Alergia - prehnaná reakcia imunitného systému

Alergia sa odborne popisuje ako imunologicky sprostredkovaná reakcia precitlivenosti na špecifický alergén. Ide o poruchu, keď organizmus reaguje zmeneným spôsobom na rôzne látky, ktoré označujeme výrazom alergén. Ako alergény sa môžu uplatňovať najrôznejšie látky, s ktorými prichádzame do kontaktu. Pre zdravého človeka sú prevažne neškodné a nemá s nimi problémy.

09.03.2020 11:00
pele, baktérie, vírusy, dýchanie Foto:
Pravdepodobnosť, že budete mať nejakú formu alergie vy alebo vaše dieťa, stúpa s výskytom alergických ochorení v rodine.
debata

Telo alergika však vníma tieto látky ako nebezpečné a bráni sa im:

  • vyvíja proti nim neúčelnú obrannú reakciu, ktorá ho obťažuje a niekedy aj vážne ohrozuje. Ide o širokú skupinu látok. Patria sem vdychované (inhalačné) alergény ako peľ, plesne, roztoče, zvieracie produkty a mnohé iné.
  • ďalšou skupinou sú potravinové alergény (veľmi široká paleta látok), kontaktné alergény (látky v kontakte s kožou), lieky, jed hmyzu a iné. Je potrebné zdôrazniť, že nie každá látka poškodzujúca organizmus pôsobí cestou alergie. Mnohé látky môžu poškodzovať organizmus iným spôsobom, môžu pôsobiť ako jedy (toxické poškodenie), vírusy a baktérie spôsobujú infekcie, mnohé lieky (a hlavne ich kombinácia) majú viaceré nežiaduce a vedľajšie účinky, ktoré nie sú alergiou, poznáme tepelné aj chladové poškodenie organizmu, mnohé potraviny obsahujú najrôznejšie škodlivé prísady.
  • pri hodnotení ťažkostí pacienta je tiež dôležité posúdiť, či zistená alergia je príčinou jeho ťažkostí.
  • napríklad zistenie alergie na peľ tráv, ktoré sú zdrojom ťažkostí v letnom období, nevysvetľuje celoročné príznaky pacienta. Pri zistení alergie majú aj niektorí lekári tendenciu potom vysvetľovať alergiou všetky ťažkosti pacienta a nepátrajú po iných možnostiach. Alergia môže byť len náhodným vedľajším nálezom a príčina ťažkostí môže byť iná. Na druhej strane však vysoký výskyt alergií v dnešnej dobe nás núti myslieť na alergiu ako na významnú príčinu zdravotných ťažkostí.
Zdroj: alergia.sk
Video
,,Nedbáme na prírodu a tak si ničíme vlastné zdravie,” povedala pre TV Pravda imulologička Klára Kossárová. V súčasnej Európe máme podľa nej 30 až 40 percent alergikov, pričom v roku 2025 by sa toto číslo malo zvýšiť až na 50 percent.

Rizikové faktory vzniku alergie

1. Dedičnosť

Pravdepodobnosť, že budete mať nejakú formu alergie vy alebo vaše dieťa, stúpa s výskytom alergických ochorení v rodine. Hoci sa štatistické odhady v tomto smere odlišujú, v zásade sa dá povedať, že u dieťaťa, ktorého jeden rodič trpí alergiou, je riziko vzniku alergického ochorenia 30 %. Ak sú alergickí obaja rodičia, zvyšuje sa riziko na 60 %. Môže sa však stať aj to, že dedičný základ preskočí jednu generáciu. Najstaršie dieťa v rodine má vyššiu pravdepodobnosť alergie ako jeho mladší súrodenci. Je totiž menej vystavené vírusovým a bakteriálnym infekciám, a tak stúpa pravdepodobnosť, že dôjde ku tvorbe alergických protilátok. Všeobecný trend zmenšovania počtu členov rodiny tak vedie k vyššiemu podielu detí s alergiami.

2. Nedostatočne dlhé dojčenie

Dojčenie chráni pred vznikom alergií. Imunitný systém dieťaťa konzumujúceho aspoň 6 mesiacov materské mlieko dozrieva omnoho lepšie ako v prípade dieťaťa, ktoré je na umelej výžive. O imunologických vlastnostiach materského mlieka majú odborníci veľa poznatkov, preto materské mlieko a najmä kolostrum (v prvých dňoch po pôrode) nazývajú aj imunologickou bombou. Materské mlieko obsahuje množstvo faktorov nešpecifickej, ale aj špecifickej imunity, ktorá bráni množeniu a prenikaniu choroboplodných baktérií cez sliznicu do tráviaceho traktu. Chráni teda aj pred rozvojom alergických ochorení (ekzém, alergia, astma) a tento efekt pretrváva aj po skončení dojčenia, až do obdobia dospievania.

