Migréna je viac ako len "obyčajná" bolesť hlavy

, 03.08.2019 06:00
migréna, bolesť hlavy,
Migréna je tretím najčastejším ochorením ľudí stredného veku. Autor:

Postihuje asi desatinu populácie. Záchvaty, pri ktorých ľudia väčšinou nemajú chuť do jedla, alebo často aj vracajú, postihujú viac ženy. U pätiny pacientov predchádzajú migréne problémy so zrakom či sluchom. Navyše ide o chorobu, ktorá je v spoločnosti málo akceptovaná a tolerovaná.

Migréna je chronické záchvatovité ochorenie prejavujúce sa strednou až ťažkou bolesťou hlavy, ktorá môže trvať niekoľko hodín až dní. „Niektorí pacienti si často zamieňajú migrénu za klasickú bolesť hlavy. Na správne rozpoznanie migrény si stačí urobiť krátky test,“ hovorí neurologička, profesorka Zuzana Gdovinová, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti. „Ak pacient pociťuje jednostrannú bolesť hlavy, ktorá je pulzujúca a zhoršuje sa pri pohybe, jej intenzita je stredná až silná a k tomu vracia alebo je citlivý na svetlo a zvuky, je vysoko pravdepodobné, že môže trpieť migrénou. Nemusí vykazovať všetky tieto príznaky, v každom prípade by však mal navštíviť neurológa,“ priblížila prejavy ochorenia neurologička.

Až 80 percent pacientov má migrénu bez takzvanej aury, zvyšných 20 percent udáva migrénu s aurou. Tá sa vyskytuje pred samotným spustením intenzívnej bolesti hlavy a pacient ju pociťuje vo forme zábleskov svetla alebo takzvaným cikcakovitým videním. Trvá maximálne 60 minút a po nej nasleduje nástup intenzívnej bolesti hlavy.

Migréna je tretím najčastejším ochorením ľudí stredného veku. Na rozdiel od „klasickej“ bolesti hlavy sú prejavy migrény oveľa intenzívnejšie a jej priebeh je dlhší. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju zaradila medzi 20 hlavných zdravotných ťažkostí, ktoré vážne zasahujú do života človeka a obmedzujú jeho bežný život. Aj keď migrénu zažilo aspoň raz v živote viac ako 15 % populácie, sú ľudia, ktorí ňou trpia aj 3– až 4-krát do mesiaca. Pre nich je ochorením, ktoré si vyžaduje liečbu.

Štúdie ukazujú, že migréna obmedzuje človeka pri každodenných aktivitách a môže znižovať kvalitu jeho života, má dosah na pracovný život človeka z dôvodu jeho absencie v práci či škole, môže viesť k depresii a zvyšuje náchylnosť na mŕtvicu. Súvislosť mozgovej príhody s migrénou objavili vedci z University of California, keď sledovali 13 000 pacientov po dobu 25 rokov. Zistili, že mŕtvica postihuje ľudí podstatne mladších, ako je bežné – teda tých, ktorí trpeli migrénou. Okrem toho migrenici majú až dvakrát vyššiu pravdepodobnosť na trombotickú mŕtvicu, ak krvná zrazenina vznikne v upchatej časti cievy dodávajúcej krv do mozgu.

Za kľúčovú príčinu migrény sa považuje porucha rovnováhy serotonínu a jeho účinok na krvné cievy. Ide o súhru cievnych, nervových a hormonálnych zmien v mozgu. Ak sa vám v mozgu v krátkom čase uvoľní priveľa hormónu sérotonínu a ďalších látok, dochádza k sterilnému zápalu tepien mozgových obalov bez infekcie. V dôsledku toho pulzová vlna vyvolá silnú bolesť a mozgové cievy sa rozšíria a vzniká migréna.

Zvyčajne sa vyskytuje v jednej polovici hlavy a prejavuje sa ako pulzujúca, ťahavá či bodavá bolesť. V prípade, že sa tieto bolesti vyskytujú viac ako pätnásť dní do mesiaca, možno hovoriť o chronickej migréne. Najčastejšie sa vyskytuje vo veku od 25 do 45 rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#migréna #bolesť hlavy #neurologické ochorenia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku