Choré srdce nebolí. A cukrovkárom hrozia komplikácie

, 25.10.2019 06:00
lekár, doktor, tlak, srdce, EKG, pulz
Vysoký tlak vzniká často ako následok neriešeného problému nadváhy, obezity, zvýšeného cholesterolu či nesprávnej životosprávy. Autor:

Nadváhu či obezitu u detí by sme nemali podceňovať. Spája sa s ňou totiž 40-krát vyššie riziko rozvoja ochorení srdca a cukrovky. S celkovým životným štýlom súvisí nielen to, ako vyzeráme, ale aj chronické ochorenia, ktoré spočiatku nebolia, ale môžu mať fatálne následky.

Niektoré ochorenia si spôsobujeme sami, zlým stravovaním, nedostatkom pohybu, fajčením, veľkou psychickou záťažou, ale mnohé môžu byť aj dedičné. Správnym životným štýlom je však možné predispozície chronických ochorení, akými sú cukrovka, hypertenzia či vysoký cholesterol, znížiť alebo oddialiť.

Ochorenia obehovej sústavy patria medzi najčastejšie príčiny smrti a hospitalizácií na Slovensku aj vo svete. Vysoký tlak vzniká často ako následok neriešeného problému nadváhy, obezity, zvýšeného cholesterolu či nesprávnej životosprávy. Obvod pása u mužov viac ako 102 cm a u žien viac ako 88 cm je významným rizikovým faktorom. Hypertenzia je rizikom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas.

Napriek tomu, že mnoho pacientov nespolupracuje tak, ako by malo, dodržiavanie správnej liečby a zmena životného štýlu významne zlepšujú kontrolu krvného tlaku. Už pokles hmotnosti o päť kilogramov môže priniesť zníženie tlaku. Odborníci vyzývajú rodiny, aby sa pri predsavzatiach zmeny životného štýlu či aktívneho pohybu podporovali navzájom. Nie sú totiž dôležité len pre tých, ktorí hypertenziou už trpia, ale aj pre deti a ľudí s nadváhou či genetickou predispozíciou ochorení krvného obehu. „Pohyb je dôležitou súčasťou kardiovaskulárnej prevencie. Je užitočná nielen pre myseľ človeka a celkovú psychickú pohodu, ale dokázateľne znižuje pravdepodobnosť výskytu srdcových ochorení a mozgovej porážky, zlepšuje cirkuláciu krvi v tele, schopnosť organizmu využívať kyslík. Pomáha aj pri znižovaní krvného tlaku, prospieva spánku a napomáha celkovú kvalitu života,“ približuje všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová.

Zmeny v životospráve majú priaznivý účinok nielen na tlak krvi, ale aj na cholesterol. Zvýšená koncentrácia cholesterolu nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. „Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká koncentrácia cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek či poruchy erekcie u mužov,“ vysvetľuje Ivana Šoóšová, primárka ambulantného oddelenia NÚSCH Bratislava. Koncentráciu cholesterolu treba dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybom. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba.

Mnohí pacienti, pri snahe zmeniť životný štýl bojujú s mýtmi, ktoré sa spájajú so stravovaním. Základom jedálneho lístka by mala byť zelenina a ovocie, kvalitné bielkoviny, zložené sacharidy a primerané množstvo tukov. Pri ovocí a zelenine sa odporúča 4 až 5 porcií denne. Vhodné sú celozrnné výrobky, pokiaľ ide o mäso, odporúča sa hydina a ryby. „Ak chceme znížiť kardiovaskulárne riziko, mali by sme sa vyhnúť konzumácii potravín s obsahom trans-foriem mastných kyselín a nasýtených tukov, jednoduchých cukrov a soli, obmedziť alebo úplne vylúčiť údeniny, vyprážané jedlá, ale aj sladené nápoje. Pozornosť je nutné venovať nutrične vyváženej strave v prirodzenej forme, s dôrazom na potraviny rastlinného pôvodu ako cenného zdroja vlákniny, vitamínov, minerálnych látok a fytonutrientov potrebných pre zachovanie zdravia,“ vysvetlila doktorka Jana Babjaková z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave (NÚSCH) o tom, že zlyhávajúcich sŕdc stále pribúda. Na čo by si mali dávať pozor kardiologickí pacienti?

