Menšie riziko arytmií
Juhokórejská štúdia, zverejnená v odbornom časopise European Journal of Preventive Cardiology sa zameriava na tému ústna hygiena iným spôsobom. Podľa nej majú ľudia, ktorí si čistia zuby aspoň trikrát denne, menšie riziko srdcových arytmií a zlyhania srdca.
Sotva sa v nejakom inom mieste v našom tele pohybuje viac baktérií ako práve v ústnej dutine. Ak čistenie zubov zanedbávame, prestávame ich mať pod kontrolou. V dôsledku toho môžu vzniknúť zápaly, ktoré spočiatku ovplyvňujú zuby a ďasná, potom putujú cez nervové dráhy a krvné cievy v tele.
Srdcové a pľúcne zápaly
Súvis medzi zubnou hygienou a mnohými chorobami je známy už nejaký čas – napríklad pri zápaloch pľúc, srdca, erektilnej dysfunkcii, infarkte a mozgovej príhode. Ďalšia možná prepojitosť sa zistila v štúdii juhokórejskej Ženskej univerzity Ewha.
Tím okolo Tae-Jing Song využili analýzu databázy Národného systému zdravotného poistenia a vybrali 161.286 účastníkov vo veku od 40 do 79 rokov, anamnéza ktorých nezahŕňala srdcové problémy. Pri pozorovaní sledovali údaje o výške, váhe, laboratórne výsledky, ochorenia, životný štýl, ústne zdravie a hygienu. O desať rokov neskôr pozorovanie opakovali. V tom čase malo 4911 účastníkov (3 percentá) predsieňovú fibriláciu – čiže srdcovú arytmiu – a u 7971 (4,9 percent) sa vyvinula akútna srdcová príhoda.
Pozoruhodné bolo, že tí účastníci, ktorí si čistili zuby trikrát denne alebo dokonca častejšie, mali o desať percent nižšie riziko fibrilácie predsiení a o 12 percent nižšie riziko srdcového zlyhania ako tí s horšou ústnou hygienou. Pozitívny vplyv malo aj opakované profesionálne čistenie zubov. Tieto výsledky boli nezávislé od faktorov ako je vek, pohlavie, sociálno-ekonomický status, pravidelný pohyb, príjem alkoholu, body mass index a iné faktory ako je vysoký krvný tlak.
Vedci naznačujú, že pravidelné čistenie zubov redukuje baktérie v ťažko dostupných miestach medzi ďasnami a zubami, čo im bráni preniknúť do krvného obehu. Štúdii na vážnosti pridáva aj fakt, že ju vyzdvihujú aj lekári Pascal Meyre z univerzitnej kliniky v Baseli a David Conen z kanadskej univerzity McMaster. Poznamenávajú však, že faktory ako úroveň vzdelania a rodinný stav sa nezisťovali a nezohľadňovali, hoci na ústnu hygienu mali preukázateľný vplyv.