Najdôležitejšia je prevencia
Rezort zdravotníctva zdôrazňuje, že najdôležitejšia pri onkologických ochoreniach je prevencia. Minulý rok preto zaviedlo viaceré skríningy, teda preventívne vyšetrenia. Na skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka dostalo pozvanie od zdravotných poisťovní 20-tisíc ľudí.
„Poisťovne v septembri začali pozývať ženy od 50 do 69 rokov na skríningové vyšetrenie mamografom – skríning rakoviny prsníka. Zaviedlo sa aj vyšetrenie na rakovinu krčka maternice. Nárok naň majú ženy vo veku 23 až 64 rokov,“ pripomenula Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva. To zároveň považuje investovanie a rozvoj oblasti klinického a biomedicínskeho výskumu za jednu z priorít. „Podpora výskumu vrátane klinických skúšaní v oblasti onkológie je významným krokom,“ doplnila hovorkyňa.
Ministerstvo zároveň aktuálne pripravuje Národný kardiovaskulárny program. „V súčasnosti sa realizujú analýzy a následne by mala byť ťažiskom príprava a tvorba skupiny štandardných preventívnych postupov. Zatiaľ je predčasné špecifikovať všetky konkrétne výstupy,“ naznačila Eliášová. Rezort sa snaží zlepšovať starostlivosť aj v nemocniciach. „Výraznými míľnikmi v kardiológii je otváranie nových špecializovaných pracovísk v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave vrátane Diagnostického centra, ako aj dostavba nového Detského kardiocentra. Ide o skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami, zároveň pokračujú investície do novej prístrojovej techniky na kvalitnejšiu diagnostiku a liečbu,“ vymenovala Eliášová.
Rezort sa tiež snaží dostať na trh viac moderných a inovatívnych liekov. Do zoznamu kategorizovaných liekov pribudli nové molekuly pre onkologických pacientov. Ide najmä o lieky na rakovinu prsníka, pľúc či štítnej žľazy. „Za posledný rok vstúpilo do kategorizačného zoznamu viac onkologických liekov ako v minulosti. K pacientom sa dostali napríklad aj lieky na liečbu pľúcnej hypertenzie, karcinómu štítnej žľazy, lymfoblastovej leukémie či pokročilej Parkinsonovej choroby,“ uviedla hovorkyňa.
Počet hospitalizácií za rok 2018
- V roku 2018 v nemocnici bolo ukončených 1 189 662 hospitalizácií, čo je v porovnaní s rokom 2017 pokles o 15 075 prípadov
- Priemerný vek hospitalizovaného pacienta bol 49 rokov, čo je o 0,8 roka viac oproti roku 2014.
- Častejšie boli hospitalizované ženy (56 percent) ako muži. To súvisí najmä so starostlivosťou o ženu počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia
- Najčastejšou príčinou hospitalizácie pacientov boli choroby obehovej sústavy – 3 325 hospitalizácií na 100 000 obyvateľov. Tie zároveň tvorili najväčší podiel všetkých hospitalizácií (15,2 percenta).
- Nasledovali choroby tráviacej sústavy (2 100 na 100 000 obyvateľov), nádorové ochorenia (2 048,6 na 100 000 obyvateľov), poranenia, otravy či choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva.
- Najviac hospitalizácií pri prepočte na 1 000 obyvateľov daného kraja bolo v Prešovskom (237) a Žilinskom (232), najmenej v Bratislavskom kraji (197)
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Urológ nie je nepriateľ
Väčšina mužov sa nezaujíma o urologické ochorenia, nehovorí o nich a dôležité informácie ignoruje. Môžu im pritom ochrániť nielen zdravie, ale dokonca aj život.
Podľa údajov Slovenskej urologickej spoločnosti trpí rakovinou prostaty takmer 9 000 Slovákov, pričom ročne ich pribudne 2 000. Odborníci však upozorňujú, že reálne číslo je vyššie, pretože muži ignorujú príznaky problémov a prevenciu. Ročne na toto ochorenie zomrie 600 mužov. „Výskyt onkologických ochorení sa zvyšuje v celej Európe. U nás je ale situácia horšia, pretože vysoké percento pacientov zachytíme až v pokročilom štádiu ochorenia, keď prognóza nie je dobrá. Je za tým fakt, že muži o svojich problémoch neradi otvorene hovoria, a preto nechodia na preventívne prehliadky,“ vysvetlil vedecký sekretár Slovenskej urologickej spoločnosti Boris Kollárik.
Údaje zozbierané Európskou urologickou asociáciou v piatich európskych krajinách poukazujú na slabú znalosť verejnosti o tejto problematike a dali by sa považovať za širší trend. Iba každý štvrtý respondent v prieskume správne identifikoval, kde sa prostata nachádza, pričom správne odpovedalo viac žien ako mužov. To, že prostatu majú aj ženy, uviedlo dokonca 54 percent respondentov. Slabé sú aj znalosti v prípade rakoviny semenníkov. Až 70 percent opýtaných mužov si neverilo pri rozoznávaní symptómov. Oveľa viac boli sebaistí pri určovaní príznakov rakoviny prsníkov. Čo robí urológ, nevedelo uviesť 40 percent respondentov a 10 percent o ňom dokonca nikdy nepočulo.