Fibrilácia predsiení je novou epidémiou Európy
Na Slovensku chýba skríningový program na včasné odhalenie fibrilácie predsiení. Práve toto ochorenie sa stáva novou epidémiou 21. storočia. „Uvedomujeme si závažnosť tejto problematiky, a to najmä v kontexte priameho súvisu tohto ochorenia so vznikom cievnej mozgovej príhody. Až u štvrtiny pacientov s mozgovou porážkou sa počas hospitalizácie zistí, že trpia fibriláciou predsiení, teda nepravidelným srdcovým rytmom. Ak by u nich bolo toto ochorenie včas zachytené, nemuseli by v konečnom dôsledku dostať mozgovú porážku,“ upozorňuje Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život. „Sme presvedčení, že táto diagnóza si zaslúži byť vo väčšej pozornosti rezortu zdravotníctva, poisťovní či všeobecných lekárov,“ dodáva Fides.
Za pravdu mu dáva aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva Michaela Macháčová. „Vo svojej praxi sa sústreďujem u rizikových pacientov na ich dôsledný monitoring, najmä čo sa kontroly pulzu a EKG týka. Len v mojej ambulancii mám záchyt pacientov s fibriláciou predsiení na úrovni takmer 5 %,“ hovorí doktorka Macháčová.
Fibrilácia predsiení je charakteristická nepravidelným a často rýchlym srdcovým rytmom, ktorý vedie k nekoordinovaným sťahom dvoch srdcových predsiení. Nepravidelný srdcový rytmus môže spôsobovať vznik krvných zrazenín. Pacient je tak vystavený riziku vzniku cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení. Toto ochorenie je zákerné najmä v tom, že až takmer 30 % pacientov nepociťuje žiadne príznaky.
„Fibrilácia predsiení je najčastejšia srdcová arytmia. Jej výskyt v Európe aj na Slovensku stále rastie. Nedostatočné povedomie o záťaži spojenej s fibriláciou znamená, že je ťažké jej priradiť náležitú prioritu v plánoch zdravotníctva aj napriek rastúcim dosahom na zdravotné systémy,“ hovorí Gabriela Kaliská, primárka oddelenia srdcových arytmií SÚSCCH, a.s., v Banskej Bystrici.
Ochorenie postihuje najmä ľudí po 60. roku života, nevyhýba sa však ani mladej generácii. „Aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení, a to nielen vo vekovej kategórii nad 60 rokov, ale aj mladšej vekovej skupine od 22 do 44 rokov,“ upozorňuje profesor Robert Hatala, primár oddelenia arytmií a kardiostimulácie NÚSCH v Bratislave.
„Okrem skríningového programu potrebujeme zefektívniť aj prístup k liečbe u pacientov. V porovnaní s Českou republikou vykonávame omnoho menej tzv. ablačných výkonov a máme pomerne dlhé čakacie lehoty na tento zákrok.“ V roku 2018 podstúpilo na Slovensku abláciu 1 497 pacientov, v Českej republike až 7 467 a v Maďarsku 4 197.
Ako zatočiť so zvýšeným cholesterolom po vianočnom hodovaní?
Sviatočné dni nášmu telu pri nedostatku pohybu veľmi neprospievajú. To všetko sú rizikové faktory na zvýšenie cholesterolu. „Čas Vianoc zasahuje aj do našich obezitologických výpočtov.
Každý klient Centra pre liečbu obezity od nastavenia na liečbu vie, že pri dodržaní liečebného režimu bez problémov pravidelne mesačne redukuje napr. 2 kg zásobného tuku (nie 2 kg na váhe, ale 2 kg zásobného tuku, nie aktívnej svalovej hmoty). Takže si vie vypočítať, že 2 kg x 12 mesiacov = 24 kg zásobného tuku za rok. Reálne však 2 × 12 = 20.
Jednou z príčin výsledku tejto obezitologickej rovnice je aj skutočnosť, že ľudia s nadváhou alebo už s obezitou majú počas sviatkov za úlohu len udržať si hmotnosť,“ hovorí Ivan Majerčák, kardiológ a obezitológ, I. Interná klinika LF a UNLP a Centrum pre liečbu obezity Košice.
Zvýšený cholesterol je výsledkom najmä nevyváženej stravy a nedostatku pohybu. Je normálne, že na svoju váhu počas sviatkov zabudneme. Netreba zabúdať na svoje zdravie, pretože ono nám to pri jeho zanedbaní vráti aj s úrokmi. Preto sa nastavte naspäť do každodenného režimu, tých pár kíl zredukujte a stravujte sa ľahšie. Pomôže vám k tomu každodenná polhodinová prechádzka, tanec, prípadne iné formy pohybovej aktivity.
„Je dnes medicínsky dokázané, že na redukciu hmotnosti nie sú nutné fitnescentrá či rôzne dômyselne zostavené cvičenia a „mučiace prístroje“. Stačí chodiť. Niekomu vyhovuje rýchlejšia chôdza, nie takzvaná z nohy na nohu. Vedci už stanovili aj rýchlosť chôdze, ktorá už nemá zdraviu prospešné účinky, a tou je rýchlosť pod 3,6 km/hodinu,“ vraví kardiológ a obezitológ.
„Lekár vie odporučiť aj intenzitu a frekvenciu pohybovej aktivity. Redukcia hmotnosti nesmie byť trápením.“ Rovnako efektívne je chodenie po schodoch namiesto výťahu.