Keď srdce fibriluje, mozog protestuje

, 22.02.2020 06:00
srdce, fibrilácia, EKG
Vo veľmi vysokom riziku z hľadiska rozvoja cievnej mozgovej príhody je najmä človek starší ako 65 rokov s fibriláciou predsiení. Autor:

Slovné spojenie "srdce fibriluje" už každý počul minimálne v kine alebo v televízii. Nie je však fibrilácia ako fibrilácia. To je dôležité zásadne oddeliť.

Bezprostredne život ohrozujúca je fibrilácia srdcových komôr, ktorú treba ukončiť s pomocou elektrošokov v priebehu niekoľkých sekúnd, maximálne minút, inak by človek neprežil. Na to slúžia defibrilátory, ktoré sú už dokonca aj v niektorých obchodných centrách. Najčastejšou arytmiou srdca je však fibrilácia predsiení. Tú nie je nevyhnutné „akútne zrušiť“, ale ohrozuje život z dlhodobého hľadiska – vznikom cievnej mozgovej príhody.

Fibrilácia predsiení je najčastejšou srdcovou arytmiou. Hovorí sa o nej, že je novou epidémiou ľudstva. Jej výskyt stúpa so starnutím populácie a s dramatickým zvyšovaním obezity. Okrem veku je dôležitým rizikovým faktorom hypertenzia, vysoký krvný tlak. „Diagnostikovať fibriláciu predsiení nie je ťažké,“ vysvetľuje prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primár oddelenia arytmií a kardiostimulácie NÚSCH, a.s., v Bratislave.

Pozrite si komplexné kardiologické ambulantné vyšetrenie!

Na diagnostiku fibrilácie predsiení je potrebné EKG a veľkou pomocou môžu byť aj špeciálne digitálne tlakomery určené na meranie krvného tlaku v domácnosti, ktoré vedia tzv. atriálnu fibriláciu (fibriláciu predsiení) odhaliť. Problém je však v tom, že ľudia o svojej fibrilácii nevedia a na Slovensku chýba skríningový (vyhľadávací) program. Existuje jasné prepojenie fibrilácie predsiení a cievnej mozgovej príhody, pričom tieto „porážky“ bývajú väčšinou závažné – buď pacient zomrie, alebo sa následne oňho niekto musí doživotne starať.

Tri až päť percent populácie

„Fibrilácia predsiení vo všeobecnosti postihuje približne 3 % populácie, pred desiatimi rokmi sme si pritom mysleli, že je to len jedno percento,“ podotýka profesor Hatala. Záchyt pacientov s fibriláciou predsiení na úrovni takmer 5 % má vo svojej ambulancii praktická lekárka z Topoľčian MUDr. Michaela Macháčová. Odhaduje sa, že na Slovensku fibriláciou predsiení trpí 150– až 200-tisíc ľudí. Vo veľmi vysokom riziku z hľadiska rozvoja cievnej mozgovej príhody je najmä človek starší ako 65 rokov s fibriláciou predsiení.

Fibrilácia predsiení je nekoordinovaná, veľmi rýchla až chaotická činnosť predsiení. Takéto chvejúce sa predsiene kmitajú s frekvenciou 400–700 kmitov za minútu. Fibriláciu predsiení obyčajne spúšťajú abnormálne elektrické ložiská v srdci, najčastejšie v oblasti ľavej predsiene, v mieste tzv. pľúcnych žíl. Môže však vzniknúť aj ako následok kombinácie niekoľkých ďalších ochorení, ktoré môžu a nemusia byť srdcovo-cievneho pôvodu. Najčastejšie je to nesprávne liečená hypertenzia, chlopňové ochorenia, potom srdcové zlyhávanie, ale aj ochorenia štítnej žľazy alebo pľúcne ochorenia.

Krvnú zrazeninu srdce „vystrelí“ do mozgu

Problém je v tom, že pri fibrilácii predsiení sa krv hromadí v srdci a zvyšuje sa riziko vzniku krvných zrazenín. „Keď sa takáto malá zrazenina, väčšinou do 4 mm, odtrhne a zakliesni sa v mozgovej cieve, vzniká cievna mozgová príhoda,“ vysvetľuje profesor. Asi tretina cievnych mozgových príhod je podmienená práve takýmto mechanizmom. „Z hľadiska nákladov na liečbu vyjde pacient s cievnou mozgovou príhodou omnoho viac peňazí, ako keby uňho bola zachytená fibrilácia predsiení včas, liečil sa dostupnou farmakologickou liečbou alebo podstúpil tzv. ablačný výkon,“ konštatuje Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život.

„Mnohí vedia, čo to vlastne znamená starať sa o pacienta po ťažkej mozgovej príhode,“ hovorí MUDr. Macháčová. „Nejde len o financie, ale aj o ľudsky smutné príbehy. Za Slovenskú spoločnosť všeobecného a praktického lekárstva môžem povedať, že sme pripravení prevziať na seba podiel zodpovednosti a u vybranej skupiny najrizikovejších pacientov najmä nad 65 rokov realizovať v ambulanciách skríningový program,“ dodáva lekárka, ktorá je zároveň viceprezidentkou tejto spoločnosti. Dôležité však bude presvedčiť MZ SR a najmä zdravotné poisťovne, aby túto iniciatívu pacientov i lekárov podporili.

„Časť srdcových arytmií vieme vyliečiť, čo je v kardiológii pomerne zriedkavé,“ hovorí prof. Hatala. „Ak má pacient túto diagnózu a zvýšené riziko vzniku tromboembolických príhod, musíme ho liečiť liekmi na riedenie krvi. Tým dokážeme znížiť riziko vzniku zrazeniny a mozgovej mŕtvice o viac ako polovicu. Druhým pilierom sú lieky, ktoré dokážu znížiť výskyt epizód fibrilácie predsiení. Tretím pilierom liečby sú lieky na ovplyvnenie srdcovej frekvencie, ktorých zmyslom je to, aby pulz pri fibrilácii predsiení nebol veľmi rýchly, ale pod kontrolou,“ povedal v minulosti pre Dobré zdravie na túto tému MUDr. Adrian Bystriansky zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici.

Dnes sú už dostupné aj nefarmakologické postupy na liečbu fibrilácie predsiení. Sú to relatívne komplikované výkony, pri ktorých dokážeme miesto produkujúce v srdci nežiaduce elektrické impulzy pomocou špeciálnych katétrov elektricky izolovať, laicky povedané spáliť. „Takýto výkon však v najlepšom prípade trvá dve hodiny, veľmi často aj 6–8 hodín,“ vysvetľuje prof. Robert Hatala. Na Slovensku je však podľa neho do desať odborníkov, ktorí tento náročný a často dlhotrvajúci výkon vedia urobiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#srdce #fibrilácia predsieni #defibrilátor #cievna mozgová príhoda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku