Hladom vo svete trpí takmer 820 miliónov ľudí, obezitou 672 miliónov. Alarmujúci je však nárast obéznych detí v školskom veku. Nadváhou trpí takmer šesť percent detí do piatich rokov a 338 miliónov detí v školskom veku a dospievajúcich, uvádza sa v správe ČTK.
Jedlo je síce našou existenčnou potrebou, ale môže sa stať aj nebezpečným návykom. Mnoho ľudí konzumuje jedlo nie vtedy, keď pociťuje hlad, ale mnohí ním zaháňajú nudu alebo riešia životné problémy. Rovnakým problémom je aj včas skončiť s jedením. Pocit sýtosti sa totiž dostaví až po 20 až 30 minútach. Preto treba jesť pomaly, nie hltavo a v najlepšom prestať. V opačnom prípade hrozí, že skonzumujeme viac, ako náš organizmus reálne potrebuje a po čase sa objavia zdravotné problémy, akútne či dlhodobé.
Niektoré výživové faktory súvisiace so zdravotnými rizikami:
- nadmerný príjem energie vedie k obezite
- vysoký príjem živočíšnych tukov v strave zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, podieľa sa na vzniku aterosklerózy – najznámejší je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda
- nadmerný príjem energie a vysoký príjem nasýtených tukov spájame so vznikom rakoviny prsníkov, vaječníkov, hrubého čreva a konečníka
- vysoký príjem jednoduchých cukrov zvyšuje výskyt zubného kazu
- vysoký príjem soli je spájaný so vznikom vysokého krvného tlaku a rakoviny žalúdka
- nízky príjem vápnika a vitamínu D môže viesť k vzniku osteoporózy
- nízky príjem jódu hrá úlohu pri poruchách štítnej žľazy
Pandémia obezity je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotníckych problémov súčasnosti. „Obezita zvyšuje riziko rozvoja chronických ochorení. Je zodpovedná za 60 % zvýšenie rizika rozvoja cukrovky 2. typu, za 20 % zvýšenie rizika rozvoja artériovej hypertenzie a ischemickej choroby srdca, za 10 až 30 % nárast onkologických ochorení. Z ostatných ochorení súvisiacich s obezitou sa najčastejšie vyskytujú ochorenia žlčníka, steatóza pečene, syndróm spánkového apnoe a osteoartritída,“ upozorňuje na zdravotné problémy súvisiace s nadváhou Ľubomíra Fábryová, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie a prezidentka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Podľa slov doktorky Fábryovej je obezita chronické progresívne ochorenie zapríčinené energetickou nerovnováhou medzi príjmom a výdajom kalórií.
Existuje mnoho „obezitogénnych“ faktorov, ktoré sa podieľajú na náraste hmotnosti. Patrí medzi ne menej fyzickej práce, aktívneho športu a pešej chôdze, čo súvisí s presunom populácie z vidieka do miest, s nárastom automobilovej dopravy, automatizáciou domácností a pasívnym trávením voľného času. Ďalšou príčinou je nadmerná spotreba vysokoenergetických potravín s vyšším obsahom tukov a cukrov.
S obezitou sú často spojené sociálne a aj psychologické problémy. Do popredia vystupujú predsudky voči obéznym, ktorí sú nimi často stigmatizovaní. Depresie a nízke sebavedomie môžu ovplyvniť kvalitu života človeka, jeho duševné zdravie, dosiahnutie vzdelania, ako aj vyhliadky na získanie zamestnania. S obezitou súvisia významné priame a nepriame náklady, ktoré značnou mierou zaťažujú zdravotnícky a sociálny systém.
Ako teda s nadváhou bojovať? „Je dôležité zmeniť zloženie stravy, konzumovať jedlo s nízkym obsahom tukov, komplexnými sacharidmi a vysokým obsahom vlákniny v strave, jesť viac ovocia v dopoludňajších hodinách a zeleninu v priebehu celého dňa. Ideálne je jedávať aspoň päťkrát denne menšie porcie a vynechať konzumáciu sladených nápojov,“ priblížila doktorka Fábryová. A, samozrejme, dôležitý je aj pohyb.
