Letné hnačky – v zahraničí i na záhrade

Letná hnačka je pojem, ktorý sa používa pre rôznorodé črevné komplikácie prepadávajúce veľkých cestovateľov, občasných „dovolenkárov“ aj tých, ktorí nikam neodišli.

02.07.2019 14:00
hnačka, záchod Foto:
Medzi hlavných infekčných vinníkov patria baktérie, ktoré môžu za osem prípadov z desiatich.
debata (3)

Pri ceste do Egypta alebo Mexika väčšina s „faraónovou“, resp. „Montezumovou“ pomstou počíta. V bezpečí však nie sú úplne ani tí, ktorí trávia leto na Slovensku. Zo zle tepelne upraveného jedla sa u nás minulý rok počas júna až augusta nakazilo až 2 141 ľudí a naša krajina je všeobecne hodnotená ako krajina so stredným rizikom črevných ochorení.

Hnačku môžu vyvolať infekčné a neinfekčné príčiny. Neinfekčná hnačka pri cestách súvisí so zmenou jedálneho lístka a okolitého prostredia (vzduch, kontaminanty) a s tým, že naše telo prijíma nezvyčajné pokrmy a kombinácie (ovocie, korenie, väčšie množstvo tukov a pod.). Samostatnou kapitolou je potom tzv. cestovná horúčka, pri ktorej je hnačka vyvolaná stresom spojeným s cestou. Zatiaľ čo cestovná horúčka spravidla rýchlo zmizne po príchode na dovolenku, v ostatných prípadoch je to inak.

Medzi hlavných infekčných vinníkov patria baktérie, ktoré môžu za osem prípadov z desiatich. Viac ako 50 % všetkých hnačiek cestovateľov vyvoláva kmeň Escherichia coli, produkujúca „zlý“ toxín narúšajúci črevnú mikroflóru a bunky (enterotoxín). Ďalej ide napríklad o salmonelózu alebo úplavicu (odborne dyzentériu). Ostávajúcich dvadsať percent si potom rozdelia parazity a vírusy.

Pokiaľ zostanete na Slovensku, vašu hnačku bude mať na svedomí pravdepodobne práve niektorá z baktérií. V roku 2018 najčastejšie išlo o kampylobakte­riózu, ktorá je najčastejším infekčným ochorením tráviaceho traktu v Európskej únii aj na Slovensku. Podľa Úradu verejného zdravotníctva kvôli nej vyhľadá lekára viac ako 8 000 z nás, na rozdiel od salmonelózy je výskyt tohto ochorenia na výraznom vzostupe. Vlani chorobnosť oproti 5-ročnému priemeru stúpla o 24 %. Dôvodom bakteriálnych črevných komplikácií je často nedostatočne tepelne upravené mäso pri grilovaní (v prípade kampylobakteriózy pozor na kuracie – podľa Úradu verejného zdravotníctva bolo kuracie mäso ako faktor prenosu infekčných ochorení vlani udané v anamnéze u 2 141 osôb). Tiež si je potrebné uvedomiť, že v teplom počasí sa potraviny rýchlejšie kazia a že improvizované podmienky v predajnom stánku na kúpalisku alebo hudobnom festivale nemusia zaručiť potrebnú skladovaciu teplotu (o zložitosti dodržiavať ďalšie hygienické návyky nehovoriac).

Existujú krajiny s vysokým, stredným a nízkym rizikom hnačiek. Najrizikovejšia je väčšina štátov Afriky (vrátane Madagaskaru), oblasť Indonézie alebo Mexika a severozápadná časť Južnej Ameriky. Podľa britskej štúdie najčastejšie trpeli črevnými komplikáciami tí, ktorí išli do Egypta, Indie, Thajska, Pakistanu a Maroka. Nízke riziko je, naopak, nielen v Európe, ale aj v Severnej Amerike, Japonsku, Austrálii a na Novom Zélande. Ale pozor! Slovenská republika je zaradená do skupiny krajín so stredným rizikom (8 až 20 %).

„Nie je výnimkou, že sa mi v ordinácii objavujú pacienti bezprostredne po návrate z dovolenky. Prevládajú tí, ktorí prišli z niektorých exotických alebo rozvojových krajín. Častou príčinou letných hnačiek je zhoršená hygiena, napríklad konzumácia nedostatočne umytého alebo neolúpaného ovocia či zeleniny, pitie vody z kohútika alebo nápojov s ľadom. Pokiaľ sú pacienti citlivejší na zažívacie ústrojenstvo, objavuje sa u nich hnačka aj v prípade konzumácie morských kôrovcov alebo ustríc. V týchto prípadoch, na ktoré je možné sa pripraviť napr. preventívnym užívaním probiotických doplnkov stravy, sa často zvládnu vyriešiť komplikácie samy a ja sa o nich dozviem len ,medzi rečou' pri inom dôvode návštevy v ordinácii. Horšie sú prípady salmonelózy, shigelózy, brušného týfusu a ďalších bakteriálnych a parazitárnych ochorení, ktoré sa môžu objaviť po návrate z Afriky (vrátane Slovákmi obľúbeného Egypta alebo Tuniska), Južnej Ameriky, Indie a ďalších ázijských krajín. Pravda je, že medzi rizikové krajiny, kde je možné ochorieť na salmonelózu, patrí aj Slovensko,“ hovorí všeobecná lekárka Adriana Šimková.

„Najväčším rizikom pri hnačkových ochoreniach je nedostatočný pitný režim a následná dehydratácia s minerálnym rozvratom organizmu. V civilizovaných oblastiach je možné kúpiť si špeciálne rehydratačné prípravky v lekárni, pokiaľ ste odkázaný len na svoju pomoc, využite aspoň prevarenú vodu so 4 lyžičkami cukru a 1 lyžičkou soli. Lekára určite navštívte, pokiaľ hnačka trvá dlhšie než 3 – 5 dní, objavia sa horúčky, opakované zvracanie, výrazné bolesti brucha, v stolici je prímes krvi, máte bolestivé nutkanie na stolicu alebo nie ste schopný dodať a udržať dostatok tekutín,“ radí odborníčka. To pritom platí, nech už hnačka príde kdekoľvek.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #leto #hnačka #stravovanie