Hlava: môže mať rôzne príčiny, od bežnej únavy až po závažné ochorenia. Môže sa objaviť ako následok vyčerpania, stresu, pri ochoreniach očí, zápale prínosových dutín, chronickom zápale zubných koreňov, zápale čeľustného kĺbu. Prejavuje sa aj pri vysokom krvnom tlaku, anémii, infekčných ochoreniach (napríklad chrípke) či metabolických poruchách. Často sa však objavuje aj ako dôsledok nesprávneho držania tela, stuhnutého krku či chrbta, ako aj nedostatku tekutín. Ak bolesť neustáva, mal by pacient podstúpiť celkové a cielené neurologické vyšetrenie.
Chrbtica a končatiny: bolesť môže vychádzať zo všetkých častí končatín a chrbtice. Príčinou bolesti končatín môžu byť ochorenia kĺbov či cievne choroby. Bolesť chrbtice a krku má často na svedomí nesprávne držanie tela. Často je však primárnou príčinou problémov ochorenie vnútorných orgánov – srdca, veľkých ciev, pľúc, pohrudnice, sleziny, pečene, tráviaceho a močového ústrojenstva – pričom bolesť do končatín vyžaruje. Napríklad pri močových kameňoch sa bolesť šíri do dolnej končatiny, pri infarkte vyžaruje do ramena.
Brucho:
- viscelárna – orgánová bolesť v oblasti brucha vzniká ako dôsledok náhleho zvýšenia tlaku v dutých orgánoch, napätím puzdra brušnej dutiny a svalovej kontrakcie. Obyčajne ju človek cíti v strednej časti brucha alebo v jej blízkosti. Bolesť máva záchvatový charakter a strieda sa s nebolestivými intervalmi. Je sprevádzaná nepokojom, pocitom nevoľnosti až zvracaním, potením a bledosťou. Bolesť sa zhoršuje v pokoji a naopak, poľavuje pri chôdzi alebo obracaní sa na lôžku.
- somatická bolesť v oblasti brucha vzniká pri dráždení brušnej steny alebo pobrušnice. Je lokalizovaná v mieste maximálneho zápalu (ako napríklad na pravej strane podbruška pri zápale slepého čreva), obyčajne je trvalá, ohraničená a často jednostranná. Úľava prichádza pri pokoji na lôžku v šetriacej polohe, zhoršuje sa pri kašli, kýchaní a pri pohybe. Bolesti brucha môžu byť akútne, chronické, alebo chronicky recidivujúce.
Bolesť na hrudníku: môže byť prejavom ochorenia všetkých orgánov hrudníka a teda aj chrbtice, kĺbov a svalov v tejto oblasti, ako aj zápalu, nádoru či vredov pažeráka. Bolesť vychádzajúca z pohrudnice je viazaná na dýchanie, najmä na nádych. Môže sa objavovať pri zápale, nádore pohrudnice a pneumotoraxe (spľasnutie alebo kolaps pľúc). Bolesť v oblasti hrudníka môže byť prejavom nedokrvenia srdcového svalu – vtedy je typicky lokalizovaná za hrudnou kosťou, no môže vyžarovať aj do ramien, krku, dolnej časti chrbta či oblasti žalúdka. Bolesť môže sprevádzať aj niektoré poruchy srdcového rytmu.
Bolesť u mužov a žien
Muži a ženy sú rozdielni nielen svojím somatotypom, psychológiou, ale majú aj určité rozdiely v psychológii a interpretácii bolesti. Vo väčšine štúdií bolo dokázané, že prah bolesti je u žien nižší, ženy vnímajú bolesť viac. Ženy majú nielen niektoré špecifiká vo vnímaní bolesti, ale aj niektoré bolestivé fenomény sú u nich častejšie. Sú to predovšetkým bolesti reumatologické, bolesti kĺbov, migrény, atď. Častejší je výskyt muskuloskeletálnej bolesti, ale častejšia pracovná neschopnosť z dôvodu muskuloskeletálnej bolesti je u mužov. U mužov sa naopak častejšie vyskytujú bolesti dolnej časti chrbtice, u žien zasa bolesť krčnej chrbtice. Ženy kompenzujú zvýšenú vnímavosť bolesti mechanizmami, ktoré bolesť znižujú. Je to cyklicky sa vyskytujúca produkcia ß endorfínu, ktorá sa zvyšuje pri menštruácii, pred pôrodom a pri ňom. Týmto mechanizmom sa čiastočne tlmí pôrodná bolesť.
Najčastejšie bolesti u žien:
- migréna
- reumatoidná artritída a osteoartróza
- zápal močového mechúra
- žlčníkové kamene
- syndróm podráždeného hrubého čreva
Najčastejšie bolesti u mužov:
- bolesti chrbtice
- vredy dvanástnika
- zápal pankreasu
Diagnostika a liečba
Pri diagnostike bolesti je dôležité hodnotenie a popis bolesti. Na ich základe môže lekár zvoliť správny a dostatočne silný liek, dávkovací režim, veľkosť dávky či dĺžku liečby. Keďže intenzita a typ bolesti sa nedajú presne odmerať či vyšetriť, najdôležitejším zdrojom informácií je samotný pacient.
Lekár sa snaží podrobne zistiť a vyšetriť miesto bolesti, zmierňujúce a zhoršujúce faktory, ako kolíše počas dňa a noci, zisťuje aj vplyv bolesti na spánok a príjem potravy. Súčasťou diagnostiky je aj fyzikálne a neurologické vyšetrenie miesta bolesti, psychosociálne hodnotenie bolesti a pridružené príznaky bolesti, ako sú prejavy primárneho ochorenia.
Na liečbu existuje viacero farmakologických prostriedkov – liekov, ako aj najrôznejšie nefarmakologické postupy, napríklad akupunktúra, cvičenia či masáže. Bolesti bývajú spôsobené preťažením organizmu, nedostatkom spánku či hladovaním a vtedy treba okrem liekov proti bolesti zabezpečiť aj stravu, tekutiny, odpočinok, prerušenie fyzicky aj duševne namáhavej práce a spánok. Lieky proti bolesti existujú vo forme tabletiek, kvapiek, sirupov, čapíkov či náplastí.
Pomoc lekára treba okamžite vyhľadať, pokiaľ sa objaví:
- bolesť na hrudníku
- silné bolesti hlavy alebo stuhnutý krk
- bolesť súvisiaca so závažnejším poranením
- bolesť sprevádzaná slabosťou či otupenosťou
- akákoľvek chronická – pretrvávajúca – bolesť, najmä ak ovplyvňuje každodenné aktivity, prácu, koníčky či spánok