Na čo máme vlastne žlčník, keď bez neho v podstate môžeme žiť? Veď vy ako chirurg ste vyoperovali už desiatky žlčníkov.
V žlčníku sa hromadí a koncentruje žlč, čiže je to akási zásobáreň žlče, ktorá nám pomáha lepšie stráviť mastné jedlá. Žlč sa vytvára v bunkách pečene a do žlčníka ju privádzajú žlčovody. Špecializované bunky hepatocyty dokážu vytvoriť až liter žlče denne. Samozrejme, človek dokáže žiť bez žlčníka. Pri cholecystektómii – vyoperovaní žlčníka – sa odstráni celý žlčník a žlč potom preteká rovno do dvanástnika, čo umožňuje uspokojivé trávenie.
Žlčníkový záchvat, resp. kolika je ochorenie staré ako ľudstvo samo. Prečo k nemu dochádza?
Následkom prejedania sa, zlých stravovacích návykov, konzumácie mastných jedál alebo veľkého objemu jedla sa žlčník snaží stiahnuť a vypudiť žlč, ktorá to všetko pomôže stráviť. Ak však pri tomto vypudzovaní narazí na prekážku, to znamená žlčníkový kameň, vzniknú kolikovité bolesti. Záchvat teda vzniká po jedle. Kolika sa častejšie vyskytuje u žien a výskyt žlčníkových kameňov stúpa s pribúdajúcim vekom. Rizikovou skupinou sú obézni ľudia, resp. osoby s nadváhou.
Ako taký záchvat vlastne prebieha? Existujú nejaké prvotné signály ešte pred jeho začiatkom?
Na začiatku je typické nechutenstvo, nafukovanie, pocit tlaku v bruchu. Prejavom žlčníkovej koliky je silná a veľmi nepríjemná bolesť pod pravým rebrom s vyžarovaním do pravej lopatky. Táto oblasť je veľmi citlivá na dotyk. Ako som už povedal, bolesť vzniká vtedy, keď sa žlčník snaží vypudiť žlč, potom sa na chvíľu unaví a „kolečko“ takto pokračuje ďalej, až dovtedy, kým sa žlč neuvoľní. Následne bolesť ustúpi. Dĺžka trvania záchvatu je individuálna, môže to byť niekoľko minút, ale aj hodín a bolesť nie je nepretržitá, ale prichádza vo vlnách – čiže vzniká akási sínusoida: bolí, nebolí, bolí, nebolí. Neodporúča sa preliečiť si žlčníkový záchvat doma, pacient by mal rozhodne čo najskôr vyhľadať lekára.
A čo môže v danej chvíli urobiť lekár? Predpokladám, že v akútnom stave nie je najvhodnejšie operovať.
Cieľom lekárov je žlčník najprv upokojiť a operuje sa až neskôr. Spočiatku je pacient na diéte, môže to trvať niekoľko dní, resp. týždňov. Musia sa úplne vylúčiť mastné jedlá, dôležité je piť dostatok tekutín a treba naozaj držať prísnu diétu – jesť sucháre, piť bylinkový čaj a podobne. Čo sa týka samoliečby, pacienti zvyknú na zmiernenie bolesti najčastejšie užiť Algifen, No-Spa, švédske kvapky a podobne, ktoré uvoľňujú hladkú svalovinu žlčníka. Keď však utlmia príznaky liekmi, hrozí riziko, že lekár nepresne určí diagnózu – keďže už nie je pretlak v žlčníku a malý kameň sa nemusí zobraziť.
Prečo vlastne vznikajú žlčníkové kamene?
Sú to stvrdnuté súčasti žlče, ktoré sa môžu usadiť v žlčníku alebo v žlčových cestách. Môžu spôsobiť zápal. Mnohí ľudia majú dlhší čas žlčníkové kamene a ani o tom nevedia. Zistia to až vtedy, keď už dostanú prvý záchvat, prípadne náhodne pri vyšetreniach, ako je ultrazvuk, CT alebo MRI. Keď raz vznikne zápal, obyčajne sa po nejakom čase zase opakuje, pretože v žlčníku už je obyčajne bakteriálna chronická infekcia. Ak sa kamene dostanú do žlčových ciest a upchajú ich, vzniká kolika, ale pacient môže často aj ožltnúť. Najužšou prekážkou býva miesto prechodu do dvanástnika, kde sa nachádza tzv. Oddiho sfinkter. Ak sa tento zvierač neuvoľní natoľko, aby ním kameň prešiel, môže dôjsť k nebezpečnej komplikácii nazvanej pankreatitída (zápal pankreasu).
Foto: SHUTTERSTOCK
Vy ste chirurg. Prečo problémový žlčník vlastne treba vybrať a nedá sa preliečiť?
