Zrak najviac ochráni prevencia

Ľudské oko je jedným z najdokonalejších orgánov nášho tela. Vďaka zraku vnímame až 80 % informácií z okolitého sveta. Akékoľvek očné ochorenie alebo chyba majú za následok zníženú kvalitu videnia, a teda aj života.

20.12.2019 12:00
oko Foto:
Zo svetovej populácie, čo je dnes viac než sedem miliárd ľudí, je nevidomých približne 36 miliónov.
debata

Až 75 percentám očných ochorení sa dá predchádzať práve prevenciou, hovoria štatistiky. Preto je dôležité pravidelne absolvovať prehliadku u oftalmológa.

Viac ako miliarda ľudí má zhoršený zrak len preto, že nenosí okuliare. Dôvodov na to môže byť hneď niekoľko. Medzinárodná agentúra na prevenciu slepoty uvádza, že najviac ohrození ľudia žijú v zaostalých a rozvojových krajinách. Slovensko medzi ne nepatrí, no napriek tomu pozornosť nášmu zraku venujeme až vtedy, keď evidujeme jeho zreteľné zhoršenie. Údaje agentúry tiež uvádzajú, že ľudí najčastejšie trápia refrakčné ochorenia, sivý a zelený zákal či diabetická retinopatia.

Zo svetovej populácie, čo je dnes viac než sedem miliárd ľudí, je nevidomých približne 36 miliónov. Oční lekári po celom svete preto apelujú na význam pravidelných očných prehliadok. Ako často ich absolvovať? Podľa očnej lekárky Adriany Smorádkovej frekvencia návštev očného lekára závisí najmä od veku pacienta a jeho stavu. „Mladí ľudia do 25. roku života by mali očnú prehliadku absolvovať aspoň raz za dva roky. Najčastejšie ich trápi krátkozrakosť, teda zhoršené videnie do diaľky. Mnohí si myslia, že okuliare sú jedinou alternatívou, ako chybu korigovať. No nie je to tak. Laserové operácie mínusových dioptrií sú dnes rýchle a bezpečné,“ dodáva lekárka.

Ľudia okolo päťdesiatky by mali absolvovať preventívne očné prehliadky častejšie. Ideálne raz ročne. V tomto veku už mnoho ľudí pociťuje dôsledky presbyopie. A teda choroby krátkych rúk. Človek pri nej potrebuje okuliare na čítanie. No nie každý si na ne dokáže zvyknúť. Najmä vtedy, ak ide o multifokálne okuliare. Tie potrebujú ľudia, ktorí majú zhoršené videnie nielen na čítanie, ale aj do diaľky či pri práci s počítačom.

Sivý zákal je diagnózou, s ktorou vyhľadávajú ľudia očných lekárov najčastejšie po 60. roku. No vplyvom súčasného životného štýlu sa môže katarakta, ako sa sivý zákal odborne nazýva, objaviť aj skôr. Stav spôsobujú metabolické procesy, ktoré prebiehajú v šošovke. Tá sa môže zakaliť takmer každému. Človek potom vidí hmlisto, akoby cez mliečne sklo. Dnes už vieme, že odstrániť sivý zákal treba čo najskôr. Jedinou metódou je operácia. „Pacient sa v súčasnosti môže rozhodnúť napríklad pre štandardný zákrok pomocou ultrazvuku. Vstupné rezy a otvorenie puzdra sa robia chirurgicky a následne pomocou ultrazvuku sa šošovka rozdelí na menšie časti. Tie sa následne odsajú. Druhou alternatívou je zákrok kombinovaný za pomoci lasera a ultrazvuku. Pri laserovej operácii sivého zákalu femtosekundovým laserom nepoužíva očný chirurg skalpel či iné ostré nástroje. Špičkový robot nahrádza skalpel precíznym laserovým lúčom, ktorý vytvorí vstupné rezy, kruhový otvor na šošovke, rozdelí šošovku na menšie časti. V závere operácie sa použije ultrazvuk na odsatie šošovkových hmôt,“ vysvetľuje doktorka Smorádková. Operáciou sa pacient zbaví nielen sivého zákalu, ale aj dioptrií na čítanie, do diaľky, na počítač, dokonca aj astigmatizmu.

