S herniou sa nezahrávajte, môže priškripnúť črevo

Prietrž vzniká v mieste, kde je oslabená alebo narušená brušná stena, ktorá sa rozostúpi. „Hernia, brušná prietrž alebo ľudovo povedané pruh, je vyklenutie pobrušnice cez brušnú stenu. Pobrušnica je tenká blana, ktorá pokrýva povrch orgánov uložených v brušnej dutine. Zároveň ju vystiela z vnútornej strany. Pri jej oslabení môže vzniknúť vakovité vydutie (hernia), do ktorého sa môže presunúť časť brušných orgánov,“ vysvetľuje chirurg MUDr. Július Muranský, MPH. Princípom je teda vytlačenie brušnej výstelky a rôznych ďalších štruktúr do podkožia. Dôvodom môže byť náhle zvýšenie vnútrobrušného tlaku, napríklad pri intenzívnom kašli, chronickej zápche, väčšej fyzickej námahe a veľmi často u žien počas tehotenstva.

Najčastejšia slabinová hernia

Hernia nemusí vždy bolieť. Keď už bolí, obyčajne ide o akútny stav. Na začiatku si človek všimne len vyklenutie, hladký ohraničený útvar, ktorý sa spočiatku dá zatlačiť naspäť do brucha, slabiny, pupka – podľa toho, o aký druh hernie ide. Prietrž totiž môže byť pupočná, slabinová, brušná, dokonca v rane po operácii, kde dochádza logicky k oslabeniu. Zaujímavosťou je pupočná hernia, ktorá vzniká v oblasti pupka, v mieste, kde v maternici plodu prostredníctvom pupočnej šnúry prúdia cievami živiny. Za normálnych okolností sa tento otvor po narodení uzavrie, niekedy však nie. Preto je tento druh prietrže najčastejším v detskom veku. Pupok vyzerá vypučený a jeho stlačenie je niekedy bolestivé. Odborníci odporúčajú operovať pupočnú herniu ešte pred nástupom do školy.

V prípade dospelých je najčastejšia slabinová hernia. „Pri slabinovej hernii ide často o hrču, ktorá v ľahu zmizne, resp. človek si ju dokáže dovnútra vmasírovať sám. Na začiatku to ide pomerne ľahko, ale treba vedieť, že prietrž sa nikdy sama nezahojí. Stav sa môže zhoršovať, hernia sa zväčšuje. Vždy je lepšie operovať ju včas, kým nie je priveľká a nespôsobí prípadné komplikácie spojené so zápalom,“ zdôrazňuje odborník s Kliniky jednodňovej chirurgie Revive v Bratislave. „Ak už niekto herniu má a čaká na operáciu, je vhodné nosiť špeciálny gumotextilný opasok, tzv. brušný pás, ktorý je prevenciou zhoršovania stavu. Po chirurgickom zákroku už nosenie tohto pásu nie je potrebné,“ dodáva chirurg.

Klasika alebo laparoskopia?

Nebezpečenstvo tohto stavu spočíva v možnosti priškripnutia brušných útrob do bránky prietrže, v následnom opuchu, zápale, dokonca môže dôjsť k odumretiu čreva. Obyčajne sa to prejavuje veľkou bolesťou, pacient si už uvedomuje, že niečo nie je v poriadku a zvyčajne vyhľadá pomoc. Takýto akútny stav je potrebné operovať do šiestich hodín. Samozrejme, človeka v akútnom stave už nemožno operovať plánovane a čo najšetrnejším spôsobom (napr. laparoskopicky), pretože tu už ide o záchranu života. Odumretú časť čreva je nutné vyťať a odstrániť.

Prietrž je možné operovať laparoskopicky alebo klasickou otvorenou operáciou, rozhodnutie je na chirurgovi. Nález sa vždy zvažuje individuálne, jeho umiestnenie, veľkosť, samozrejme, dôležité je aj to, v čom má chirurg lepšiu prax. Zákrok pri nekomplikovanom stave trvá približne 30 minút, klasickú operáciu možno robiť v lokálnej alebo celkovej anestézii. Laparoskopický zákrok cez drobné vpichy cez brušnú stenu s pomocou kamery možno urobiť iba v celkovej anestézii (pri laparoskopii sa totiž do brucha vháňa plyn, aby sa lepšie vizualizovalo prostredie vo vnútri brušnej dutiny, a lekár pri operácii pozerá na monitor).

Klasická operácia sa dá urobiť prakticky vždy, laparoskopia iba niekedy. Výhodou štandardného chirurgického výkonu je to, že sa nemusí zasahovať do brušnej dutiny, ale nevýhodou je väčšia jazva a aj väčšia bolestivosť po zákroku. Jazva v oblasti slabiny je však obyčajne skrytá v spodnej bielizni. Pri laparoskopii je zas lepší estetický výsledok a kratšia rekonvalescencia, pacient však nesmie mať zápalové zmeny v brušnej dutine, tekutinu v bruchu alebo byť obézny.

"Po bežnom chirurgickom zákroku pacientom odporúčame pokojový režim približne dva týždne a návrat k plnej fyzickej aktivite je možný o dva mesiace. Po laparoskopickom výkone je doba rekonvalescencie kratšia, ale na uzatvorenie hernie sa v takomto prípade musí použiť cudzorodý materiál – sieťka, ktorá sa musí prekryť tak, aby nebola v priamom kontakte s črevami.

„Špeciálne pri pupočnej hernii však laparoskopiu neodporúčam, pretože súčet rán (3 × 1 cm) potrebných na zasunutie optiky by bol väčší ako pri klasickej operácii, kde vzniká v tomto prípade len jedna jazva dlhá približne dva centimetre. Hojenie je veľmi podobné.“