Už raz vytvorených žlčníkových kameňov, ktoré sú nahromadené v žlčníku, sa liekmi nezbavíte. Cieľom liečby je odstrániť prekážky odtoku žlče. Keďže žlčník ako ľudský orgán nie je pre život človeka nevyhnutný, ak sú v ňom nahromadené kamene, vyberá sa celý. Po odstránení žlčníka žlč odteká do dvanástnika, rozdiel je len v tom, že sa nehromadí a nekoncentruje sa, ale odteká priebežne. Po operácii sa teda mení spôsob trávenia.
Dnes sa už žlčník v zásade odstraňuje laparoskopicky, však?
Laparoskopická operácia žlčníka, tzv. cholecystektómia, je dnes už úplný štandard. Možno ju urobiť v rámci jednodňovej chirurgie, rekonvalescencia je krátka a riziká v porovnaní s klasickou otvorenou operáciou minimálne. Klasické otvorené operácie by sa mali robiť len pri komplikáciách alebo pri vážnych nálezoch na žlčníku, ako sú nádory. Plánovaný zákrok by sa mal urobiť v „kľudovom štádiu“.
Ako takýto zákrok bez klasického otvárania brušnej dutiny prebieha?
Urobia sa štyri malé rezy, cez ktoré sa do brušnej dutiny zavedú duté tyče. Cez ne sa potom zavádzajú miniaturizované operačné nástroje a kamera. Brušná dutina sa napustí plynom (oxidom uhličitým), aby mal chirurg lepší prehľad v brušnej dutine. Žlčník sa vyťahuje von cez malý rez vedený pod alebo nad pupkom. Zákrok sa robí v narkóze a trvá približne pol hodiny až jednu hodinu. Po ňom pacient oddychuje niekoľko hodín na lôžku a ešte v deň výkonu je z kliniky jednodňovej chirurgie prepustený do domácej starostlivosti (v štátnej nemocnici zostáva pár dní). Určite však neodporúčame podceňovať rekonvalescenciu a pacient by mal dodržiavať odporúčania lekára. Rýchlosť návratu do zamestnania je individuálna, závisí predovšetkým od charakteru práce, či ide o sedavé zamestnanie (približne po týždni), alebo o fyzicky náročnú prácu (približne po 4 až 8 týždňoch). Viditeľnosť jaziev je vďaka použitiu najmodernejšej laparoskopickej technológie minimálna.
A čo keď sa kameň zakliní niekde v žlčových cestách alebo nebodaj v spomínanom Oddiho sfinkteri?
Vtedy sa dá urobiť tzv. endoskopická retrográdna cholangio-pankreatografia. Znie to komplikovane, ale ide vlastne o diagnostiku a následné odstránenie kameňov endoskopickou metódou. Cez ústa a žalúdok sa zavedie gastroskop/duodenoskop, čiže akýsi pracovný port s optikou. Dá sa tak dostať až do žlčovodov a vytiahnuť kameň, resp. narezať Oddiho sfinkter. Tým sa žlčové cesty uvoľnia a odtok žlče sa obnoví. Touto metódou je možné odstrániť kamene len zo žlčových ciest. Ak však nejaké ostanú v žlčníku, ten ich môže opäť vypudiť a upchať nimi žlčovod.
Musí pacient aj po operácii dodržiavať nejakú dlhodobú diétu?
Nuž, ako som už povedal, mení sa spôsob trávenia. Takže treba vynechať, resp. výrazne obmedziť vysmážané, pikantné, korenené a presolené jedlá s výraznou chuťou, čerstvé pečivo a chlieb, kysnuté cesto, cukrárske výrobky, čokoládu, kakao, zeleninu, ktorá nafukuje, všetky druhy ovocia s obsahom drobných zrniečok (maliny, ostružiny, ríbezle, čučoriedky, jahody, figy, hrozno…), z mäsa kačacinu, husacinu, mastné ryby, salámy, klobásy, oškvarky, z nápojov čiernu kávu, alkohol, chladené a bublinkové nápoje. Aj preto je lepšie žiť a stravovať sa tak, aby sme ten žlčník vyberať nemuseli, hoci svoju úlohu tu zohráva aj genetika.
Foto: archív MUDr. Muranského
MUDr. Július Muranský, MPH.
Skončil všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, prvú atestáciu z chirurgie získal v roku 1997, druhú v roku 2003. V roku 2017 získal titul MPH. Pracoval na chirurgickom oddelení NsP sv. Lukáša v Galante, do roku 2015 ako primár tohto oddelenia. Momentálne pracuje ako chirurg na Klinike jednodňovej chirurgie REVIVE v Bratislave a v Galante.