3. Prílišná sterilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá

Deti z veľmi čistých domovov, kde prach obsahoval len málo látok vylučovaných mnohými druhmi baktérií, ktoré majú silný vplyv na ľudský imunitný systém, mali častejšie alergické reakcie. Ak sa vyberiete na africký alebo ázijský vidiek, medzi ľudí žijúcich jednoduchým životom na hranici existenčného minima, nájdete tam len málo alergických chorôb, prípadne nijaké.

4. Fajčenie matiek počas tehotenstva a po ňom

Zvyšuje riziko vzniku alergií a astmy u dieťaťa. U jedincov, ktorí v detstve prekonali astmu, fajčenie zdvojnásobuje pravdepodobnosť, že sa choroba vráti. Astmatickým deťom, ktorých rodičia fajčia, sa môže zhoršiť zdravotný stav. Mladiství pritom môžu byť postihnutí pasívnym fajčením rovnako ťažko ako malé deti.

5. Časté užívanie antibiotík v detstve

Možná úloha antibiotík na zvýšení pravdepodobnosti vzniku alergií je citlivá téma. Viaceré štúdie potvrdili súvislosť medzi užívaním antibiotík v prvých dvoch rokoch života a neskorším vznikom alergií či astmy.

6. Život v mestách so znečisteným ovzduším

Autá, elektrárne a niektoré továrne produkujú oxid dusičitý, ktorý môže vysoké koncentrácie dosahovať v mestách s intenzívnou dopravou. Ich zdrojmi sú však aj cigarety, plynové horáky a petrolejové variče. U niektorých alergických osôb zvyšujú oxidy dusíka citlivosť na alergén. Keď vdýchnete alergén z roztočov spolu s oxidom dusíka, môže to mať väčší účinok než vdýchnutie samotného alergénu. V priemyselných oblastiach sa vo vyšších koncentráciách vyskytuje aj oxid siričitý, ktorý dráždi dýchacie cesty a môže vyvolať u astmatikov záchvat.

Rady, ktoré uľahčia vaše ochorenie

1. Užívajte lieky predpísané lekárom, aby sa nenarušila kontinuita liečby.

2. Eliminujte kontakt s alergénom, preto vetrajte byt v čase nižšej koncentrácie jeho nositeľov v ovzduší – skoro ráno a večer pred spaním.

3. Sledujte peľové spravodajstvo a neplánujte si výlet v nevhodný čas do oblasti s rozkvitnutými jelšami alebo topoľmi.

4. Počas peľovej sezóny sa vzdajte prechádzky po parku či po lúke medzi 11. a 16. hodinou, keď je koncentrácia peľu v ovzduší najväčšia.

5. Nechoďte do exteriéru, ak je veterno, ideálne je prechádzať sa až po daždi.

6. V kritických mesiacoch nejazdite na bicykli či motorke a vzdajte sa komfortu šoférovania pri otvorenom okne.

7. Vonku si oči chráňte kvalitnými slnečnými okuliarmi a na hlave noste šiltovku alebo inú pokrývku.

8. Po príchode zvonku sa prezlečte do domáceho oblečenia a šaty dobre vyprášte, poumývajte si celú tvár a ruky až po lakte, najlepšia je sprcha, ktorá odstráni aj peľové zrnká zachytené vo vlasoch.

9. Zabudnite na radosť z kytice bahniatok vo váze a z kvitnúcich kvetov umiestnených v spálni.

10. Domácnosť vybavte antialergickými vankúšmi a paplónmi, zbavte sa kobercov, závesov a záclon.

11. Pri záchvate kýchania si tvár vrátane očí poriadne opláchnite studenou vodou, vyfúkajte si nos a použite kvapky či sprej do nosa ako rýchlo účinné lokálne lieky.

Je možná prevencia?

Pod prevenciou rozumieme súbor opatrení zameraných na zabránenie vzniku ochorenia alebo jeho komplikácií.

Primárna prevencia: jej účelom je zabránenie vzniku ochorenia

Sekundárna prevencia: zmierňuje priebeh ochorenia, alebo predchádza jeho komplikáciám

Terciárna prevencia: zmierňuje následky ochorenia.

Základom prevencie je aj dôkladné vyšetrenie pacienta, správna diagnóza, analýza okolností, ktoré môžu spôsobiť nepriaznivý vývoj ochorenia, a ich riešenie. Mimoriadnu úlohu v prevencii budúcich komplikácií hrá pravidelná a systematická liečba.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #alergie #alergici #peľová alergia