MUDr. Zdenko Killinger: Rednutie kostí nepriamo zabíja

, 29.11.2019 06:00
lekár, kosť, chrbtica, rontgen, osteoporóza
Pred osteoporózou chráni dostatok pohybu a dostatočný príjem vápnika a vitamínu D už od detstva. Autor:

Osteoporóza sa považuje za závažný medicínsky problém, keďže jedna z dvoch žien a jeden z piatich mužov po päťdesiatke utrpia zlomeninu následkom rednutia kostí. Zhovárame sa o nej s doc. MUDr. Zdenkom Killingerom, PhD, vedúcim lekárom Osteocentra V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.

Keďže osteoporóza nebolí, ako máme vedieť, že kosti nám kradne tento tichý zlodej?

To je pravda, obyčajne nebolí a vo včasných štádiách ani nemá typický klinický obraz. Preto je na ňu potrebné myslieť predovšetkým v prípade starších pacientov s rizikovými faktormi, po prekonanej zlomenine pri malej traume a u mladších ľudí v prípade, že majú ochorenia znižujúce hustotu kosti.

Tak ako pri väčšine iných diagnóz predpokladám, že aj pri prevencii rednutia kostí existujú rizikové faktory, ktoré sú ovplyvniteľné, a také, na ktoré vplyv nemáme.

Áno, medzi tie neovplyvniteľné patrí vyšší vek, skorý nástup menopauzy, genetická záťaž či vplyvy iných ochorení. Starnutiu a dedičným vplyvom nezabránime, predčasnej menopauze tiež nie, takže ak má žena poslednú menštruáciu pred štyridsaťpäťkou, automaticky je v riziku, pretože ju príliš skoro prestali chrániť ženské pohlavné hormóny. Takisto sú tu rôzne ochorenia, ktoré vedú ku tzv. sekundárnej osteoporóze. Čo však pozitívne ovplyvniť vieme, je životný štýl. Škodí fajčenie i nadmerný príjem alkoholu – dokázalo sa, že fajčiari majú oproti nefajčiarom nižšiu hustotu kostí a vyššie riziko zlomenín. Navyše ženy fajčiarky majú oproti nefajčiarkam nižšie hladiny estrogénu, čo je kľúčová látka v ochrane zdravých kostí, a tiež sa u nich skôr začína menopauza. Pred osteoporózou chráni dostatok pohybu a dostatočný príjem vápnika a vitamínu D už od detstva. Osteoporóze sa hovorí aj ochorenie detského veku, ktoré sa prejaví v starobe. 90 % celkového objemu kostnej hmoty sa totiž vytvára v detstve, a najmä v adolescencii. V tomto prípade teda doslovne platí, že „čo si v mladosti nahonobíš, v starobe akoby si našiel“. Takisto je možné určitým preventívnym správaním zabrániť pádom.

Ale osteoporózu nespôsobí nevyhnutne pád, však? Je známe, že o zlomeninách chrbtice, keď sa oslabené stavce akoby „zrútia“, často ľudia ani nevedia.

Podozrenie na osteoporózu vzniká, keď sa kosť zlomí po minimálnom úraze. Medzi prvé osteoporotické zlomeniny často patrí zlomenina predlaktia. Medzi časté osteoporotické zlomeniny patria zlomeniny stavcov, najzávažnejšie sú však zlomeniny bedrovej kosti. Po prvej zlomenine je o 50 až 86 % vyššie riziko následnej zlomeniny. A po zlomenine bedrovej kosti umiera do roka až 20 % pacientov, pretože bedrá si lámu najmä starí ľudia. A 87 % takýchto zlomenín u ľudí nad 65 rokov je práve následkom pádov. Ku väčšine pádov dôjde v domácom prostredí, takže sa treba zamyslieť, ako im zabrániť. Je osvetlenie doma dostatočné? Nezavadzajú prahy dverí? Nemá starý človek nevhodnú obuv? Neužíva psychofarmaká, z ktorých má závraty? To je to preventívne správanie. Samozrejme, relatívne často sa stáva, že keď ide o zlomeninu stavca, u pacienta sa na to príde náhodne, pretože nie vždy má bolesti a bolesťami chrbtice napokon trpíme všetci.

Štatistika, že po zlomenine bedrovej kosti do roka takmer štvrtina pacientov zomrie, znie hrozivo. Skúste, prosím, vysvetliť tie príčiny, ktoré najmä mladším ľuďom nemusia byť jasné.

