„Keď sa tak nad tým zamýšľam, pomerne často konzumujeme cesnak v rôznych podobách, deťom ho pridávam napríklad aj do špagiet,“ konštatuje Zlatica Puškárová. „Pri kašli vyrábam tinktúru z cibule so šupou, citróna a medu, ktorú skladujem v chladničke. Máme k dispozícii vlastnú hydinu, ovocie a zeleninu zo záhrady, deti sa odmalička otužujú, nebývajú nejako často choré,“ dodáva. „Ja tvrdím, že v zime je najlepším účesom čiapka, pretože strata tepla cez hlavu je veľká. Vždy, keď vidím niekoho bez čapice, mám chuť mu nejakú nasadiť,“ smeje sa. U nich doma sa chodí skoro spať. Deti majú pevne nastavený režim, nijaké ponocovanie.
Sterilné prostredie nie je dobré
„Imunita je zodpovedná za to, ako dokážeme zvládať infekcie a vírusy, ktoré napádajú náš organizmus, ale vypovedá aj o jeho celkovej obranyschopnosti, teda o kondícii nášho tela,“ hovorí MUDr. Pavol Tibenský, všeobecný lekár a prezident Slovenskej lekárskej homeopatickej spoločnosti. Najmä jesenné a zimné obdobie preveria, ako je na tom naša imunita. „Častokrát unáhlene siahame po antibiotikách, čo určite z hľadiska budovania imunity nie je dobrá cesta. Antibiotická liečba totiž zásadným spôsobom oslabuje náš imunitný systém.“
Lekárne na Slovensku vydali v minulom roku pacientom až 4,8 milióna balení antibiotík. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide síce o mierny pokles, stále však patríme medzi krajiny s vysokým užívaním antibiotickej liečby. Lekári upozorňujú na riziko rozvoja rezistencie na antibiotiká a problém s budovaním vlastnej imunity.
„Vieme, že aj príliš čisté, sterilné prostredie budovaniu imunity neprospeje,“ konštatuje lekár. Najzdravšie, aj z hľadiska rozvoja rôznych alergií, bývajú práve deti, ktoré bývajú na vidieku, vyrastajú na hospodárskych dvoroch v kontakte s hospodárskymi zvieratami, pôdou, často sa zdržiavajú vonku, zašpinia sa. Samozrejme, platí, že v spoločných priestoroch, ako sú firmy, obchodné centrá či dopravné prostriedky je prevenciou šírenia infekčných ochorení hygiena rúk – ich dôsledné umývanie po toalete či podávaní rúk teplou vodou s mydlom, kýchanie a kašľanie do rukáva a nie do dlane a v čase vysokého výskytu chrípky obmedzovanie pobytu v priestoroch s vysokým množstvom ľudí. Treba často nárazovo vetrať, čo znamená okno dokorán na 3–5 minút viackrát denne.
Dobrá imunita znamená rýchlo sa vystrábiť
„Mať dobrú imunitu neznamená nikdy neochorieť, znamená to, že aj keď dostanem infekciu so zvýšenou teplotou, do rána alebo do dvoch-troch dní sa z toho vyliečim, pretože obranný systém tela zabojuje,“ vysvetľuje MUDr. Tibenský. „Vieme, že niektoré deti večer nevyzerajú dobre, teplotujú, ale ráno sa zobudia ako rybička. Zvýšená teplota pomáha bojovať proti vírusom a baktériám, ak nehrozia febrilné kŕče, do 38–38,5 stupňa Celzia ju nezrážame liekmi ani inak.“ Samozrejme, neznamená to, že ak dieťa vyzerá ráno v poriadku, okamžite treba ísť do školy, organizmu treba dať ešte čas, aby sa úplne zotavil.
Pestrá strava (veď imunita sídli v čreve!), príjem vitamínov a minerálov, probiotík (napr. vo forme fermentovaných výrobkov), pohyb na čerstvom vzduchu, zvládanie stresu, dostatok spánku – to je už obohratá pesnička, ktorú každý pozná. „Napriek tomu som mal nedávno 45-ročného pacienta, ktorý pracoval v pálenici. Mal podľa všetkého chrípku, ale odmietol péenku, pretože musel páliť. Pri imunodefiticite podľa všetkého aj ochutnával slivovicu. O tri dni zomrel. Niektorí ľudia, bohužiaľ, potrebujú silný impulz, aby sa rozhodli svoje ochorenie vyležať,“ dodáva MUDr. Tibenský. „Iný pacient chcel chrípku vypotiť tak, že odhadzoval vonku sneh. Dostal hnisavý zápal pohrudnice ako komplikáciu chrípkového ochorenia. Našťastie, dostal sa z toho. Ja vždy takýmto pacientom, najmä nenahraditeľným chlapom, sarkasticky v ambulancii hovorím: Kašlete na liečbu? Budete mať mladú vdovu, nebojte sa, ešte sa po vašej smrti vydá, minie sa!“
Aké sú príznaky oslabenej imunity?
Poruchy imunitného systému sú rôznorodé. Medzi časté príznaky patria opakujúce sa infekčné ochorenia a ich komplikácie, či už v dýchacích orgánoch (najmä horné dýchacie cesty), alebo v močovom či tráviacom trakte. Oslabená imunita sa prejavuje aj opakovanými herpesmi (opary), aftami v ústnej dutine, rôznymi kožnými ochoreniami (vírusové bradavice, bakteriálne a kvasinkové choroby kože či slizníc – mykózy) alebo chronickou únavou.
Má na imunitu vplyv aj stres?
Hovorí sa tomu stresová imunosupresia. Výskumy dokázali, že psychická záťaž má rovnako dramatické dôsledky pre organizmus ako telesná trauma či pôsobenie biologických škodlivín. Imunitný systém totiž nie je v organizme izolovaný. Úzko spolupracuje s ďalšími systémami, a to s nervovým a endokrinným. Na bunkách zodpovedných za imunitu sa nachádzajú receptory pre mnohé hormóny. Pri dlhotrvajúcom strese môže dôjsť k zníženiu tvorby viacerých hormónov a takisto produktov imunitného systému cytokínov. Dlhotrvajúce psychické napätie, nedostatok spánku, zlé stravovacie návyky a strava s deficitom dôležitých výživových látok, ale aj vysoká fyzická záťaž, napríklad nárazové intenzívne tréningy u športovcov, vedú k útlmu niektorých funkcií imunitného systému.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Cesnakovo-syrové placky na Varecha.sk