„V posledných rokoch som viackrát liečil mladé pacientky, ktoré mali hneď v úvode veľmi prudký priebeh ochorenia. Až taký, že už po niekoľkých mesiacoch trvania artritídy sme museli rýchlo nasadiť biologickú liečbu,“ tvrdí hovorí reumatológ prof. MUDr. Ivan Rybár, PhD., o prínose inovatívnej liečby. „Po niekoľkých mesiacoch sa vďaka nej dostali do remisie (stav ochorenia bez príznakov), ktorá neskôr umožnila vysadenie tejto liečby s tým, že ochorenie odznelo. Momentálne sa majú dobre, žijú bežný život a netrápia ich nijaké ťažkosti.“
„Za najinovatívnejšiu považujem tzv. cielenú terapiu. Kedysi bolo nemysliteľné, aby pacient s rozsiahlou pľúcnou rakovinou a s metastázami v pečeni alebo v kostiach prežíval napríklad päť rokov. S cielenými liekmi vieme dosiahnuť aj takýto dlhý čas a pacienti majú kvalitnejší život, vo väčšine prípadov nie sú hospitalizovaní, žijú doma, sú relatívne dobre fyzicky výkonní a choroba je dlhodobo pod kontrolou,“ hovorí o inovatívnej liečbe klinický onkológ MUDr. Peter Kasan.
Slovenské zdravotníctvo nie je momentálne schopné prijímať inovácie tempom, ktoré by zabezpečilo tú najlepšiu a najmodernejšiu starostlivosť. Potvrdzujú to aj prieskumy, podľa ktorých ľudia považujú vývoj v tomto odvetví za jedno z najväčších sklamaní po novembri 1989. Odborníci na zdravotníctvo z rôznych oblastí preto v rámci iniciatívy „Máme na viac“ pripravili odporúčania pre nového ministra zdravotníctva, aké opatrenia by pomohli, aby bolo Slovensko schopné zavádzať svetové inovácie a takisto prispievať vlastnými. Ide o kampaň Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Lekári aj vedci sa zhodujú, že jedným z prvých opatrení by mohlo byť zriadenie špecializovaných centier inovatívnych prístupov. „Keďže inovatívna liečba je na začiatku nákladnejšia a liek nie je vždy dostupný vo veľkých množstvách, je dôležité, aby bol podaný tomu správne vybranému pacientovi správnym spôsobom,“ hovorí profesor Miloš Jeseňák, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici v Martine. „Centrá a výskum by mali byť najmä v univerzitných nemocniciach, kde môžu slúžiť ako báza na vzdelávanie docentov a profesorov s následnou publikačnou činnosťou,“ dopĺňa profesor Ján Kyselovič, vedúci Jednotky klinického výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Výrobcovia dnes majú vo vývoji viac ako 7-tisíc nových molekúl. Tie, ktoré prídu na trh vo zvyšku Európy, sa však u nás často k pacientom nedostanú. Výrobcovia už dlhodobo navrhujú, aby pri kategorizácii liekov nebola nákladová efektívnosť tým výlučným a rozhodujúcim kritériom. „Ľudia si často nevedia predstaviť, aké nové možnosti sa im ponúkajú, že rakovina prsníka diagnostikovaná v prvom štádiiu nemusí byť celoživotný problém, ak má lekár moderné prostriedky prevencie, diagnostiky a terapie,“ hovorí Pavol Čekan, zakladateľ inovatívnej biotechnologickej spoločnosti MultiplexDX, ktorá sa zameriava na vývoj produktov, čo pomôžu spresniť diagnostiku rakoviny, znížia počet chybných diagnóz a podstatne zvýšia počet ľudí, ktorí rakovinu prežijú.
Podľa neho zlaté štandardy v diagnostike a liečbe určite máme. Nerobia sa však moderné experimentálne testy na pacientoch a vo chvíli, keď nezaberie žiadna zo schválených terapií, je vo svete bežné, že sa ide do rizika a na pacientoch sa testujú dovtedy neschválené lieky a terapie.
Najmodernejšie medicínske postupy:
Personalizovaná liečba – individualizovaná liečba pre konkrétneho pacienta, pretože rôzni pacienti s rovnakou diagnózou často reagujú úplne rozdielne na identickú liečbu.
Imunoterapia – spočíva v tom, že telu, konkrétne bielym krvinkám, pomôže nájsť cudzie, choré bunky a bojovať s nimi.
Biologická liečba – účinné látky majú biologický pôvod. Sú produktom živého organizmu, prípadne môžu byť vylepšené v laboratóriu, aby sa zlepšila ich účinnosť.
Cielená terapia – používa sa na boj proti určitým druhom rakoviny. Na rozdiel od bežnej chemoterapie, ktorá pôsobí na všetky rýchlo sa deliace bunky, vrátane zdravých, je táto liečba pri ničení buniek viac špecifická.
Génová terapia – je založená na princípe opravy nesprávnej časti DNA. Prostredníctvom nosiča, ako napríklad geneticky upravený vírus či baktéria, je do tela vložená náhradná časť DNA reťazca, ktorá tento problém rieši.
Bunková terapia – spočíva v prenose celých živých buniek do tela pacienta. Vo väčšine prípadov ide o kmeňové bunky, ktoré ešte nie sú diferencované, a tak sa v tele môžu transportovať na takú bunku, akú telo potrebuje.
Viac na www.aifp.sk