Prečo okolo koronavírusu s 2 % smrtnosťou vzniká taká panika?
V prvom rade musíme odčleniť a ľuďom vysvetliť dva základné pojmy – úmrtnosť a smrtnosť. Úmrtnosť je počet ľudí, ktorí zomreli následkom určitej diagnózy, to môže byť v prípade nového koronavírusu aj omnoho vyššie číslo ako u SARS. Očakáva sa totiž oveľa viac nakazených a platí úmera – ak sa viac ľudí sa nakazí, viac ľudí zomrie. Takže celkový počet mŕtvych na koronavírus môže byť vyšší. Iný ukazovateľ je smrtnosť. Tu ide o počet úmrtí z celkového počtu nakazených osôb v percentách. Tá bola v prípade Eboly v minulosti aj viac ako 50 %, čiže zo sto nakazených zomrela polovica. V prípade SARS to bolo 9,5 %. V prípade koronavírusu sú to tie spomínané 2 %, ale môže to byť aj menej. Zatiaľ sa totiž v štatistikách objavujú najmä závažné prípady nákazy, ktoré sú nútené vyhľadať lekára. Až časom sa ukáže, o koľko viac bolo tých menej závažných. To následne posunie smrtnosť smerom nadol.
Smrteľné následky sú väčšinou u osôb s pridruženými diagnózami. Takže čoho sa tak bojíme?
Keď je vírus viac virulentný, čiže schopný spôsobiť väčšie poškodenie organizmu, vyvoláva ťažšie formy nákazy, ktoré pacienta pripútajú na lôžko, a tým pádom je v určitej forme izolácie. To boli napríklad SARS alebo Ebola. V prípade nového koronavírusu je veľká časť nákaz nezávažných a naviac sa tento vírus vylučuje už v inkubačnej dobe. Takže ho roznášajú aj nakazení bez zásadných zdravotných problémov a bez vedomia svojej infekčnosti. To je aj nedávny príklad z Nemecka, kde sa Číňanka zúčastnila na firemnom školení a nevedela, že je infekčná. Príznaky choroby spôsobené novým koronavírusom sa u nej objavili až po ceste domov. Predtým ju doma, v Šanghaji, navštívili rodičia z Wuhanu, od ktorých sa nakazila. A v Nemecku už bola v inkubačnej dobe, aj keď o tom nevedela. V Bavorsku po nej zostali minimálne ôsmi nakazení miestni obyvatelia – sedem kolegov a dieťa jedného z nich.
Takže paradoxne vírusové ochorenie s prudkým a závažným nástupom a priebehom by bolo lepšie kontrolovateľné?
Z epidemiologického hľadiska sa niekedy paradoxne lepšie kontrolujú nákazy, ktoré majú ťažký priebeh, ako tie, pri ktorých existujú aj mierne formy infekcie a stav nosičstva. Práve táto časť populácie, nosiči vírusu bez príznakov, alebo bez závažných obtiaží, je potom významným faktorom šírenia nákazy. Je ťažšie ich odhaliť a izolovať. Podľa toho, ako rýchlo sa vírus rozšíril po Wuhane a okolí to vyzerá tak, že je dosť infekčný. Celkový počet prípadov bude možno v desiatkach až stovkách tisíc, a hoci aj pri nižšej smrtnosti, ako má SARS, bude zrejme celkový počet obetí napokon významne vyšší.
Čo vieme o koronavírusoch v súvislosti s týmto najnovším?
Doposiaľ bolo v ľudskej populácii známych šesť koronavírusov – štyri bežné, ktoré štandardne spôsobujú nezávažné infekcie dýchacích ciest a dva ďalšie zo skupiny betakoronavírusov, ktoré boli schopné človeku spôsobiť aj ťažkú nákazu s možným smrteľným priebehom známe ako SARS a MERS. Nový koronavírus 2019-nCoV sa podľa analýz najviac podobá vírusu SARS. Výskyt podobného vírusu sa v minulosti zistil u netopierov, preto je možné považovať ich za hlavný prírodný rezervoár koronavírusov.
Ako sa prenáša?
Najvýznamnejší spôsob prenosu je vzdušnou cestou, ktorá je pre vírusy najjednoduchšia a pre človeka najhoršie kontrolovateľná. Hlavnou vstupnou bránou sú ústa a nos, vyskytli sa však aj prípady nákazy u ľudí s ochranou dýchacích ciest, preto sa uvažuje aj o prenose sliznicou očí. Tiež je potrebné zistiť, či sa koronavírus neprenáša pohlavným stykom a nevylučuje stolicou, čo by umožňovalo jeho šírenie prostredníctvom odpadových vôd.
