisuje Richard, ktorý dnes ľudí presviedča, aby mozgovú príhodu brali vážne.
Manželka a švagriná mu však okamžite volali záchranku. Tušili, že môže ísť o cievnu mozgovú príhodu. Vtedy ide o minúty. Človek má najviac šesť hodín na to, aby sa dostal k lekárom a tí mu do tohto limitu aj pomohli. Čím skôr príde, tým je vyššia šanca, že mu nezostanú vážne následky.
Richard mal šťastie. Bolo osem hodín ráno, keď už v meste naplno fungovali lekári aj nemocnice a navyše býva neďaleko jednej z nich. Medicínsku opateru dostal do dvoch hodín.
Približne tretina ľudí, ktorí prekonajú mozgovú príhodu, zomiera. Tretina sa po rehabilitáciách vracia späť do bežného života. A posledná tretina zostane invalidná.
Richard s manželkou založili OZ Sekunda pre život. Šíria osvetu o prvých príznakoch mŕtvice a pripravujú bedeker, ktorý by mal čoskoro dostať každý pacient neurologickej kliniky spolu s prepúšťacou správou. „Mal by obsahovať informácie o tom, čo sa im stalo, prečo sa im to stalo a aký by mal byť ich ďalší život,“ hovorí Richard. Odborníci vypracovali kapitolu o tom, na čo má pacient po mŕtvici nárok, na koho sa má obrátiť a kde si vybaví invalidný dôchodok alebo opatrovateľa.
Podľa registra cievnych mozgových príhod dostane každý rok príhodu okolo 10-tisíc ľudí. Celý názov mŕtvice znie náhla cievna mozgová príhoda. Náhlou sa nazýva najmä preto, že človek pred ňou nemusí mať žiadne príznaky. Ani dlhodobé tŕpnutie ruky, ako to bolo v Richardovom prípade. Sú dva typy cievnej mozgovej príhody. Buď ide o upchatie cievy krvnou zrazeninou, čo je asi 90 percent prípadov, alebo o krvácanie do mozgu, ktoré tvorí zvyšných desať percent.
Prvá skupina prípadov sa lieči trombolýzou, teda rozpúšťaním zrazeniny, alebo trombektómiou, teda jej mechanickým rozbíjaním. Druhá prakticky opačne, snahou o zastavenie krvácania.