V tejto vekovej skupine sa často vyskytujú aj ďalšie očné ochorenia, napríklad zelený zákal či diagnózy, ktoré súvisia s cukrovkou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Preto sú tu preventívne prehliadky veľmi dôležité. Čím častejšie, tým lepšie.

Najčastejšie choroby oka

Krátkozrakosť: krátkozrakí ľudia majú problémy vidieť predmety na diaľku. Zrak je ostrý na blízko, niekedy len na niekoľko centimetrov alebo desiatok centimetrov.

Ďalekozrakosť: v tomto prípade je to presne naopak. Predmety v diaľke vidí ďalekozraký človek ostro, ale je preňho takmer nemožné zaostriť na blízko.

Astigmatizmus: je porucha videnia spôsobená nepravidelným zakrivením rohovky, čo vedie ku skreslenému obrazu na sietnici, a tým k neostrému videniu.

Očné alergie: sú reakciou na vonkajšie alebo vnútorné alergény, ako sú plyny, plesne, prachové častice alebo srsť a koža domácich zvierat. Tieto sa dostávajú do očí a spôsobujú zápal spojivky, tkaniva, ktoré vystiela vnútornú stranu viečok a pomáha ich udržovať vlhké. Príznakmi alergií sú červené oči, ktoré svrbia, pália, slzia a sú opuchnuté.

Glaukóm (zelený zákal): aj oko má svoj vnútorný tlak, ktorý ak je príliš vysoký, môže spôsobiť poškodenie jemných nervov v zadnej časti oka. V počiatočných štádiách môže byť liečený očnými kvapkami. V závažnejších prípadoch je potrebná operácia. Rizikovým faktorom je najmä vyšší vek, výskyt v rodine, vysoký vnútroočný tlak či výrazná krátkozrakosť.

Katarakta (sivý zákal): očná šošovka sa pri tomto ochorení zakalí alebo bude mať mliečnu farbu. Zvyčajne sa vyvíja v súvislosti s vekom, ale v niektorých prípadoch ju môže genetická predispozícia spôsobiť aj u mladých ľudí. Zrak je pri nej zahmlený a operácia, keď sa šošovka nahradí umelou, je najčastejšou na svete.

Vekom podmienená degenerácia makuly: je závažné ochorenie, ktoré môže spôsobiť slepotu. Pri ochorení dochádza k postupnej deštrukcii buniek sietnice, najmä v jej centrálnej časti. Postihnutí stratia schopnosť kvalitného videnia, nie sú schopní čítať alebo písať a zostáva im len orientácia v priestore. Na jej vzniku sa podieľa viac rizikových faktorov, najmä však vek, fajčenie, pigmentácia, ženské pohlavie, kardiovaskulárne rizikové faktory.

Šeroslepota: predstavuje zhoršenie videnia v noci a za šera. Najčastejšie sa spája s nedostatkom vitamínu A prijímaného v potrave. Medzi príznaky patria ťažkosti spojené s orientáciou v tmavých priestoroch, ale aj suché oko, nechutenstvo, poruchy hojenia rán a zmeny očnej spojivky, poškodenie očnej rohovky.

Zápaly oka: k najčastejším zápalom patrí jačmeň. Ide o hnisavý zápalový proces mazovej žľazy pri koreni riasy na vonkajšom okraji mihalníc. Môže byť akútny alebo chronický, ľudovo nazývaný „studený jačmeň“.

Zápaly spojivky: hlavným príznakom je silné začervenanie a vodnatá, hlienovitá alebo hnisavá sekrécia. Príčinou sú alergie alebo bakteriálne a vírusové infekcie, poranenie, UV-žiarenie a iné. Klinické prejavy bývajú rôzne, pričom za najčastejšie možno považovať prejavy na dýchacom trakte, koži a očnej spojivke. Ďalšími prejavmi sú sčervenanie, svrbenie, slzenie, častá je aj svetloplachosť až bolesti očí.

Zápaly rohovky: akútne zápaly znižujú zrakovú ostrosť a môžu spôsobiť až stratu zraku. Príčinou bývajú bakteriálne a častejšie vírusové zápaly. Vred rohovky spôsobuje výraznú poruchu zraku a bolesti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #oči #zrak #laserová operácia #krátkozrakosť