Kedy je šanca mať očkovaciu látku proti tomuto druhu koronavírusu?
Treba si uvedomiť, že vývoj očkovacej látky trvá pri veľmi optimistickej predpovedi tri-štyri mesiace a ešte dlhšiu dobu ďalšie nevyhnutné testovanie jej účinnosti i bezpečnosti. Takisto nie je jasné, či sa vôbec proces vývoja vakcíny skončí úspešne. Takže v kľúčovom období prvých mesiacov možnosť preventívnej ochrany prostredníctvom vakcinácie proti novému koronavírusu nebudeme mať. Môžeme však ťažiť z nepriamej ochrany očkovaním proti chrípke, aby nedošlo ku súčasnej nákaze oboma vírusmi, čo by mohlo viesť ku znásobeniu negatívneho vplyvu na zdravie a viesť ku závažnému stavu aj u ľudí, ktorí nie sú starší alebo oslabení chronickými ochoreniami.
A ešte iná prevencia? Čo môžu urobiť napríklad cestovatelia, ktorí letia lietadlom a prechádzajú cez letiskové haly, kde sa denne premelie množstvo ľudí?
Na individuálnej osobnej úrovni je kľúčová hygiena rúk, čo znamená umývanie mydlom po dobu aspoň 20 sekúnd alebo nanesenie alkoholovej dezinfekcie na suché ruky vrátane končekov prstov v dostatočnom množstve. Na rizikových miestach s možným výskytom osôb z Číny ako napríklad lietadlo, môže trochu pomôcť ochranná tvárová maska, tzv. respirátor. Bežné papierové rúška chránia väčšmi vaše okolie pred vami ako vás osobne pred nakazenou osobou, ktorá rúško na tvári nemá. Papierové rúška navyše za pár desiatok minút dýchaním navlhnú, čo zvyšuje priechodnosť pre patogény. Určite je však lepšie mať niečo ako nič. Existujú antivírusové respirátory s nanovláknami, ktoré deklarujú 99,9 % účinnosť proti infekčným patogénom vrátane vírusov. Dôležité je v zahraničí vyhýbať sa kašľajúcim a kýchajúcim ľuďom. V Ázii, najmä v Japonsku, je úplne bežné, že človek, ktorý sa necíti dobre a je nútený ísť na verejnosť, nosí tvárovú masku, aby nenakazil ostatných. U nás to ľudia ešte stále považujú za čudné. Možno nás koronavírus naučí, ako sa preventívne správať počas chrípkovej epidémie.
Je súčasná situácia s koronavírusom dôvodom zrušiť letenky na dovolenku, ak človek neletí do Číny?
Nemyslím si, že je dôvod zrušiť plánovanú dovolenku, ak nejde o Čínu. Situácia sa však rýchlo vyvíja a potenciálny návrat stoviek miliónov ľudí oslavujúcich lunárny Nový rok z Ázie naspäť do miesta ich bydliska v desiatkach krajín sveta v tomto období predstavuje významné epidemiologické riziko. Plne sa to ukáže v polovici februára, keď uplynie dvojtýždňová inkubačná doba, ktorá sa v prípade tejto nákazy predpokladá.
Ako dlho trvá vyliečenie po nákaze týmto koronavírusom?
Je to individuálne a závisí od toho, či ide o staršieho, chorľavého pacienta alebo mladšieho, dovtedy zdravého človeka. Základná liečba spočíva v potlačení príznakov ako horúčka, dehydratácia či problémov s dýchaním. Cielené lieky zatiaľ neexistujú, aj keď sa skúšajú určité druhy antivirotík. Rizikoví pacienti zomierajú často preto, že im koronavírus zhoršil ich chronické ochorenie.
Vy by ste v tomto období vycestovali lietadlom?
O niekoľko dní letím so skupinou lekárov na kurz cestovnej medicíny do Malajzie. Rozmyslel by som si dobre cestu do Číny, inde nie je v súčasnej dobe dôvod necestovať.
Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD.:
Absolvoval Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine a od roku 1997 sa špecializuje v odbore epidemiológia, prevencia a kontrola infekčných chorôb, cestovná a tropická medicína. Je medicínskym riaditeľom najväčšej siete centier Očkovania a cestovnej medicíny Avenier v Českej republike, prezidentom Fóra infekčnej, tropickej a cestovnej medicíny, predsedom redakčnej rady časopisu Očkování a cestovní medicína a vedúcim Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia na ostravskej lekárskej fakulte. Od roku 2004 vedie neziskovú medzinárodnú humanitnú organizáciu International Humanity. Je aktívnym cestovateľom, autorom niekoľkých kníh, vrátane problematiky cestovnej medicíny a vysokoškolským učiteľom.