Väčšina diabetikov trpí obezitou a, naopak, väčšina ľudí s obezitou má cukrovku 2. typu alebo k nej speje. V minulosti bola diéta jedinou liečebnou metódou. Aj dnes však diétne opatrenia výrazne ovplyvňujú liečebné výsledky. Nie je to ale diéta v pravom zmysle slova, v podstate ide o regulované stravovanie, teda o približne rovnaký prísun sacharidov a energie v jednotlivých jedlách. Pri normálnej hmotnosti pacienta je jedlo rozložené v priebehu dňa podľa jeho zvyklostí. Vhodné je stravovať sa šesťkrát denne. Rozloženie jedál do viacerých dávok totiž vedie k nižšiemu výkyvu glykémie po jedle. Predpokladom správneho stravovania sú dobré znalosti pacienta o obsahu sacharidov v jednotlivých potravinách a glykemickom indexe potravín.
Dlhodobo zvýšená glykémia znamená riziko vzniku aterosklerózy. Odporúča sa preto obmedziť v strave živočíšne tuky, menej soliť, nefajčiť.
Na zníženie hmotnosti sa odporúča strava bohatá na bielkoviny, vlákninu rozpustnú i nerozpustnú, vitamíny a minerálne látky. Využívajú sa v nej potraviny s nízkym glykemickým indexom, dodržuje sa a sleduje vhodný a dostatočný pitný režim. Strava má byť pestrá a chutná. Ide o jej dlhodobú úpravu a pravidelnosť v stravovaní. Mäso nesmie byť vyprážané, vhodné je varenie, dusenie, pečenie bez tuku.
Tuky, samozrejme, patria do redukčnej diéty, pretože sú jednou zo základných živín a nositeľmi vitamínov rozpustných v tukoch. Živočíšnych tukov je dostatok v potravinách bielkovinového charakteru (mäso, mlieko, mliečne výrobky, vajcia), stravu je preto zdravšie doplniť malým množstvom kvalitných, najlepšie jednodruhových rastlinných olejov (repkový, olivový, slnečnicový). Pre obsah cholesterolu a obsah nasýtených mastných kyselín sú nevhodné maslo, masť, slanina, škvarky a podobne.
Sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou živinou. Vyberať treba také, ktoré majú nízky glykemický index a okrem energie dodajú aj ďalšie dôležité zložky potravy. Napríklad bielkoviny, vitamíny, minerálne látky a vlákninu. Do jedálneho lístka preto treba zaraďovať celozrnné pečivo, strukoviny, celozrnnú ryžu a cestoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie.
Vláknina je dôležitou súčasťou jedálneho lístka. V žalúdku zväčší svoj objem, spomaľuje jeho vyprázdňovanie a tým sa spomaľuje i vstrebávanie glukózy v tenkom čreve. Glykémia je tak stabilnejšia. Vláknina zväčšuje objem stolice a urýchľuje jej pohyb, znižuje vstrebávanie tukov a cholesterolu, tvorí vhodné prostredie a je potravou baktérií hrubého čreva, ktoré potlačujú rast hnilobných baktérií. Nerozpustná vláknina sa nachádza v ľanových semenách, šupkách ovocia a zeleniny, otrubách, hubách, strukovinách, pohánke, celozrnnom pečive. Rozpustná vláknina je v ovocí, zelenine a obilninách. Odporučený denný príjem vlákniny je 30 až 35 g, priemerná spotreba u nás je 15 až 20 g. Pre splnenie príjmu sa odporúča dopĺňať vlákninu z prírodných zdrojov, nie z doplnkov.
Výhodné je do jedálneho lístka zaraďovať potraviny s nižším glykemickým indexom. Ide o sacharidové potraviny. Čím je sacharidová potravina jednoduchšia a jemnejšia, tým vyšší glykemický index má (biele pečivo, zemiaková kaša). Nízky glykemický index má, naopak, celozrnné pečivo, celozrnná ryža, strukoviny, celé zemiaky, zelenina. Potraviny s vysokým glykemickým indexom sa rýchlo rozkladajú a v podobe glukózy sa dostávajú vo väčšom množstve a naraz do krvného riečiska. Ak bunky nepotrebujú všetku glukózu ako zdroj energie, je nadbytočná glukóza pomocou inzulínu uložená vo forme tuku do tukových buniek. Potraviny s nižším glykemickým indexom sa trávia pomalšie a postupne. Nezvyšujú rýchlo a prudko hladinu krvného cukru a bunky ich postupne využijú ako zdroj energie. Glykemický index znižuje kombinácia sacharidov s inou živinou – bielkovinami alebo tukmi, kombinácia s vlákninou, ochutenie octom. Glykemický index znižuje tiež vhodná tepelná úprava (nie kašovitá, príliš mäkká). Potraviny s nižším glykemickým indexom nerozkolíšu hladinu krvného cukru a zasýtia na dlhší čas.
Pohyb je potrebný. Ktorý je však vhodný, poradí lekár
Foto: SHUTTERSTOCK
Šport a pohybová aktivita sú veľmi dôležitou súčasťou života ľudí s cukrovkou. Nie všetci pacienti však vedia, aký druh a akú intenzitu športovej aktivity si zvoliť, najmä ak sa roky aktívne nehýbali. Diabetes 2. typu charakterizuje znížená citlivosť tkanív na inzulín. Pohybová aktivita je jednou z hlavných možností, ako túto citlivosť zlepšiť, teda obnoviť schopnosť prieniku glukózy do buniek. Nedostatočný pohyb spôsobuje zníženie citlivosti inzulínových receptorov o tretinu až polovicu. Dlhšia kontinuálna pohybová záťaž strednej intenzity, naopak, zvyšuje túto citlivosť až o polovicu. Pre človeka po päťdesiatke s diabetom 2. typu je optimálnym druhom pohybu pravidelná chôdza. Určite sa odporúča konzultácia s lekárom a prípadne podstúpenie záťažového testu.
Vhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:
- chôdza (rýchlosťou 4 – 6 km/h, ak to dovolí zdravotní stav)
- nordic walking (chôdza so špeciálnymi paličkami)
- cross trainer (trenažér umožňujúci elipsovitý pohyb, šetrný najmä ku kĺbom)
- posilňovanie
- plávanie (nevhodné pre pacientov s „diabetickou nohou“)
- jazda na bicykli
- džoging
Nevhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:
- adrenalínové športy
- športy, pri ktorých existuje riziko úrazu či poranenia dolných končatín
- dlhotrvajúce fyzické aktivity (trvajúce hodiny)
- opakované šprinty, ktoré by tiež mohli navodiť hypoglykémiu