Na horách s traumatológom

Hory sú na prechádzky či ľahšie túry lákavé aj na jeseň či v zime. Čo však v prípade, že sa ocitneme v šmykľavom teréne a zraníme sa? "Za väčšinu turistických úrazov môže preceňovanie vlastných síl, neopatrnosť a nie vždy dostatočný výstroj," hovorí MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., traumatológ a chirurg na Klinike úrazovej chirurgie vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne.

07.12.2019 11:00
turistika Foto:
Traumatické zranenia sú v drvivej väčšine daňou za našu nepozornosť a podcenenie okolností.
debata

Sú turistické úrazy časté?

Úrazy sú prakticky na dennom poriadku, o čom svedčia štatistiky horských záchranných služieb i naše úrazové kliniky po Slovensku, kde sa počas celého roka stretávame s poraneniami, ktoré si ľudia priniesli z prírody. Aj keď ani kuchyňa nie je najbezpečnejšie miesto.

S akými najčastejšími zraneniami sa stretávate?

So zlomeninami končatín a vyvrtnutím nôh, či už členkov, alebo kolien, to sú stálice „turistických“ poranení. Nechýbajú odreniny, zranenia hlavy, otrasy mozgu. To však hovoríme o ľahkých zraneniach prevažne peších turistov. V posledných pätnástich rokoch však pribúda zranení z extrémnejších návštev prírody – napríklad horskí cyklisti prichádzajú, respektíve sú privážaní s komplikovanými polytraumami, teda viacerými poraneniami vrátane zlomenín rebier, chrbtice. Amatérski skalolezci či horolezci, jaskyniari, rogalisti, samozrejme, v zime lyžiari, v lete rafteri na vode, to všetko sú športy s pridanou hodnotou adrenalínového rizika a s tým spojenými zraneniami ťažšieho kalibru.

Zraniť sa môžeme aj pri bežnej turistike. Aké sú príčiny?

Traumatické zranenia sú v drvivej väčšine daňou za našu nepozornosť a podcenenie okolností. Sme zvyknutí chodiť po pevných podkladoch, a odrazu sme v horách, kde sú skaly, tráva, mach, mokré lístie na zemi, nerovný povrch, konáre. Druhý problém je snaha „prejsť kilometre“, pričom zabúdame na únavu, ktorá sa začne prejavovať tým, že sme nekoncentrovanejší, naše reflexy sa spomaľujú a v krízovej situácii nezareagujeme dosť rýchlo. Preto si treba dopriať pravidelné prestávky, doplniť energiu a piť dostatok tekutín.

Ako teda predchádzať úrazom?

Pohyb v prírode je v prvom rade o nohách. Je dôležité mať dobrú obuv. To je najdôležitejšia časť turistického výstroja. Aj na malú nevinnú prechádzku po nespevnených povrchoch si radšej vezmite turistickú obuv, lebo, najmä na jeseň, býva vlhko a klzko. Zlá obuv nám môže spôsobiť aj odreniny, pľuzgiere, stratíme citlivosť v nohách a je zle. Zlá obuv môže spôsobiť napríklad poškodenie nechtov na nohách a odrazu sa po jednej nevinnej túre musíte trištvrte roka starať o odumierajúce lôžko nechta. Mal som pacienta, ktorý sa vrátil z túry bez nechtového lôžka a to len preto, že podcenil správne uviazané šnúrky na topánke a nohu nemal pevnú.

Ak sa stane úraz, ako podať prvú pomoci?

Aj keď o dôležitosti prvej pomoci sa hovorí často, neraz sme v praxi bezradní. Ťažko však odpovedať jednoducho, vždy je to individuálne. Mali by sme mať so sebou aspoň nejaké obväzy či šatku, ktorou vieme fixovať ruku, dezinfekciu, nejaký leukoplast. A najmä nepanikáriť. Treba sa pripraviť aj na neočakávané reakcie, človek sa môže dostať do šoku a adrenalín mu pomôže prekonať istý čas aj veľkú bolesť. Mali sme aj na klinike úrazovej chirurgie pacientov, ktorí dokázali prejsť z kopcov k autu či záchranke aj so zlomeninami a čudesne vykĺbenými rukami a nič v tej chvíli necítili.

Čo s ľahšími zraneniami, ako sú podvrtnutia členkov?

Nepodceňoval by som zdanlivo ľahké zranenia. Môže to pôsobiť presne tým dojmom, veď je to „len“ členok, stačí natrieť octanom. Avšak členok je zložitá sústava kostí, šliach a svalov. A keď je niečo zložité, môže sa tam poškodiť čokoľvek. Vždy závisí od vnútorného pocitu človeka, nemali by sme byť hysterickí, ale opatrní.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zranenie #hory #Jaroslav Ridoško #traumatológ