Obezita a životný štýl
Vznik obezity najviac ovplyvňuje primárna príčina, ktorou je nesprávna výživa. Pomer prijatých a spálených kalórií či kilojoulov je síce veľmi dôležitý, nie vždy však rovnaké množstvo prijatej a vydanej energie znamená aj správnu výživu. Záleží totiž aj na pomere výživných látok (živín) v zdroji potravy. Ide najmä o pomer živín, ktoré dodávajú energiu, tj. makroživín, teda sacharidov, tukov a bielkovín. Ak sú v zlej kombinácii, telo ich nemôže využiť dokonale a ukladá si ich do zásob. Aj to jedna z príčin vzniku obezity.
Pribúdanie tuku je tiež spôsobené podceňovaním glykemického indexu potravín (GI), ale aj nesprávnym rozložením potravy a jej skladby počas dňa. Krátkodobé či drastické redukčné diéty schudnutiu nepomáhajú. Cestou k odstráneniu obezity je dlhodobá, doživotná správna výživa.
Zásady, ktoré treba dodržiavať
- Pri príjme potravy dbať na jej energetickú vyváženosť – teda prijať iba toľko energie, koľko človek spotrebuje, (alebo pri chudnutí menej, než spotrebuje), a tiež dbať aj na jej nutričné zloženie. Je dôležité zohľadniť aj tzv. glykemický index potravín.
- Znížiť príjem energie z makroživín, ktoré nie sú jej prioritným zdrojom, tj. energie z tukov a z bielkovín. Prioritným zdrojom energie sú sacharidy, ale sacharidy z kategórie komplexných (zložitých) sacharidov.
- Správne rozložiť príjem energie v potrave prijímanej počas celého dňa.
- Prípadné tukové rezervy „spáliť“ adekvátnym aeróbnym pohybom.
- Prijímať viac surovej stravy (rastlinná strava), ktorá obsahuje veľké množstvo vlákniny, čo zaručuje okrem iných pozitívnych vplyvov aj dlhodobý pocit plnosti, ktorý je jedným z regulačných mechanizmov príjmu potravy.
- Vylúčiť sladké nápoje vrátane light nápojov.
- Pri redukcii hmotnosti treba zredukovať aj výdatné prílohy, ako sú knedle, zemiaky, ryža. Pomer cukrov, tukov a bielkovín musí byť v strave vyvážený. Ideálne je prijať 50 % zložitých sacharidov, 30 % tukov a 20 % bielkovín.
Na pohyb netreba zabúdať
- Súvislosť medzi výdajom energie a pohybom je však zložitejšia. K zvýšeniu energetického výdaja totiž prispieva nie iba samotný pohyb, ale aj fakt, že ešte mnoho hodín po cvičení je látková premena rýchlejšia. Pri pravidelnom pohybe sa tiež mení zloženie tela – stúpa percento svaloviny na úkor tuku, a tým sa zvyšuje bazálny metabolizmus. Ako sa hýbať pri chudnutí? Je veľmi dôležité rozhodnúť sa pre druh pohybu, ktorý chudnúci človek dokáže robiť pravidelne a s potešením tak, aby sa stal pevnou súčasťou jeho denného režimu. Najväčšou chybou, naopak, je začať sa aktívne hýbať a čoskoro s tým prestať. Preto je voľba vhodného pohybu veľmi dôležitá.
Pohyb má pri redukcii hmotnosti výrazný pozitívny efekt, ale len pri dodržaní niekoľkých pravidiel:
- zvýšená pohybová aktivita sa nesmie prehnane kompenzovať jedlom;
- rutinný pohyb by mal byť súčasťou každého dňa, aktívny intenzívny pohyb minimálne 3× týždenne;
- tuk sa spaľuje pri aeróbnej fáze pohybu, tá však musí trvať aspoň 30 minút.
Základným predpokladom je cvičiť pravidelne. Pri plánovaní pohybu treba vziať do úvahy pridružené ochorenia – srdca, pľúc či nosných kĺbov. Nevhodný typ pohybovej aktivity môže napríklad výrazne zhoršiť stav kĺbov pri artróze. V takých prípadoch je lepšie sa najskôr poradiť s fyzioterapeutom alebo ortopédom.