Zatiaľ čo ostatné zlomeniny sa často liečia ambulantne, pri zlomenine bedrovej kosti je nevyhnutná hospitalizácia a operácia. Viac ako 50 % hospitalizácií je pre zlomeniny bedier, aj preto tu máme najlepšie epidemiologické dáta. Pacient, starý človek, dlhodobo leží v nemocnici s vysokým rizikom nemocničných infekcií, hrozia mu preležaniny, zápaly pľúc, embólia. Obyčajne sa nevráti do štádia, v akom bol predtým. Rok po fraktúre bedrovej kosti 80 % pacientov stále vyžaduje ošetrovateľskú starostlivosť, sú neschopní bežných denných aktivít, 40 % je neschopných chôdze bez pomoci. Podľa údajov, ktoré máme, riziko úmrtia po zlomenine bedier je dvojnásobné ešte desať rokov po vzniku zlomeniny. Odhliadnuc od toho, že je to nesmierne náročné na finančné prostriedky a čas, osteoporóza takto nepriamo vedie k smrti.

Na tlačovej konferencii ste počas prednášky spomínali, že nízka hustota kosti a zlá kvalita kosti sú dve rozličné veci. Že niekedy denzitometer pacientovi ani nenameria osteoporózu, ale hoci iba jej predstupeň, osteopéniu, a kosti sa týmto ľuďom môžu tiež ľahšie zlomiť. Ako je to možné?

To je aj dôvod, prečo riziko osteoporózy u konkrétneho pacienta neurčujeme len na základe merania hustoty kostí, denzitometrie, ale aj s pomocou zhodnotenia všetkých rizikových faktorov. Pomôcť nám môže použitie dotazníka, ktorý má skratku FRAX. Po dodaní potrebných dát do tohto dotazníka vieme vyhodnotiť riziko budúcej osteoporotickej zlomeniny. Nekvalitná kosť sa totiž nerovná výlučne jej nízka hustota. Na riziko zlomenín majú negatívny vplyv aj mnohé ochorenia a viaceré lieky. Pacientov sa preto v dotazníku pýtame na ich vek, hmotnosť, pohlavie, prekonané zlomeniny u nich aj u rodičov, fajčenie, užívanie glukokortikoidov, reumatoidnú artritídu a podobne. Je tu epidémia autoimunitných ochorení ako celiakia či zápalové ochorenia čriev. Do systému zadáme aj výsledky denzitometrie. Na základe toho nám program urobí individuálny profil pacienta a vyhodnotí pravdepodobnosť zlomeniny krčka stehennej kosti v najbližších desiatich rokoch. A podľa tohto rizika sa musíme zariadiť v rámci prevencie a liečby.

Kedy ísť na denzitometriu?

Ak má lekár podozrenie na osteoporózu na základe rtg vyšetrenia, žena prekonala zlomeninu po malej traume alebo aj bez nej, resp. zlomeniny sa vyskytujú v rodine, možno ju poslať na denzitometrické vyšetrenie aj pred 65. rokom veku. Ženy bez rizikových faktorov by mali navštíviť denzitometrické pracovisko po 65. roku života. Najlepším indikátorom rednutia kostí je oblasť chrbtice a krčka stehennej kosti. Osteoporóza sa netýka iba žien. Výhodou mužov je síce fakt, že v mladosti majú zvyčajne viac kostnej hmoty (i svaloviny) ako ženy, ale aj muži, predovšetkým po 70. roku života môžu trpieť osteoporózou. Najčastejšie majú tzv. sekundárnu osteoporózu následkom iných ochorení a užívania „rizikových“ liečiv. Muži majú navyše dvakrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia po zlomenine bedier v porovnaní so ženami.

MUDr. Zdenko Killinger.
MUDr. Zdenko Killinger. Autor: archív Z. Killingera

doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD.

Absolvent Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1985. V roku 1988 atestoval z vnútorného lekárstva a v roku 1992 z reumato­lógie. Titul PhD. obhájil na LF UK v Bratislave v roku 2000.

Od roku 2008 je docentom v odbore interná medicína. Pracuje ako vedúci Osteocentra na V. internej klinike LF UK a UN v Bratislave.

Rizikové faktory

neovplyvniteľné

  • vek nad 65 rokov – hoci riziko začína výrazne narastať po päťdesiatke
  • ženské pohlavie
  • menopauza alebo hysterektómia (vybratie maternice)
  • genetické faktory – osteoporóza v rodinnej anamnéze
  • oneskorený nástup prvej menštruácie
  • nuliparita (žiadny pôrod ani tehotenstvo)
  • etnický pôvod (kaukazské etnikum)
  • hypogonadizmus (nedostatočné vylučovanie testosterónu u mužov)

ovplyvniteľné

  • poruchy stravovania
  • nízky index telesnej hmotnosti (BMI) – nižší ako 19
  • znížená činnosť žliaz produkujúcich pohlavné hormóny
  • fajčenie a alkohol
  • nedostatok vitamínu D
  • nedostatok fyzickej aktivity
  • niektoré ochorenia (obličiek, čriev, anorexia…)
  • dlhodobá liečba niektorými liekmi – napr. kortikoidmi, liekmi na štítnu žľazu, antiepileptikami, antacidmi…
  • časté pády

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#osteoporóza #MUDr. Zdenko Killinger
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku