Bolesti chrbtice: A viete správne chodiť?

Asi neexistuje človek v zrelom veku, ktorý by mohol povedať, že v živote nezažil bolesti chrbtice. Dôvodov, prečo k bolestiam chrbta dochádza, je veľa. Vieme o tom, aký väčšina z nás vedie životný štýl, že celé dni pracujeme vo vynútenej polohe, sedíme pred počítačom a máme málo prirodzeného pohybu. Odborníci mu hovoria aj „rutinný pohyb“.

Ak sa zamyslíme, množstvo prirodzeného pohybu počas dňa vieme umelo navyšovať: vystúpiť na ceste do práce o dve zastávky skôr a zvyšok prejsť pešo, kolegovi netelefonovať, ale postaviť sa a ísť za ním osobne, nepoužívať eskalátory ani výťahy, ale smerom nahor schody, robiť si počas práce prestávky, počas ktorých sa ponaťahujeme, poprechádzame a s pomocou jednoduchých cvikov precvičíme chrbticu. Na internete na túto tému nájdeme množstvo stránok, garancia odbornosti je napríklad na webe bezbolestichrbta­.sk, kde možno nájsť aj inštruktážne videá, ako si chrániť chrbticu pri rozličných druhoch činností.

Chceš hrb? Tak na!

Pri chodení je dôležitý správny postoj. Hlava by mala byť v predĺžení chrbtice, chrbát narovnaný a zadok podsadený. Samozrejme, nie je ľahké zistiť to bez zrkadla, pretože sám seba človek nevidí. Sústreďte sa na to, aby ste uši mali priamo nad plecami, plecia nad bokmi a boky presne nad kolenami.

Pri chôdzi by brada mala byť vždy mierne sklopená nadol, ale len do neutrálnej pozície, aby sa nestalo, že človek bude chodiť so sklopenou hlavou. Hlavu by sme teda nemali predkláňať. Dá sa tak vyhnúť okrúhlemu chrbtu a vytváraniu hrbu. Problémom súčasnej doby a predovšetkým mladej generácie je uhol, pod akým hľadia už od raného veku do mobilov a tabletov – a preťažujú chrbticu predovšetkým v jej krčno-hlavovom prechode. Deti – často už dvoj- či trojročné, namiesto behania sedia a v rukách majú nejakú technickú vymoženosť.

Módou je sedieť, alebo skôr váľať sa, na rôznych tulivakoch a podobne. Ešte aj na športové krúžky ich vozia rodičia autom, takže samotnej chôdze počas dňa naozaj nie je veľa, hoci, samozrejme, treba brať do úvahy aj bezpečnosť. Určite sa neodporúča držať mobil medzi plecom a uchom a popritom robiť niečo iné. Radšej hlasitý odposluch alebo slúchadlo do ucha.

Kráčajte cez pätu, ale nedupte ako slon!

Čo s rukami, keď chodíte? Áno, ak človek práve nenesie nejakú inú záťaž, ruky treba do chôdze zapájať. Sú totiž dôležitou súčasťou rovnovážneho systému tela. Optimálne je držať lakte v priamom uhle a pohojdávať nimi pozdĺž tela synchronizovane s opačnou nohou. Aj preto je toľko odporúčaný nordic walking, ktorý nezaťažuje kĺby a pri správne nastavenej výške palíc je človek vlastne nútený robiť správne pohyby aj rukami.

Severská chôdza, nordic walking, je druh dynamickej kondičnej chôdze, pri ktorej chodec používa teleskopické palice. Táto obdoba atletickej chôdze vznikla v Škandinávii, kde ju počas letných mesiacov využívali najmä bežkári. Dolné končatiny vykonávajú striedavý pohyb, pričom sa došľapuje na celé chodidlo (resp. mierne cez pätu). Mnohí ľudia, najmä ženy, nesprávne našľapujú cez špičky (ako baletky), ale správne by sa malo došliapnuť na pätu (nedupať!), potom preniesť váhu na celé chodidlo a odraziť sa prstami od zeme. Poslednou časťou chodidla, ktorá sa odráža od zeme, by mal byť palec.

Pri chôdzi pracujú aj paže, práca paží vyvoláva lepší ohlas obehovej sústavy. V prírodnom teréne sa používajú palice s klasickým koncom, na asfalte s gumovým. Výhodou používania palíc je menšie napätie svalov v oblasti krčnej chrbtice, aktivovanie trojhlavého svalu ramena, veľkého prsného svalu, širokého svalu chrbta a podobne. Palice dostať kúpiť v športových potrebách a ich dĺžka sa vypočíta ako 0,75 x telesná výška, resp. telesná výška mínus 50 cm. Lekári odporúčajú severskú chôdzu obéznym, ale aj pacientom s osteoporózou, s ochoreniami chrbtice. Je dvojnásobne efektívnejšia ako bežná chôdza bez paličiek, navyše striedavé opieranie sa o palice uľavuje kolenným i bedrovým kĺbom.

Tak, vykročme správne. A pravou!