Dostatočný prísun tekutín pomáha aj pri chudnutí
Už jeden či dva poháre (200 až 400 ml) dokážu zaplniť žalúdok a človeka rýchlejšie zasýtiť. Navyše, aj voda má svoj objem – a pritom neobsahuje žiadnu nadbytočnú energiu. Dostatočný a pravidelný príjem tekutín, napríklad nízko mineralizovaných vôd, preukázateľne podporuje látkovú výmenu a zvyšuje energetický výdaj organizmu až o 30 percent. Už desať minút po konzumácii pol litra tekutín musí organizmus začať pracovať na „vyššie obrátky“. Energetický výdaj je najvyšší po 30 až 40 minútach. Odborníci uvádzajú, že ak človek denne vypije asi 1,5 litra vody, tak organizmus by mal za rok spáliť približne 73 000 kJ.
Nedostatočný príjem tekutín môže, naopak, viesť až k prejedaniu. Hlavnou príčinou je, že pocit hladu môže byť vyvolaný dehydratáciou organizmu. Každým pohybom, potením, dokonca aj každým výdychom organizmus stráca určité množstvo vody. Pri strate vody na úrovni asi jedného percenta telesnej hmotnosti vyšle telo signál – smäd. Často ho však ľudia mylne považujú za hlad, pričom je veľmi pravdepodobné, že telo namiesto jedla len potrebuje vhodnú tekutinu.
Tipy, ako zostaviť jedálny lístok
- majte doma kvalitné a chutné suroviny
- dbajte na pestrosť a pravidelnosť stravy
- zaraďujte potraviny bohaté na vlákninu (ovocie, zelenina, celozrnné výrobky, strukoviny)
- obmedzte jednoduché cukry (sladkosti, cukrovinky, sladké limonády)
- obmedzte početnosť tučných pokrmov
- naplánujte si dopredu jedálny lístok na nasledujúci deň
- pripravte si obed, ktorý môžete jesť aj na cestách
- nezabúdajte si na desiatu vziať ovocie, zeleninu a mliečne výrobky
- majte vždy poruke dostatok tekutín (voda, nesladený čaj)
Raňajky
- tvoria 20 % dennej dávky energie a nikdy ich nevynechávajte
- cca 1 600 kJ (pre človeka so sedavým zamestnaním)
Čo by mali obsahovať: polysacharidy (pečivo, müsli, obilné kaše), bielkoviny (mliečne výrobky – jogurt, syr, tvaroh, vajcia, chudá šunka), kvalitné tuky (kvalitné margaríny, občas maslo, orechy), ovocie alebo zelenina, tekutiny (nesladený čaj, káva, voda). Môžete si dopriať aj sladké raňajky, mali by však obsahovať dostatok bielkovín a vlákniny (obilné kaše, jogurt s vločkami, ovocím, orechmi a iné).
Desiata a olovrant
- 5 až 10 % dennej dávky energie. Sú dôležité, aby sme netrpeli hladom medzi hlavnými jedlami
- cca 800 kJ (pre bežného človeka so sedavým zamestnaním)
Čo by mali obsahovať: ovocie alebo zelenina (ovocie skôr dopoludnia), celozrnné obilniny (celozrnné pečivo, müsli, knäckebrot a iné), bielkoviny (mliečne výrobky, jogurty, kefíry, vajcia, chudá šunka, semená, orechy a iné), tekutiny (voda, nesladený čaj, káva)
Obed
- 35 % dennej energetickej dávky a mal by zabezpečiť všetky druhy živín – sacharidy s vlákninou, bielkoviny, tuky. Najlepším variantom je obed teplý, ale ak to situácia neumožní, je aj studený obed pri správnom nutričnom zložení plne dostačujúci. Pozor na nevhodné jedlá vo fast foodoch
- cca 2 600 kJ (pre bežného človeka so sedavým zamestnaním)
Čo by mal obsahovať: bielkoviny (chudé mäso, ryby, strukoviny, syry, vajcia, tofu a iné), príloha (zemiaky, ryža, cestoviny, kuskus), kvalitné tuky (rastlinný olej), zelenina – zeleninové oblohy, šaláty, tekutiny (nápoj, polievka)
Večera
- 25 až 30 % dennej energetickej dávky. Večerať by ste mali 3 až 4 hodiny pred spánkom
- cca 2 200 kJ (pre bežného človeka so sedavým zamestnaním)
Čo by mala obsahovať: kvalitné bielkoviny (chudé mäso, ryby, strukoviny, vajcia, mliečne výrobky, syry a iné), zeleninu, menšiu prílohu (celozrnné pečivo, cestoviny, ryža, kuskus, pohánka a iné), tekutiny (nápoj, polievka)
V boji s obezitou pomáha Všeobecná zdravotná poisťovňa
Nadváha a obezita sú vážne chronické ochorenia, ktoré skracujú život a ovplyvňujú jeho kvalitu. Každý nový tukový vankúšik na vašom tele zvyšuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby srdca, artrózy, cukrovky, respiračných i nádorových chorôb. Ak vám teda spolu s vekom pribúdajú aj kilogramy, zdravotná poisťovňa vám pomôže dostať kilogramy pod kontrolu.
