„Bolesť je subjektívny nepríjemný pocit. Má ochrannú funkciu, chráni naše telo pred ďalším poškodením. Rozlišujeme akútnu a chronickú bolesť,“ hovorí doktorka Hana Bihányová z ambulancie chronickej bolesti Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Ako uviedla, akútna bolesť je príznakom ochorenia, takmer vždy má svoju príčinu.
„Napríklad, keď sa človek poreže, bolí ho prst. Alebo teraz aktuálne pri chrípke, je to bolesť hlavy, kĺbov. Aj zápal žlčníka má svoju typickú bolesť. Akútna bolesť zvykne prejsť vyriešením problému, pri ktorom vznikla,“ približuje doktorka Bihányová. Pri chronickej bolesti sa uvádza, že časovo trvá dlhšie ako šesť mesiacov, aj keď príčina bolesti zanikla. Chronická bolesť sa tak stáva samostatným ochorením.
V určitých prípadoch môže akútna bolesť prejsť do chronickej. „Je to vtedy, ak bolestivý podnet trvá veľmi dlho, nadmerne intenzívne, alebo človek nie je schopný bolesť zvládnuť. Napríklad ak ide o ťažké devastačné poranenia, rozsiahle operácie, úrazy…“
Bolesť pomáha odhaliť iné zdravotné problémy. Podľa doktorky Bihányovej je bolesť častým príznakom rôznych ochorení. „Bolesť v hrudníku môže znamenať infarkt myokardu. Bolesť hlavy však nemusí hneď sprevádzať nádorové ochorenie. Častejšie signalizuje iné ochorenia. Môže ju spôsobiť infekcia, zvýšená teplota, metabolické ochorenia, migréna. Pomerne veľmi často spôsobuje bolesť hlavy vysoký krvný tlak. Za bolesťami kĺbov sú degeneratívne postihnutia či už kĺbov, šliach, chrbtice, ramien,“ približuje Hana Bihányová.
Mnoho ľudí dlhodobo žije s bolesťami a pomáha si analgetikami. "Civilizačne sme rozmaznaní, nie sme zvyknutí hýbať sa, nie sme zodpovední za svoje zdravie, mnoho vecí si zľahčujeme. Potom stačí malý podnet, ktorý nám spôsobí utrpenie. Ak nás zabolí hlava, je pre nás ľahšou cestou dať si jednu-dve tabletky, pretože nám poskytnú rýchlu úľavu. Namiesto toho, aby sme viac relaxovali, vyšli na prechádzku, čo by bola lepšia cesta.
Bolesti sa venujú algeziológovia. Najčastejšiu skupinu ich pacientov tvoria onkologickí pacienti. Nádorová bolesť je charakterizovaná ako totálna chronická bolesť. Pacient cíti bolesť spôsobenú ochorením – nádorom, liečbou a trpí aj psychika. Ochorenie pacienta limituje v bežnom živote. „Ďalšiu skupinu tvoria pacienti s postihnutím a poškodením pohybového aparátu. Treťou skupinou sú pacienti, ktorí majú postihnuté vedenie bolestí poškodením nervových vlákien, napríklad postihnutie trojklaného nervu, s poraneniami nervov, pacienti po amputáciách, s poškodením nervov herpetickou infekciou. Cukrovkári s polyneuropatiou patria tiež do tejto skupiny, tí majú poškodených viacero nervových vlákien, majú tiež zníženú citlivosť,“ vraví algeziologička.
Čo čaká pacienta v ambulancii? „V prvom rade musíme poznať pacientovu anamnézu – históriu jeho chorôb, úrazov, všetky lieky, ktoré užíva. Musíme vyšetriť jeho aktuálny zdravotný stav, posúdiť jeho fyzickú kondíciu, psychický stav. Hovorím tomu veľké upratovanie v zdravotnej dokumentácii. Tiež je pre nás dôležitý postoj pacienta k ochoreniu. Väčšina ľudí je bolesťou trvajúcou viac než rok psychicky vyčerpaných. Časť z nich sa chce liečiť, ale časť rezignovala,“ dodala doktorka Bihányová.
Liečba bolesti je multidisciplinárna, to znamená, že sa na nej podieľa viacej špecialistov. Najčastejšie je to onkológ, psychiater, traumatológ, neurológ. Pacient sa často paralelne lieči, napríklad na onkológii a zároveň aj v ambulancii algeziológa a aj psychológa.
Prioritou je zmierniť bolesť do takej miery, aby sa pacient vedel zapojiť do života, aby ho bolesť nelimitovala. Na liečbu sa využívajú lieky či infúzie, ale aj rôzne techniky zmiernenia bolesti blokádou nervových vláken. Súčasťou liečby sú tiež rehabilitačné techniky a, samozrejme, psychoterapia.