Polovici pacientov s cukrovkou hrozia srdcové komplikácie

Pre rozvoj diabetu 2. typu je charakteristické postupné zhoršovanie hospodárenia organizmu s glukózou – cukrom v krvi – v priebehu mnohých rokov (prediabetes). Priberanie na hmotnosti vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín (inzulínovej rezistencii) s počiatočným zvýšením a následným poklesom sekrécie inzulínu. Telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo a pečeň. Hladina cukru v krvi teda zostáva vysoká a pankreas reaguje tým, že produkuje ďalší, nadbytočný inzulín.

Tento stav má tiež vplyv na metabolizmus tukov. Keď v krvi koluje veľké množstvo glukózy, telo nemá potrebu využívať tuk ako alternatívny zdroj energie. Preto tuk prijatý v potrave nespotrebuje a rovno ho ukladá do zásob. Problémom sú aj poruchy sekrécie inzulínu, ktoré nastupujú u obéznych ľudí skôr a často telo nedokáže spracovať prijatý cukor a udržať hladinu glukózy v krvi v normále. Vzniká diabetes – ochorenie, pri ktorom bez liečby nekontrolovateľne stúpa hladina cukru v krvi.

Riziko vzniku diabetu je päťnásobne zvýšené u ľudí s BMI viac ako 25– až 28-násobne u tých, čo majú BMI viac ako 30, oproti ľuďom s BMI 21. Až 88 percent ľudí s novodiagnos­tikovaným diabetom 2. typu má zvýšenú hmotnosť. Približne polovica z nich je obéznych. Cukrovka je jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Pokiaľ nie je dostatočne kontrolované liečbou, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov.

Zdravším životným štýlom by sa dalo zabrániť až polovici prípadov diabetu 2. typu. Jednou z kľúčových úloh je minimalizovať príjem jednoduchých cukrov a nahradiť priemyselné potraviny s pridaným cukrom zdravším ovocím a zeleninou a sladené nápoje čistou vodou.

Ak sa zredukuje príjem cukru v strave v kombinácii so zdravším zložením stravy, riziko cukrovky 2. typu sa výrazne zníži:

  • Namiesto ovocných džúsov a sladených nápojov pite čistú vodu. Neprisládzajte si kávu.
  • Každý deň zjedzte aspoň tri porcie zeleniny. Vyberajte si listovú – zelený šalát, špenát či rukolu.
  • Denne si dajte aspoň tri kusy ovocia. Vyberajte si menej sladké druhy.
  • Ak máte chuť na maškrtu, dajte si kúsok ovocia, prirodzené neochutené orechy alebo mandle alebo kúsok tmavej (min. 70 %) čokolády.
  • Zredukujte denný príjem alkoholu na minimum, prípadne ho úplne vynechajte.
  • Jedzte chudé biele mäso, ryby a morské plody namiesto červeného mäsa, údenín a priemyselne spracovaných mäsových výrobkov.
  • Celozrnný chlieb namiesto bieleho chleba, celozrnné cestoviny namiesto bielych a hnedá ryža namiesto bielej.
  • Vyberajte si nenasýtené tuky (olivový, kukuričný či slnečnicový olej) namiesto nasýtených tukov (maslo, masť, kokosový či palmový olej).
Letný šalátik so sladkými jahodami a syrom feta

Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Rukolovo-jahodový šalát na Varecha.sk

Viac videoreceptov si pozrite v TV Varecha.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#srdcovo-cievne ochorenia #srdce #obezita #cukrovka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku