Adherencia: Prístup pacientov k liečbe

Prístup pacienta k liečbe sa nazýva adherenciou. Koľkí z nás napríklad užívajú určené lieky a dodržujú režimové opatrenia? Ako sa to dá zlepšiť?

12.12.2019 14:00
doktor, fonendoskop Foto:
Pacient by mal byť riadne poučený o svojej chorobe, prognóze a význame liečby.
debata

Čo je to adherencia?

Slovom adherencia označujeme mieru spolupráce pacienta pri liečbe. Dôležité je predovšetkým to, či sa pacient riadi odporúčaním lekára, ako užívať lieky a aké dodržiavať režimové opatrenia. Spolupráca pacienta je totiž pre úspech liečby zásadná. Ak sa pacient radami lekára či lekárnika neriadi, hovoríme o tzv. non-adherencii (nespolupráci).

Prieskum: Ako sme na tom?

Často nedôsledný prístup k liečbe, nedodržiavanie jej pravidiel a celkový životný štýl pacientov s chronickými ochoreniami približuje aj prieskum Ipsos, ktorý iniciovala spoločnosť Teva Pharmaceuticals. Do prieskumu bolo zapojených približne tisíc Slovákov a Čechov, ktorí trpia diabetom II. typu, vysokým krvným tlakom alebo sa liečia v súvislosti s ochoreniami týkajúcimi sa nadváhy a obezity.

52 % žien a 48 % mužov s priemerným vekom 45 rokov – účastníci prieskumu

  • 30,2 bola priemerná hodnota BMI pacientov, čo je dôležitý ukazovateľ najmä v súvislosti s diabetom či obezitou
  • 81 % dopytovaných trpí ochoreniami srdca a ciev
  • 3/4 pacientov, ktorí trpia diabetom, hypertenziou alebo obezitou, v minulosti fajčili alebo fajčia stále
  • polovica opýtaných bojuje so stresom
  • 1/4 respondentov nemá pravidelnú alebo žiadnu pohybovú aktivitu
  • 40 % opýtaných si pravidelne doma meria tlak
  • 39 % opýtaných sa priznalo k príležitostnému alebo pravidelnému fajčeniu
  • iba 24 % respondentov má dostatočný spánok, teda spí sedem a viac hodín
  • 63 % pacientov dodržiava v rámci liečby pitný režim
  • 49 % sa pravidelne stravuje
  • 36 % dbá na dostatok odpočinku a relaxu
  • 51 % pacientov spolupracuje so svojím lekárom a dodržiava liečbu
  • 53 % však uvádza, že niekedy neužíva lieky podľa odporúčania lekára
  • 16 % sa priznáva k častému zanedbávaniu liekovej terapie
  • 19 % pacientov neužíva lieky keď sa cítia dobre
  • viac ako polovica pacientov s diabetom uviedla, že rozumie všetkým informáciám o svojom ochorení a liečbe
  • 30 % pacientov s obezitou zvládne bez váhania vymenovať všetky užívané lieky a 1/5 z nich si je istá, že lieky, ktoré užívajú, fungujú
  • iba 15 % dodržiava diétne opatrenia a pohybový režim
  • 61 % dodržiava farmakologickú liečbu
  • 82 % dopytovaných sa lieči na hypertenziu, viac než 57 % má problémy s hladinou cholesterolu a približne 30 % trpí diabetom
  • 41,4 % opýtaných má nadváhu, takmer 30 % obezitu 1. stupňa
  • až 84 % pacientov dôveruje svojmu lekárovi

Pacient by mal mať vedomosti o svojom ochorení

Prečo je spolupráca dôležitá?

Zapojenie pacienta do terapeutického procesu významne zvyšuje účinnosť liečby. Preto by mal byť pacient riadne poučený o svojej chorobe, prognóze a význame liečby. Mal by byť informovaný o všetkých terapeutických možnostiach, ich prínosoch a rizikách, pravdepodobnosti dosiahnutia dobrých výsledkov – a to s použitím vhodných pomôcok, ako sú napríklad informačné letáky či efektívne komunikačné techniky. Treba ho poučiť, že sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky a aký je najlepší spôsob ich riešenia. Pacient by zároveň mal mať možnosť vyjadriť vlastné preferencie, je však vhodné ho upozorniť, že jeho názor iba doplní, nenahradí však rozhodnutie lekára. Počas liečby by mal lekár pacienta informovať o dosiahnutých výsledkoch, ak je to možné v číslach. Adherencia je dynamický proces, preto treba liečbu hodnotiť ustavične.

