Život nie je jednoduché miesto na prežitie. Stres bol Svetovou zdravotnou organizáciou (WHO) označený za epidémiu 21. storočia. Od roku 2020 je podľa WHO oficiálnou diagnózou aj syndróm vyhorenia.
Psychológ Karol Kováč radil ako odborník radil iným ľuďom, no sám zažil vyhorenie z vysokého pracovného tempa. Prelomovým sa preňho stalo leto 2014 keď v prvý deň dovolenky dostal pásový opar. Jeho stav sa natoľko skomplikoval, že ho do nemocnice odviezla záchranka a nasledujúce mesiace užíval 17 tabliet denne. Rozhodol sa zmeniť svoj život a v roku 2015 založil v Trnave Inštitút stresu. Odvtedy tu vyšetrili 10-tisíc ľudí, u ktorých zistili, že viac ako polovica z nich je vyčerpaných. Mimochodom, zistili to aj klientke, ktorej alarmujúce údaje z vyšetrenia i stresové skóre sa objavujú v tomto videu. Ako sa vyšetruje úroveň stresu a jednotlivé stresové parametre? A ktoré sú to? Čo treba dodržať pred vyšetrením, čo všetko môže z krátkodobého hľadiska ovplyvniť výsledok merania?
V Inštitúte stresu pomáhajú zlepšovať kvalitu života ľuďom, ktorí sú denne vystavení psychickej záťaži a majú pocit, že sa so stresom sami nedokážu vyrovnať. Jednotlivcom poskytujú stres audit, poradenstvo, nácvik relaxačných techník aj komplexný antistresový program.
Spúšťačom stresu, teda stresorom, môže byť čokoľvek – podnety, situácie, myšlienky. Napríklad aj bolesť. Medzi top najstresujúcejšie udalosti patrí smrť partnera, rozvod, rozchod, pobyt vo väzení, úmrtie člena rodiny, vážne ochorenie, ale aj svadba, prepustenie z práce či odchod do dôchodku. "Až 90 % klientov, ktorí navštevujú Inštitút stresu, má buď problém so zaspávaním, alebo sa pravidelne v noci prebúdzajú. To je obrovský problém, ktorý sa prejavuje vo vzťahoch, v práci, má negatívny vplyv na psychickú pohodu daného človeka, jeho myslenie, učenie sa, či možnosť kontroly nad stresovými situáciami. Aj bežné situácie sa postupne stávajú stresovými, náročnými na zvládnutie,‟ dodáva Karol Kováč.