Astma
Definovaná je ako chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, predovšetkým priedušiek, ktoré sa prejavuje dýchacími ťažkosťami, pískavým dychom, dráždivým kašľom a dlhodobo pretrvávajúcou nádchou. Na jej vzniku sa podieľajú aj genetické faktory či silné dráždivé chemické látky. Zápal má pôvod v alergickej odpovedi na vonkajší podnet, na rozdiel od klasického zápalu priedušiek, kde organizmus reaguje na prítomnosť baktérií alebo vírusov. Do tohto procesu sa zapájajú bunky imunitného systému s dominantným postavením najmä eozinofilných leukocytov. Ak človek trpí na astmu, zápalový proces zapríčiní zdurenie steny priedušiek, následkom čoho sa obmedzí prietok vzduchu, najmä pri výdychu. Zároveň sa zvyšuje produkcia hlienu v prieduškách a dochádza k bronchostrikcii – sťahujú sa hladké svaly v prieduškách.
Príznaky astmy: opakované záchvaty pískania, dýchavičnosť, zvieranie na hrudníku, kašeľ, najmä nadránom.
Astmatický záchvat vzniká ako následok zvýšenej reaktivity dýchacích ciest astmatika spôsobenej zápalovým procesom na rôzne podnety (vírusy, baktérie, alergény, námaha, emócie, chlad či lieky), ktoré u zdravého človeka nevyvolávajú žiadnu reakciu. Hoci sa astmatické záchvaty alebo takzvané exacerbácie nevyskytujú vo všeobecnosti často, je dôležité si uvedomiť, že astma je chronické ochorenie. Aj v prípade, že pacient nemá symptómy a cíti sa dobre, zápalová reakcia je prítomná, vďaka správnej liečbe je ochorenie pod kontrolou.
Astma je ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť, ale pomocou liekov sa darí udržať prejavy astmy u astmatikov na minime. Pri správne zvolenej a pravidelne podávanej liečbe je možné vyhnúť sa zhoršeniu stavu či už v noci, alebo aj cez deň, znížiť potrebu podávania takzvanej uvoľňovacej/záchrannej liečby a oddialiť výskyt exacerbácie.
Neliečená astma: môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v niektorých prípadoch môže spôsobiť aj smrť. K pacientom s vysokým rizikom úmrtia na astmu patria tí, ktorí majú v anamnéze ťažké astmatické záchvaty, pacienti bez preventívnej liečby a pacienti liečení vysokými dávkami systémových kortikosteroidov. Najväčšiu skupinu však vraj tvoria pacienti, ktorí nespolupracujú so svojím ošetrujúcim lekárom a nedodržujú režim liečby.
Na Slovensku je v súčasnosti liečených 102 386 ľudí na bronchiálnu astmu, z toho vyše 6 000 ľudí má ťažkú formu. Astma je tiež šiestym najčastejším dôvodom kúpeľnej liečby.
Idiopatická pľúcna fibróza (IPF)
Je zriedkavým ochorením a trpia ním na Slovensku desiatky pacientov. Vážna diagnóza pritom býva pre viacerých pacientov šokom. Slovo „idiopatická“ znamená, že nepoznáme presnú príčinu ochorenia, termín „pľúcna fibróza“ označuje proces, pri ktorom sa pľúcne tkanivo zjazví, zhrubne alebo stvrdne v snahe hojiť sa po opakovanom poškodení.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jemné vzduchové vačky a krvné cievy v pľúcach sú dôležité pre zabezpečenie kyslíka, ktorý potrebuje každý orgán v tele. Keď dýchame, kyslík sa dostáva cez pľúca do krvného obehu. Odtiaľ ide do srdca a ďalej do celého tela, čím zabezpečuje okysličovanie tkanív a orgánov a umožňuje ich správne fungovanie. Keď je však tkanivo pľúc zjazvené a zhrubnuté pľúcnou fibrózou, znižuje sa schopnosť dopravovať kyslík z pľúc do krvného obehu a telo začne trpieť jeho nedostatkom.
Zjazvenie pľúc a nízka hladina kyslíka zároveň sťažujú dýchanie. Začne sa objavovať dýchavica pri námahe alebo aj v pokoji a suchý kašeľ. Keď zjazvenie pľúc pokračuje ďalej, stále menej a menej pľúcnych buniek je zdravých a schopných vykonávať výmenu plynov a „posielať“ kyslík do krvného obehu. Dýchanie je čoraz ťažšie, až človek nevyhnutne potrebuje liečbu kyslíkom, pretože dýchaním si ho už nedokáže zabezpečiť dostatok.
Presná príčina vzniku ochorenia nie je zatiaľ známa, ale pravdepodobne je zjazvenie pľúcneho tkaniva dôsledkom opakovaného poranenia výstelky pľúc. Bunky pľúcnych mechúrikov na toto poranenie reagujú aktivitou, ktorá postupne vedie k zjazvovaniu poškodeného tkaniva. V pokročilom štádiu fibrózy tkanivo hrubne a pľúcna stavba sa narúša.
Kvalita života pacientov s chronickými, nevyliečiteľnými ochoreniami
- Psychické problémy, najmä úzkosť a depresia, si získavajú čoraz väčšiu pozornosť a nemali by sa prehliadať pri hodnotení kvality života pacientov s chronickými respiračnými ochoreniami. Obe sú považované pri chronických ochoreniach za rizikový faktor nízkej adherencie k liečbe, zvýšenej mortality a zvýšeného využívania zdravotnej starostlivosti.
- Fyzické ochorenie je závažnou udalosťou, ktorá vo významnej miere ovplyvní život človeka. Je ovplyvnené jeho každodenné fungovanie, práca či vzťahy v rodine, čo je rizikový faktor pre vznik depresie, ktorá má následne vplyv aj na liečbu a adherenciu pacienta.
- Úzkosť a depresia sú považované za významné psychologické faktory ovplyvňujúce vznik a priebeh ochorenia. U pacientov s chronickými ochoreniami navyše existuje zvýšené riziko ich výskytu. Depresia, sociálna izolácia a nízka miera opory zo strany blízkych zase smerujú k vzniku a rozvoju ďalších zdravotných problémov.
- Úzkosť môžeme definovať ako nepríjemný duševný stav, negatívnu emóciu, ktorá je sprevádzaná akousi zlou predtuchou. Ide o emóciu, ktorá sa ťažko verbalizuje a často sa orientuje na to, čo len má prísť. Prejavuje sa pocitmi únavy, vyčerpanosti a duševným napätím, ktoré obmedzuje aktivitu či celkový výkon postihnutého.
- Depresia je viac než len pocit smútku. Je charakterizovaná najmä nedostatkom energie, zlou náladou, stratou záujmu. Zahŕňa veľké množstvo symptómov, medzi ktoré patria aj problémy so spánkom, pocity viny, zbytočnosti, poruchy príjmu potravy, smútok či v niektorých prípadoch dokonca aj myšlienky na samovraždu. Riziko je najvyššie v čase potvrdenia diagnózy a v skorých štádiách choroby.
- Človek je spoločenský tvor, ktorý je od prirodzenosti zvyknutý združovať sa a žiť v spoločnosti s ďalšími ľuďmi. Odborníci tvrdia, že spoločenská izolácia prameniaca z problémov, ktoré pacient prežíva, môže byť rovnakým stresom ako napríklad hladovanie. Pacienti s chronickými ochoreniami majú sklony k izolácii ešte väčšie. Nielen pri chronických ochoreniach je dôležitá podpora rodiny.