Ako zvýšiť adherenciu k liečbe?

Pri výbere terapie a každej jej zmene je nutný individuálny prístup. Súčasťou starostlivosti o pacienta je edukácia o chorobe, všetkých možnostiach liečby, jej význame, o možných nežiaducich účinkoch a v prípade väčšiny ochorení i o potrebe zmeny životného štýlu. Dôležité je vysvetliť pacientovi reálne očakávania a informovať ho o doterajších výsledkoch jeho liečby. Adherenciu je možné podporiť opakovaním informácií a zisťovaním, ako pacient svoju chorobu a liečbu vníma. To všetko umožní priateľská a otvorená atmosféra v ambulancii lekára. Významný je už prvý kontakt lekára s pacientom, ktorý môže predurčiť ďalšiu komunikáciu, najmä ak ide o liečbu chronického ochorenia, ktorá je dlhodobá či celoživotná. Prípadnú non adherenciu treba čiastočne považovať aj za zlyhanie lekára.

Efektívna komunikácia? Zrkadlenie, parafráza, otázky, overenie porozumenia

Zrkadlenie: Jedna z najnáročnejších komunikačných techník, pri ktorej lekár odhaľuje pacientove emócie, pomenúva ich a prejavuje ich akceptáciu. Ide o priznanie prežívať práve také emócie, ako sú napríklad strach, zlosť či smútok, ktoré sú prirodzenou súčasťou vyrovnávania sa s chronickou diagnózou. Ani pozitívne emócie však nie sú výnimočné. Chronickí pacienti sa tiež so zdravotníkmi radi delia o niektoré momenty svojho života. Aj tu sa otvára priestor, ako na pacientove emócie reagovať, prejaviť o neho záujem aj ako o človeka a rešpekt. Prekážkou v týchto schopnostiach sú pre zdravotníkov neschopnosť slovami vyjadriť svoju situáciu a tiež vlastné emocionálne prekážky a bloky. Lekár môže mať strach, či reaguje správne, či nespustí ďalšiu lavínu emócií atď. Pacient, ktorý zaznamená, že lekár vníma jeho pocity, nemá potrebu ich ďalej zosilňovať a prejavovať. Cíti sa prijatý a akceptovaný.

Parafráza: Technika, ktorá sa používa intuitívne a automaticky. Je účinná tam, kde zdravotník potrebuje získať čas, utriediť si informácie, zdôrazniť to dôležité, čo pacient povedal, selektívne vybrať fakty z jeho výpovede tak, aby predišiel vznikajúcemu konfliktu. Zároveň je to ďalší efektívny nástroj prejavenia záujmu o pacienta.

Rozdiel medzi otvorenými a uzavretými otázkami je všeobecne známy, otvorené otázky sa používajú najmä tam, kde je nutné zistiť viac faktov. Skúsenosť však ukazuje, že zdravotníci často používajú uzavreté otázky a to aj tam, kde by vhodne formulovaná otvorená otázka zabránila nedorozumeniu a následnej chybe v užívaní lieku a s tým súvisiaceho riešenia možných náhlych komplikácií. Dôvodom môže byť obava lekára, že sa pacient „rozrozpráva“ a on nebude vedieť rozhovor ukončiť. Svoju úlohu môže zohrávať aj obava, že odporúčania a inštrukcie neboli pre pacienta zrozumiteľné. Mylným dôvodom môže byť aj snaha o úsporu času uzavretými otázkami. Zle urobená edukácia pacienta však neskôr prinesie niekoľkonásobne vyššiu potrebu času i energie a tomu sa dá vhodne kladenými otvorenými otázkami zabrániť.