Všeobecná zdravotná poisťovňa už vyše roka ponúka svojim poistencom vo vybraných kúpeľných zariadeniach špeciálny 10-dňový liečebno-preventívny program Obezita. Tento benefit kopíruje moderné trendy vo vyspelom svete a na Slovensku nemá nateraz konkurenciu. Jeho cieľom je nastaviť nefarmakologickú liečbu dospelým poistencom, ktorí nespĺňajú podmienky na úhradu kúpeľnej liečby z verejného zdravotného poistenia.
Do programu sa môžu zapojiť poistenci s BMI ≥ 30 alebo BMI > 28 v kombinácii s vysokým tlakom a poruchou metabolizmu tukov alebo cukrov. Jeho súčasťou je cielená edukácia zameraná na budovanie nových stravovacích návykov, lepšie pochopenie zloženia potravín a ich energetickej hodnoty, ale aj vzdelávanie a výber vhodných pohybových aktivít.
Poistencom poskytuje príspevok vo výške 30 % z bežnej úhrady za zdravotnú starostlivosť v kúpeľnom zariadení (maximálne 8 eur na deň). Ďalšiu, 12 % zľavu na stravu a ubytovanie dostanú poistenci VšZP od samotných kúpeľov.
Ak potrebujete liečbu, rozhodnite sa čo najskôr
VšZP sa komplexne venuje liečbe obezity ako jediná zdravotná poisťovňa na Slovensku. Vlani ju zabezpečila pre 8 889 svojich poistencov, ktorým v súvislosti s týmto ochorením poskytla zdravotnú starostlivosť za takmer milión eur.
Od roku 2016 hradí dospelým pacientom po vyčerpaní konzervatívnych možností liečbu morbídnej obezity, ktorá okrem operačného zákroku zahŕňa aj poradenstvo psychológa a služby ďalších špecialistov pred zákrokom i po jeho vykonaní.
Alarmujúcim je fakt, že viac ako tretinu z poistencov, ktorí sa vlani liečili na obezitu, tvorili deti do 15 rokov. Podľa najnovšej národnej správy o zdraví a so zdravím súvisiacim správaním 11-, 13– a 15-ročných školákov, ktorú materiálne a personálne podporila aj VšZP, nadhmotnosťou a obezitou trpia častejšie chlapci ako dievčatá. Z prieskumu, na ktorom sa na prelome rokov 2017/2018 zúčastnilo 1 500 školákov v každej zo spomínaných vekových kategórii, vyplynuli aj ďalšie zaujímavé fakty. Takmer polovica chlapcov a dievčat napríklad uviedla, že jedlo je jednou z hlavných vecí v ich živote. Viac ako každý tretí školák priznal, že jedáva sladkosti denne alebo viackrát za deň a približne pätina z nich potvrdila každodenné pitie sladených nápojov.
Odborníci varujú, že pri nedostatočnej pohybovej kompenzácii môže viesť takéto správanie k vzniku nadhmotnosti, od ktorej je už len krôčik k obezite. VšZP preto všeobecným lekárom pre deti a dorast zverila manažment zdravotnej starostlivosti o deti s obezitou od troch do siedmich rokov s cieľom zmeniť nepriaznivý trend v tejto oblasti.
Zabojujte s kilogramami navyše, pretože obezite je lepšie predchádzať, ako sa na ňu liečiť. Rozvoj tohto ochorenia podporuje stres, nedostatočný spánok, konzumácia jedál s vysokou energetickou hodnotou, ale aj sedavý spôsob života a znižujúca sa pohybová aktivita. Ak poznáte príčiny, môžete s nami riešiť ich dôsledky v rámci Dňa pre vaše zdravie. Zdravotná poisťovňa vlani usporiadala vyše 200 takýchto podujatí v rôznych častiach Slovenska, na ktoré zavítalo takmer 600-tisíc návštevníkov. Záujemcom urobili 55-tisíc meraní, aby mali predstavu o tom, v akej kondícii je ich telo.