Metóda teach back pochádza z princípu otvorených otázok, ktoré vyvolávajú aktívne reakcie a odpovede pacienta. To, čo pacient počuje, ako tomu rozumie a v akom súlade s tým je, ovplyvňuje to, ako sa bude správať v rámci liečebného režimu – teda ovplyvňuje jeho adherenciu. Východiskom tejto metódy je fakt, že človek si dokáže zapamätať a vykonávať len zlomok toho, čo iba počuje. Zásady teach back: podpora aktívnej reakcie pacienta – zopakovanie povedaného jeho vlastnými slovami, neuspokojiť sa so súhlasom na uzavretú otázku, chcieť vedieť viac – ako pacient rozumie, čomu konkrétne nerozumie, čo chápe mylne, čo a ako bude robiť, čím začne, opakovaná kontrola a podpora už osvojených poznatkov a zručností.

Šumy a prekážky v komunikácii lekár – pacient

Zo strany lekára: používanie prílišného množstva odborných výrazov, „zahltenie“ pacienta informáciami, rýchla reč, málo praktických príkladov, zlá forma podania informácií vzhľadom na vzdelanie, zamestnanie, aktuálny psychický a fyzický stav pacienta, príliš veľa negatívnych informácií, pacient nevie, aký je plán spolupráce a čo od neho lekár očakáva.

Zo strany pacienta: neštandardná situácia, obavy, úzkosť až strach, vplyv prostredia zdravotníckeho zariadenia, neporozumenie, zúžené myslenie, stres, rešpekt pred lekárom, nesmelosť pri dopytovaní, obavy pýtať sa, ak nerozumie, priveľa informácií, neochota meniť svoje návyky.

Haló efekt lekár-pacient-lekár: tendencia posudzovať partnera v komunikácii podľa toho, ako vyzerá, aký robí prvý dojem (až desaťkrát väčšiu dôležitosť pripisujeme prvému dojmu), než čo hovorí lekár alebo pacient a ako sa správa.

Desatoro: Ako dosiahnuť dobrú adherenciu

…pre lekára

  1. Lekár by mal pacientovi zrozumiteľne a trpezlivo vysvetliť podstatu ochorenia a princíp liečby, prispôsobiť liečbu individuálnym potrebám pacienta.
  2. Zdôrazniť pacientovi dôležitosť liečby a rizika non-adherencie.
  3. Reagovať na pacientove otázky ústretovo, udržiavať očný kontakt, snažiť sa ho motivovať.
  4. Odporučiť pacientovi, aby si informácie písal, poskytnúť mu vhodné informačné materiály.
  5. Odporučiť pacientovi používanie upomienok na mobilnom telefóne, prípadne vhodnú aplikáciu pre inteligentné telefóny.
  6. Navrhnúť, aby pacient do liečby zapojil svoju rodinu.
  7. Opakovať dôležité informácie o spôsobe užívania liekov.
  8. Pripomínať pacientovi zásady zdravého životného štýlu.
  9. Overovať si pri každej návšteve, že rozumie odporúčaniam na liečbu.
  10. U problematických pacientov zvýšiť počet kontrol.

…pre pacientov

  1. Vypočujte si všetky informácie, ktoré vám lekár poskytuje.
  2. Ak niečomu nerozumiete, nebojte sa opýtať.
  3. Uchovajte si a využívajte všetky informačné materiály, ktoré vám lekár poskytol.
  4. Snažte sa lieky užívať presne tak, ako vám ich predpísal lekár.
  5. Používajte nejakú formu pripomienok (napríklad v mobilnom telefóne), aby ste nezabúdali lieky užívať.
  6. Snažte sa dodržiavať zásady zdravého životného štýlu.
  7. Dodržiavajte všetky ďalšie odporúčania lekára.
  8. Ak vám liečba z nejakého dôvodu nevyhovuje alebo sa u vás objavia nežiaduce účinky, informujte o tom lekára.
  9. Hovorte o svojej chorobe a liečbe so svojimi blízkymi.
  10. Majte na pamäti, že ak budete odporúčania lekára dodržiavať, bude liečba účinná a pomôže vám.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #liečba pacientov #adherencia